O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

(davriy)
 v a  sekin 
(tonik) 
kom ponentlarini uyg‘unlashtirishdir.
M iyacha va katta yarim sharlar p o ‘stlog‘i o ‘zaro ikki to m o n la m a b o g ‘langanidan, 
sh u n in g d e k ,  m iy a  o ‘zanining  r e tik u ly a r   fo rm a tsiy a  o rq a li  m iy a c h a   ixtiyoriy 
harakatlarga ta ’sir k o ‘rsatadi.
M iy ach a  k atta  yarim   sh a rla r  p o ‘s tlo g ‘idagi  n e y ro n la m in g   fa o llik   holatini 
boshqaradi.  M iyacha p o ‘stlog‘in in g  m uayyan qism lariga ta ’sir e tilsa , k atta yarim  
sh a rla r  p o ‘s tlo g ‘ idagi  h a ra k a tla n tiru v c h i  m ark azlari  q o ‘z g ‘a lu v c h a n lig in in g  
o 'zg a rish i  shundan guvohlik b erad i.  G .  M orutssining m a’lu m o tlarig a qaraganda, 
m iy a ch a n in g   b a ’zi  qism lariga  t a ’s ir   e tish   k a tta   yarim   s h a rla r   p o ‘s tlo g ‘ining 
ta ’sirlanish effektlarini susaytiradi, b o sh q a qism lariga ta ’sir etish  e s a  b u  effektlam i 
osonlashtiradi. M iyachadan chiqib ta lam u s orqali katta yarim  s h a rla r p o ‘stlog‘iga 
kiradigan  im pulslar  bosh  m iya  k a tta   yarim   sharlar  p o ‘s tlo g ‘in in g   neyronlariga 
to ‘g ‘ridan to ‘g ‘ri ta ’sir k o ‘rsata o la d i.  M iyachadan keluvchi im p u lsla r k atta yarim  
sharlar p o ‘stlog‘iga retikulyar fo rm atsiy a holatini o ‘zgartirish y o ‘li b ila n  ham ta ’sir 
o ‘tkazadi.  Shu sababli m iya ta ’s irla n g a n d a  yoki  yem irilganda k a tta  yarim  sharlar 
p o ‘stlog‘idan kortikospinal yo‘lla r o rq ali keladigan im pulslar x a ra k te ri o ‘zgaradi. 
M iyacha o lib  tashlanganda yoki sh ik astlan g an d a ixtiyoriy h a ra k a tla m in g  kortikal 
m exanizm i b u  harakatlar hajmini ta lab  qilingan m iqdorga y etkaza olm aydi. Shuning 
oqib atid a  ataksiya  va  dism etriya  k e lib   chiqadi;  harak atlar  a n iq   b o ‘lm ay,  keng 
am plitudali,  poym a-poy  boMib  q o la d i.  N orm ada  ishtirok  etm a y d ig a n   m uskullar 
harakat  aktlarining  yuzaga  ch iq ish id a  qatnashadi.  H arakat  a k tla rin in g   m iyacha 
tom onidan boshqarilmayotganini k o ‘rsatadigan xarakterli sim ptom lardan biri shuki, 
ixtiyoriy harak atlar sust boshlanib, o x irig a  yaqin kuchayadi.
K atta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ining ta ’sirid a yuzaga chiqadigan h ara k at aktlarini 
b o sh q a rish d a   m iyachaning  filo g e n e tik   jih a td a n   eng  y o sh   boM im i  -   orq ad ag i 
b o ‘lagining oldingi qismi m uhim  ah am iy at kasb etadi.
O ra liq  m iya va p o ‘stloq ostidagi y a d ro la r. Oraliq miya (diencephalon) anatomiya 
nuqtayi nazaridan m iya o ‘zanining b ir b o ‘ limidir. Ammo o ‘rta m iy a bilan uzunchoq 
m iyaga qaram a-qarshi oMaroq, oraliq m iya em briogenez jaray o n id a m iyaning oldingi 
pufagidan katta yarim  sharlar bilan  b irg a shakllanadi.
105
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

O ra liq   m iy an in g   asosiy  tu zilm alari  k o ‘ruv  d o ‘m boqlari  -   thalam i  optici  va 
d o 'm b o q  o stid ag i so h a -  hypothalam us d an  iborat. U ning funksiyasi organizm dagi 
v egetativ ja ra y o n la m i b o shqarishdan ib o rat b o ‘lib, q uyida k o ‘zdan kechiriladi.
T a i a m u s   f u n k s iy a l a r i.  T a la m u s  k a tta   yarim   sh a rla rg a   b o ru v c h i  barcha 
(hidlov y o ‘ llaridan tashqari) afferent (sensor) yo ‘llar kollektori hisoblanadi. Talamus 
k atta y arim  sh a rla r p o ‘stlog‘iga o lib  b o ruvchi yo‘lda b am isoli b ir d arvoza b o ‘lib, 
ta s h q i  m u h itd a n   v a   o r g a n iz m n in g   ic h k i  m u h itid a n   t a ’ s ir   q a b u l  q ilu v c h i 
retse p to rla rd a n  keladigan butun ax b o ro t o ‘sha darvoza orqali o ‘tadi. Talam usdagi 
b a ’zi y a d ro la r chekli shikastlanganda k atta yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘i biror (k o ‘ruv, 
eshituv, t a ’m  biluv, tagtil va hok azo ) axborotdan m ahrum  b o ‘ lishi m um kin.
M iy a   anatom iyasi  o ‘rganila  b o sh la g an   vaqtda  faqat  k o ‘ruv  yoMlari  talam us 
orqali  o ‘ta d i  d eb   hisoblashardi.  « K o ‘ru v   d o ‘m boqlari»degan  eski  nom   shundan 
kelib chiq d i. K.okruv d o ‘m boqlarini h o zir «sezuv d o ‘m boqlari» d eb  atash to ‘g lriroq 
boMadi, ch u n k i ham m a sezuv yoMlari talam usda to ‘plangan.
T alam u s o q  m odda qatlam lari bi Ian o ldingi lateral va m edial so h alar degan uch 
so h ag a boM inadi.  H ar b ir soha b ir q a n c h a  yadrolam ing to 'p la m id an   iborat.  H ozir 
talam u sn in g   140 taga yaqin y adrosi ta fo v u t qilinadi.
R. L o re n te de-N o talam usning b arc h a  yadrolarini funksional jih a td a n