N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

3. MASALA YECHISH BO‘YICHA AMALIY
MASHG‘ULOTLAR
M asa la y ec hish fizika m a ’ruzalarini t o ‘ldiradi. M asala 
yechish o rqa li ta la b a la r bilim larini k e n ga ytiradila r va c h u -
q u rla sh tira d ila r, q o n u n va fo rm u la la rn i c h u q u r r o q bilishni 
o ‘rganadilar, ularning q o ‘llanish chegaralarini k o ‘rib c h iq ad i- 
lar (tu s h u n a d i l a r ) , u m u m iy q o n u n iy a tla rn i a n iq bir vaziya- 
tlarga (h o lla rg a ) q o ‘llash m alak a sin i egallaydilar. M asala
173

---

y e c h is h j a r a y o n i d a h iso b la s h , a d a b iy o t l a r va m a ’lu m o t -
n o m a l a r bilan ishlash malakalari hosil bo'ladi. M asala yechish 
aqliy faoliyatni, fizik hodisalarga maxsus yondoshish y o ‘llarini 
sh a k lla n tira d i. T a la b a la r m a ’lum bir m avzuga oid m asala 
y e c h is h d a k eng h o d is a la r k o ‘lam ini bilishga jid d iy y o n d o -
shishni o ‘rganadilar. M asa la n, k in em atikani o ‘rganishda m a ­
sala yechish orqali talabalar berilgan nuq talar sistemasi u c h u n
h a r a k a t q o n u n la r i n i bilish orqali h a ra k a tn in g h a m m a x ara- 
k teristikalarini a n iq lash m u m k in lig ig a ish o n ch hosil q ila d i­
lar (tezlik, te z la n is h , im puls, energiya, ...). « N u q t a d in a -
mikasi»ni o ‘rganishda o ‘qituvchi N y u to n n in g ikkinchi q o n u n i 
k u c h , m assa va tezla n ish orasidagi b o g ‘lanish b o ‘lm a s d a n , 
u h a r a k a t ten g la m a s i eka niga a lo h id a e ’tib o r berishi lozim. 
U n i differensial t e n g l a m a ekani k o ‘rsatib o ‘tiladi. T a la b a la r 
hali differensial te n g la m a la r n i yec h ish n i b ilm a sa la r h a m uni 
t o ‘g ‘ri t a s a w u r qila oladilar.
M asala yechish b o ‘yicha am aliy m a s h g ‘ulotlarda hisoblash 
m a la k a sin i o shirishga m a s h q -m a s a la la r, u yoki b u q o n u n -
la rn in g qoMlanishlarini n a m o y is h qiluvchi m asala la r, b ilim - 
ni m u s t a h k a m la s h va n a z o ra t qilish m asalalari va bilim ni 
orttiris h g a x iz m a t qiladigan m asala la r k o ‘rib boriladi.
B ilim ni m u s ta h k a m la s h va n az o rat qilishga oid m asala la r 
va m a s h q - m a s a l a l a r m a ’ru z a d a n va k ito b d a n o lin g a n tay y o r 
b ilim n i q o ‘llashga m o ‘ljallanadi. Bu m asala la r asosan xotira 
va d iqqat m exanizm iga asoslanadi. Masalan, berilgan sharoitda 
(h a ro ratd a ) m olekulalarning o lrtacha kvadratik tezligini hisob- 
lashga oid m a s h q - m a s a l a yechish orqali talaba m o le k u la tez- 
ligining j u d a kattaligiga ish o n c h hosil qiladi, fo rm u la ta k ro r- 
lan ad i. B u la rn in g h a m m a s i m o le k u la r fizikani o ‘rganishda 
foydalidir. Avval m a ’lum boMganlar bilan yangi n o ’m a lu m la r 
o ra sid a bogM anishlar o 'r n a t u v c h i m asala la r aqliy faoliyatni 
q o ‘z g a tuvc hi b o ‘lib xizm at qiladi. B u n d ay m a s a la la r b i l im ­
ni orttirish g a x iz m a t qiluvchi m asalalardir. U larn i yechish 
o rqali t a la b a la r yangi b ilim lar oladilar. A gar talab a nazariy 
j i h a t d a n b o 's h b o ‘lsa, b u n d a y m asalalarni y ec h a olmasligi 
m u m k in . S h u n in g u c h u n ta la b a la r nazariy tayyorgarligiga 
e ’tibor qilish lozim, aks holda muvaffaqiyatga erishib boMmaydi.
174

---

T e x n ik sabablarga k o ‘ra (integral o lo lm a y d i, te n g la m a n i 
y ec hish y o ‘lini u n u tg a n ) talaba m as ala n i yec ha o lm asa, u 
b u n d a n q o ‘rqmaydi. Lekin masalaning mohiyatiga tushunm asa, 
uni y ec h ish u c h u n k o ‘p ishlash lozim ligini anglasa, mustaqil 
ishlashga xohishi kamayishi m u m k in . S h u n in g u c h u n m as h q - 
m a s a la la rd a n sekin asta bilim ni orttirish g a x izm at qiluvchi 
m a s a l a l a r g a o ‘t i b b o r i s h l o z i m , b u n d a t a l a b a l a r n i n g
k o ‘pchiligi ularni yec ha o lad ig an b o 'la d ila r.
Sifat m asalalari m a n tiq iy m u h o k a m a qilish orqali yec hi- 
ladi. H is o b lash m asalalarini y e c h is h d a te n g la m a la r tuzilib, 
ular m a te m a tik usulda yechiladi. B a’zi bir m asalalar geom etrik 
s h a k lla r ch izish orqali yechiladi.
. M asa la n i quyidagi reja asosida y e c h ish m u m k in ( b a ’zi 
m asalalarni yechishda ayrim bandlari tushib qolishi m um kin):
1) m asa la sharti d iq q at bilan o ‘qiladi;
2) m asaladagi h a m m a s o ‘z larn in g m a ’nosi tu sh u n a rlim i?
N o m a ’lu m s o ‘z m a ’nosi kito b d an yoki o 'q i t u v c h i d a n a n i q ­
lanadi;
3) m as a la sharti yoziladi (h a m m a s i b ir o ‘lchov birliklar 
sistem asidaligi a n iq lan a d i);