O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Talamusning  assotsiativ
  yad ro lari  uning  aso sa n   o ld in g i  q ism id a  b o ‘lib, 
talam usning k o ‘chiruvchi yadrolaridan impulslar oladi v a ulam i m iya po‘stlog‘ining 
assotsiativ so h alarig a o ‘tk azad i. Assotsiativ yadrolarga lateral yadrolar, m ediodor- 
sal  va yostiqsim on (p u lv in a r) yadrolar kiradi.  T alam usning assotsiativ yadrolari, 
shuningdek, (yanada k o ‘p ro q ) katta yarim sharlar p o ‘stlog‘ idagi assotsiativ sohalar 
filoginez ja ra y o n id a   k a tta la sh ib   boradi.  Odam  talam usidagi  assotsiativ  yadrolar
ayniqsa yaxshi riv o jla n g a n .
Talam usning lateral yadrolari impulslami katta yarim  
s h a r l a r  
po‘stlog‘iningtepa 
sohasiga o ‘tk azad i.  Y o stiq sim o n  yadroning lateral qism i  ensa b o ‘lagidagi k o ‘ruv 
a s s o ts ia tiv   z o n a s ig a ,  p u lv in a r n in g   m e d ial  q is m i  e s a   k a tta   y arim   s h a rla r  
p o ‘stlog‘ining c h a k k a  boM agidagi eshituv assotsiativ zonasiga impuls  o'tk azad i.
M ediodorsal y a d ro  k atta yarim  sharlar peshanaboM agining po ‘stlog‘iga, limbik 
sistem aga,  sh u n in g d e k ,  gipotalam usga b og'liq.
108
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Y arim sharlar po ‘stlog‘iningassotsiativ zonalin bilan talam us yadrolari o ‘rtasida, 
shuningdek,  katta  yarim  sharlar  p o ‘stlog‘ining  sensor zonalari  bilan  ko ‘chiruvchi 
yadrolar  o ‘rtasida qaytar aloqalar bor,  m iya p o ‘stlog‘iga  o ‘tkaziladigan  va  undan 
olinadigan impulslar shu qaytar aloqalar orqali doira bo‘ylab o ‘zaro ta’sir etishi mumkin.
Talamusning nospetsifik yadrolari.
  T alam usning n ospetsifik yadrolariga b a ’zi 
fizio lo g lar  retikulyar  form atsiy an in g   d ien sefalik   qism i  d eb   q ara sh ad i.  A m m o 
talam usning  nospetsifik  yadrolari  m orfologik  strukturasi  va  fiinksiyasiga  k o ‘ra 
m iya o ‘zanining retikulyar form atsiyasidan farq qiladi. G . J a sp e r elektrofiziologik 
e k sp erim e n tla rg a  a s o sla n ib   ta la m u sn in g   n o sp e tsifik   sis te m a s i  yarim   sh a rla r 
p o ‘stlo g ‘ining  tez  va  q isq a  m uddatli  faollashishida  q atn ash ad i,  degan  xulosaga 
keldi. M iya o ‘zanining retikulyar form atsiyasi esa sust va u zoq faollashishni vujudga 
keltiradi.
0 ‘rta m iyaning retikulyar form atsiyasi butun m iya p o ‘stlo g ‘ining tonusini saqlab 
turadi, m iya p o ‘stlog‘ining qaysi strukturalari aniq reflektor reaksiyalam ing yuzaga 
chiqishida qatnashsa,  faqat  shu  stru k tu ralam i  talam u sn in g   nospetsifik  yadrolari 
faollashtiradi. Jum ladan, talam usning nospetsifik yad ro lari tiy ra k  organizm  diqqat 
e ’tib o r jarayonlarini  tashkil  etishda qatnashadi.
R etikulyar  form atsiya  orqali  m iy a  p o ‘stlog‘iga  k irad ig an   afferent  im pulslar 
odam da muayyan sezgilam i vujudga keltirm aydi, am m o u la r spetsifik sensor y o ‘llar 
orqali keluvchi impulslarga ja v o b an  m iya p o ‘stlog‘ining reaksiyalarini kuchaytiradi.
T alam usning nospetsifik y ad ro la ri  bilan  k o 'ch iru v ch i  va  assotsiativ  yadrolar 
o ‘rta$ida, shuningdek, talam us b ila n  p o ‘stloq ostidagi tu z ilm a la r o 'rta sid a  o ‘zaro 
keng aloqalar bor.  T alam usning  n ospetsifik y adrolaridan  faq a t  ikkitasi -  oldingi 
ventral  yadro  bilan  retikulyar y a d ro   bevosita  k atta  yarim   sh a rla r p o ‘stlog‘ining 
turli qism lariga tola beradi.
Sezgilarningshakllanishida talamusning ishtiroki.
  T alam u s sezgilam ing kelib 
chiqishida qatnashadi,  chunki  u  tu rli  retseptorlar  ta ’sirla n g an d a  kelib chiquvchi 
impulslam i  katta yarim  sharlar p o ‘stlo g ‘iga o ‘tk azishdan tashqari, olingan axborot 
talam us yadrolarida qayta ishlanadi, shuning natijasida se zg ilar xarakteri o ‘zgaradi.
K.o‘pgina  tadqiqotchilar (G .  G e d   va  b o shqalar)ning  fik rich a,  talam us  o g ‘riq 
sezuvchanlikning oliy m arkazidir.  Bu fikr quyidagi dalillarga asoslanadi. Odamdagi 
neyroxirurgiya  operatsiyarida  b o sh   m iya  katta  yarim   s h a rla r  p o ‘stlog‘ining turli 
qism lariga bevosita ta ’sir etilsa, o g ‘riq hissi ju d a  kam dan kam  p aydo b o ‘!adi. T a ’sir 
etuvchi  elektrodlar  talam usga  q o ‘yilganda  esa,  r o ‘y -ro st  o g ‘riq   reaksiyalari  va 
nohush sezgilar ro‘y  beradi. Shunga k o ‘ra talam usning b a ’zi birkasalfiklarida azobli 
o g ‘riq   s e z g ila ri  p a y d o   b o ‘ lis h in i  n e v r o p a to lo g - k lin it s is tl a r   q a d im d a y o q  
payqashgan.  S algina  ta ’sir  -   te rig a   tegish,  ignani  sa lg in a   bosish,  tovush  yoki 
yorug‘lik ta ’siri bunday bem orlarda eng o g ‘ir o g ‘riq tu tish ig a sa b a b  boMadi. B a’zan 
esa talam us zararlanganda og ‘riq sezgilarini idrok etish b u zilad i, analgeziya holati 
ro ‘y  beradi,  bunda  o g ‘rituvchi  t a ’sirlar  o g ‘riq  sezg ilarin i  y u z a g a   chiqarm aydi. 
N ihoyat organizm ning odatda o g ‘rik hissi bilan davom  etad ig an  tipik reaksiyalarini 
hayvonlar  ustidagi  tajribada  k a tta   yarim   sharlar  p o ‘s tlo g ‘ini  o lib   tashlagandan 
keyin (talam ik hayvonlarda) y u z a g a  chiqarish m um kin.
109
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

M iya o ‘za n in in g  retikulyar form atsiyasi og‘riq  reaksiyalariningkelib chiqishida 
muhim aham iyat k asb  etishi so ‘nggi vaqtdagi tadqiqotlarda aniqlandi. B a’zi narkotik 
m oddalar, m a sa la n , barbituratlam i k iritish  y o ‘li bilan retikulyar form atsiya ishdan 
c h iq a rilg a n d a   v a   sh u   ta riq a   b o sh   m iy a   yarim   sh a rla r  p o ‘stlo g ‘ ig a  re tik u ly a r 
form atsiyaning  k o ‘tariluvchi,  faollashtiruvchi  ta ’siri to ‘xtatib  qo ‘y ilganda  o g ‘riq 
reaksiyalari  su sa y ad i.
A m m o k eltirilg a n  faktlam ing ham m asi o g 'riq  sezgilarining shakllanishida k atta 
y a rim   s h a r la r   p o ‘s tlo g ‘ in in g   is h tiro k   e tis h in i  to ‘ la  inkor  e to lm a y d i.  M iy a  
p o ‘stlo g ‘in in g   aham iyati  shu  bilan  isbot  etiladiki,  o g ‘rituvchi  ta ’sirlard a  sensor 
s o h a la rd a   y u z a g a   c h iq a rilg a n   p o te n s ia lla r   q a y d   q ilin ad i,  b in o b a rin   o g ‘riq 
retseptorlaridan m iy a p o ‘st!og‘iga im pulslar yetib boradi. Og‘riq sezgilari ishontirish 
y o ‘li  b ila n   s u sa y tirilish i  m um kin  ( tu g ‘ru q n i  o g 'riq siz la n tirish d a   sh u   fak td a n  
foydalaniladi). M iy a  p o ‘stlog‘inig se n so r zonalari zararlanganda o g 'ritu v ch i ta ’sir 
berilgan jo y n i a n iq  b ilib boMmaydi.