N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

2. MA’RUZA KURSLARI BO‘YICHA SEMINARLAR
M a ’ruza jarayonida talabaga faktlami (hodisalam i) bilishni; 
b u faktlarni p rinsipial ra vishda keltirib c h iq a rish n i; n az ariy a 
a s o s i d a y o t g a n g ‘o y a l a r n i m u h o k a m a q ilish m a n t i q i n i ;
nazariyaning m atem atik qurilishini; nazariyaning qo'Ilanilishiga 
misollami; masala yechish algoritmini; m a ’ruzada yoritilmagan 
b a ’zi b ir m a s a la la r ustida fikrlash o ‘rgatib boriladi. Lekin 
sh u n i h a m aytish kerakki, ta la b a m a ’ru z an i tinglab yozib 
olishi yetarli em a s. U la r m a ’ruza m ateriali ustida o ‘zlari 
m ustaq il ishlashlari lozim .
M a ’ruza v a q tid a ta la b a la rd a tajriba m alak a sin i, m asala 
y ec hish m a h o r a t in i , m a te r ia ln i m ustaqil o ‘rg a n ish n i, a d a -
biyot o ‘qish uslubini m ustaq il q idirishni, o ‘zin in g q arash in i 
ishlab chiqishni o ‘rgatib b o ‘lmaydi. B u lam ing b a ’zilari am aliy 
va laboratoriya mashg'ulotlarida o'rgatiladi. Biz bu yerda nazariy 
se m in a rla rn i olib b orish h a q id a t o ‘xtalib o ‘tam iz.
S e m in a rla r d a r s jadvali asosida olib borilib, u n d a kurs- 
n i n g m u h i m m a s a l a l a r i va t a l a b a l a r q i y i n c h i l i k b i l a n
o 'z la s h ti r a d i g a n m a v z u l a r k o ‘rib c h iq ila d i. Bu m a v z u l a r
m a ’ruza v aq tid a a w a l k o ‘rib chiqilgan b o 'lishi lozim . S e m i ­
n a r mavzusi va rejasi, h a m d a a d a b iy o tla r o l d in d a n aytiladi. 
0 ‘qituvchi o l d i n d a n talab a la rn i faollashtirish va m u staqil 
r a v is h d a x u l o s a l a r c h i q a r i s h , u m u m l a s h t i r a o l i s h l a r i n i
t a ’m in lo v c h i usullarni o ‘ylab, belgilab q o ‘yishi lozim.
S e m i n a r v aq tid a m u a m m o li savollar q o ‘yish h a m foy- 
dalidir, c h u n k i u la r n o m a ’lum so h alarn i h a m o ‘z ichiga o la - 
di. B u nday savollarni m u h o k a m a qilish o rqa li t a la b a la r y a n ­
gi a x b o ro tla r oladi. B a’zi hollard a o ‘qituvchi qiyin savollarni 
o ‘zi tush u n tirib beradi. S u h b at davrida talabalar o ‘zlari savol-
172

---

lar b ersalar yaxshi bo'Iadi. Savol va jav o b larn i o ‘qituvchi 
c h i d a m bilan eshitishi va ularni hal qilib borishi lozim . S e ­
m i n a r s h u n d a y o ‘tishi kerakki, talab a savol berishga u y a lm a - 
sin, b ilm a g a n in i b erk itm a sin , s o ‘zga chiq ish g a to rtirm a s in , 
q o ‘rq m asin . S e m in a r darslari konsultatsiyaga h a m o 'x s h a b
qolm asligi kerak.
Agar talabalarda kurs b o ‘yicha yetarli bilim zaxirasi b o ‘lsa, 
u h olda sem in a rn i m u a m m o li h olda o ‘tkazish m u m k in . T ala - 
baning s e m in a rd a qatnashishi uni material ustida o ‘ylashga va 
ishlashga m ajbur qiladi. 0 ‘rtoqlari va o ‘qituvchi bilan m u h o k a - 
m a qilishi, tortishishi qoldirib ketilganlarni bilib olishga im - 
ko n beradi.
T alaba o ‘qituvchi ( m a ’ruzachi) bilan d o im aloqada b o ‘lishi 
foydalidir. U s o ‘zga chiqishga, o ‘z fikrini a n iq b a y o n qilish- 
ga, baxslashishga o 'r g a n a d i. M a ’ru z ach i q a n d a y m asala la rni 
ta la b a la r yaxshi o ‘zlashtira o lm ag an lik larin i an iq lab , kelasi 
m a ’ruzalarda ularga e ’tiborb erish in i belgilab boradi va amaliy, 
lab o ra to riy a m a s h g ‘ulotlarini olib beru v ch ilarg a nim alarg a 
a h a m i y a t berish n i aytadi.
H a m m a asosiy fizika kurslari b o'yicha sem inarlar o ‘tkazish 
j u d a foydalidir. Buni xatto m a ’ruza soatlari hisobiga h a m
o ‘tkazish m u m k in . T a la b a la r m aterial ustida sistem ali ra- 
vishda jid d iy ishlasalar, m a ’ruza o ‘qish a n c h a o so n b o 'la d i, 
vaqt k am ketadi, nazorat qilishga va kallokviumlar o ‘tkazishga 
o z v a q t k e ta d i. S e m i n a r m a s h g ‘u lo tla ri m a s a l a y e c h is h
m a s h g ‘ulotlarini alm ashtirm aydi h a m , y o ‘qotm aydi ham . Uni 
m a ’ruza o ‘qigan o ‘qituvchi olib borishi shart.