O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Oqimtir yadro funksiyalarl 
Oqimtiryadroyokipalidum
 ('globus pallidus) 
oraliq  m iy a g a ta q a lib   turadi  va  katta y arim   sharlardagi  yasm iqsim on  y ad ro   (n u ­
cleus le n tifo rm is) tarkibiga kiradi, ichki kapsulasi bilan talam usdan ajralib turadi.
Pallidum  -  harakatlantiruvchi y adrodir. U ta’sirlanganda asosan qaram a-qarshi 
tom ondagi  b o ‘y in , q o ‘l-oyoq v a  butun ta n a  m uskullari qisqarishi m um kin.
O q im tir  y a d r o   ta lam u sd an   k e la d ig a n   va  ta lam o -p a llid a r  re fle k to r  y o y in i 
tutash tirad ig an  to la la r orqali afferent im pulslar olib turadi.
O q im tir y a d ro  o ‘rta m iya va keyingi m iy a m arkazlariga effektor to la la r orqali 
bogM angani  u c h u n   shu  m a rk a zla m in g   ishini  boshqaradi  va  uyg‘u n la sh tirad i. 
P astroqdagi y a d ro la m i, asosan o ‘rta  m iyaning qizil yadrosini torm ozlash o qim tir 
y adroning fu n k siy alarid an  biridir. Shu sa b ab li odatda oqim tir yadro zararlanganda 
skelet m u sk u lla rin in g  tonusi oshib ketadi  (
gipertonus
), chunki qizil y ad ro  o q im tir 
yadroning to rm o z lo v c h i ta ’siridan qutiladi.
K atta yarim  sh a rla r p o ‘stlog‘idagi m o to r zo n an in g ta’sirlanishigajavoban skelet 
m u sk u lla rin in g   q is q a ris h i  o q im tir  y a d r o g a   e le k tr  toki  b ilan   t a ’s ir  e tilg a n d a  
to rm ozlanadi. B u  effek tlar ham o ‘rta m iy ad ag i oqim tir yadro bilan qizil y adroning 
o ‘zaro bogM anganligidan kelib chiqadi. Talam us-gipotalam us-pallidum  sistem asi 
yuksak  d a ra ja d a g i  hayv o n lard a  sh a rtsiz   m urakkab  reflekslar  -   him oyalanish, 
tusm ollash,  o v q a tla n ish , jin siy   re flek slam in g  yuzaga  chiqishida  qatnashadi.  Bu 
reflekslam ing h am m a 
polidar hayvonda
 b o ‘lib, yoylari odam da ham oqim tir yadro 
orqali o ‘tadi.
O qim tir y adrosi zararlangan bem orlarda murakkab reflektor aktlaridan ko ‘pchiligi 
yuzaga ch iq m ay d i; m asalan, ularda to ‘sa td an  kuchli tovushyoki yorug‘lik ta ’siriga 
javoban h im o y a la n ish  reaksiyalari  ro ‘y berm aydi.
H a rq a n d a y  m urakkab harakatga yoMdosh boMadigan yordamchi h arakatlam ing 
reflektor y o y la ri p o lid a r tizim orqali o ‘ta d i. O dam  biror harakatni b ajarg an d a shu 
harak atn i  y u z a g a   chiq aru v ch i  m u sk u llard an   tash q ari,  biror  b o ‘g ‘im ni  ush lab  
turadigan y o k i b o sh q a  b o ‘g ‘im larni h ara k atg a keltiradigan bir qancha m uskullam i 
ham  ta ra n g lay d i,  shu n g a  ko ‘ra  asosiy  h a ra k a t  m ukam m alroq  va  b ir  tekis  boMib
110
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

c h iq ad i.  M a sa la n ,  od am   yurganda  q o 'I I a m in g   q im irlash i  v a   g a v d a   v a z iy a ti 
o'zgai^ganda b ir qancha yordamchi harakatlar b e o ‘xshov, bir xil bo'lib qoladi; h ara k at 
aktlariga  y o rd am c h i  harakatlar  q o 'sh ilm a y d i  (gip o k in ez).  Shu  sababli  p o lid a r  
bem orlar turqi o ‘zgarm ay, yuzi qim irlam ay tu rad i (niqobsim on yuz), bu b e m o rla m i 
birinchi  q arash d ay o q   shu  sim ptomdan  ta n ib   o lin ad i.
Targ'iltanafunksiyalari.
 Oxirgi m iy a n in g p o ‘stloq ostidagi m arkazlaridan ta rg 'il 
tana (corpus stria tu m )ning ahamiyati k attaro q .
Sutemizuvchi hayvon larda yarim sharlar p o 'stlo g 'id a n  keiadigan va ichki k ap su la 
deb ataladigan nerv tolalari tutami ta rg 'il ta n an i ikki qism ga: d u m liy a d ro (n u s le u s  
caudatus) va p o 'c h o q q a  (putam en) ajra tib  turadi.
T arg 'il tanaga asosan talamusdan, qism an p o ‘stloqdan afferent im pulslar k e la d i, 
efferent im pulslar esa ta rg 'il tanadan asosan o q im tir yadroga boradi. T a rg 'il ta n a g a  
mustaqil harakat funksiyalarini o'tam aydigan, am m o  filogenetikjihatdan q adim giroq 
harakat  y ad ro si-p a llid u m   funksiyalarini  n a z o ra t  qiladigan  effek to r  y a d ro   d e b  
qarashadi. T a r g 'il tana oqim tir yadroning s h a rts iz  reflektor faoliyatini b o sh q a ra d i 
va qism an torm ozlaydi, y a ’ni oqim tir y a d ro  q iz il y ad ro g a qanday ta ’sir etsa, t a r g ‘ il 
tana o qim tir y ad ro g a o'shanday ta ’sir etadi.
Dumli y ad ro g a past chastotali elektr toki  b ila n   ta ’sir etilsa,  hayvonning x u lq - 
atvori  o 'z g a ris h i,  y a ’ni  hayvon  m udrab  u y q u g a   ketishi  va  katta  yarim   s h a rla r  
p o 'stlo g 'id a g i n eyronlam ingreaksiya vaqti u zayishiyaqinginada k o 'rsa tib  b erilad i. 
Bu n atijalar talam usning  nospetsifik  y a d ro la rig a   dum li  yadroning  ta ’sir e tis h ig a  
b o g 'ü q ; talam u sn in g  bu yadrolari  bosh m iy a p o 's tlo g 'in i faollashtiradi.
O dam ning ta rg 'il tan asi zararlanganda 
atetoz
 ( q o ‘l-oyoq!am ing stereotip ritm ik  
harakatlari)  va  xo rey a  (hech  qanday  ta rtib   v a   izch illik   bilan  davom   etm a y d ig a n  
kuchli va n o to ‘g ‘ri harakatlar deyarli h am m a m usk u llam i o ‘z  ichiga oladi -  «av l iyo 
V itt raqsi»)  kuzatitadi.  Atetos ham ,  xo rey a h a m  ta rg 'il  tananing o qim tir y a d ro g a  
torm ozlovchi ta ’sir ko'rsatm ay q o 'y ish i n a tija sid ir, d eb  hisoblanadi.
T a rg 'il  ta n a  zararlanganda  him oyalanish,  oriy en tiro v k a  va  shu  kabi  sh a rts iz  
reflekslar  ham   x iy la  kuchayadi.  H ar  b ir  a s o s iy   harakatga  y o 'ld o sh   b o 'la d ig a n  
yordam chi h arak atlar ham  ancha kuchayadi (y o rd a m ch i harakatiam ing k u ch a y ish i 
giperkinez deb ataladi). Ayni vaqtda m uskullar to n u si o'zgaradi, odatda esa p asay ad i 
(gipotonus). B u n in g sab a b i shuki, targ 'il ta n a zararlan g an d a pallidum  to rm o z lan ish  
protsessidan qutiladi. T arg'il tana zararlanganda kuzatiladigan hodisalar (g ip e rg in e / 
va g opoto n u s)g a o q im tir yadro zararlan g an d a k u zatiladigan  hodisalar (g ip o k in e z  
va gipertonus) qaram a-qarshidir.
H o z ir  ta r g 'il  ta n a n i  a p p a ratin in g   p o 's tlo q   o stid a g i  oliy  b o s h q a ru v c h i  -  
koordinatsion m arkazi deb hisoblashadi.
B a’zi eksperim ental m a’ 1 umotlarga qarag an d a, m oddaalm ashinuvi issiqlik h osil 
b o 'lis h i  va  c h iq a r ilis h i,  to m ir  r e a k s iy a la r in i  id o ra   etiu v c h i  o liy   v e g e ta tiv  
koord in atsio n   m a rk a z la r  ham  ta rg 'il  ta ñ a d a   ek a n .  Jum ladan,  ta rg 'il  ta n a n in g  
ta’sirlanishi natijasida b ir qancha ichki organlar funksiyasining o'zgarishini kuzatg an  
V. Ya. D anilevskiyningeski ma’lumotlari shundan guvohlik beradi. Shartsiz reflek to r 
harakatlam i va vegetativ reaksiyalam i  integratsiyalaydigan, ulam i x u lq -atv o rin in g
111
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yagona butun akti qilib birlashtiradigan markazlar targ‘il tanada boMsa kerak. TargMI 
ta n a   g ip o ta la m u s   b ila n   b o g ‘la n g a n i  tu fa y li,  v e g e ta tiv   n e r v   sis te m a sid a n  
innervatsiyalanadigan o rg a n la rg a  t a ’sir etadi.
B osh  m iya  k a tta   y a r im   s h a r l a r   p o ‘stlog‘i.  Bosh  m iya  k atta  yarim   sharlar 
p o ‘stlo g ‘i  -   m arkaziy  n e rv   siste m a sin in g   kechroq  riv o jla n g a n   strukturasi  va 
funksiyalari,  ayniqsa,  m u ra k k a b   boMgan  oliy  boMimidir.  K atta  yarim   sharlar va 
p o ‘stlo g ‘ining aham iyati  u la m i  op eratsiy a qilib olib tashlash,  y a ’ni  ekstirpatsiya 
q ilish  tajrib alarid ay aq q o l k o ‘rinadi.