O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

distoniyada
 nam oyon boMadi, deb aytish 
to ‘g ‘riroqdir.  M iyachaning  o rq a   boMagidagi  o ld in g i  qism   va  loshsim on  y a d ro  
m uskul  tonusining bo sh q arilish id a alohida  ah am iyatga  ega.
Astaziya
  shundan  iboratki,  m uskullar  s id irg 'a   te ta n ik   qisqarish  xossasidan 
m ahrum  boMadi. N atijad a hayvonning boshi,  tanasi  va oyo q lari uzluksiz q altirab  
yoki tebranib turadi. H ayvon b iro rta ixtiyoriy h arakat q ilgandan keyin bu hodisalar 
ayniqsa yaqqol  k o ‘rinadi.
Asteniya
 shundan  iboratki, m o ddalar alm ashinuvi kuchayganligidan organizm  
saiga charchaydi. H arakatlar tejamsiz bajarilganligi, ularda b irtalay muskullar ishtirok 
qilganligi tufayli m o ddalar alm ashinuvi kuchaysa k erak.
A taksiya  h ara k a tla m in g   ch a la   uy g ‘u n la sh tirilish id a n   va  h arakatlar  kuchi, 
kattaligi,  tezligi  va  y o ‘nalishining  buzilishi  (d ism e triy a )  dan  iborat.  A taksiya 
harakatlam ing chala uyg‘unlashtirilishidan va h ara k a tla r kuchi, kattaligi, tezligi v a  
y o ‘na!ishining  buzilishi  (
dismetriya
)  dan  iborat.  A tak siy a  m ast  kishiga  o ‘x shab 
gandiraklab yurishda o ‘z  ifodasini topadi. Oyoq  va qoM h arakatlari yurish vaqtida 
om onat, haddan tashqari kuchli k engam plitudali boMadi. O dam ning miyachasi b ir 
to m oniam a  z a ra rla n g a n d a   h a ra k a t  b erilgan  y o ‘n a lis h d a n   o g ‘adi.  M iy ach asi 
zararlangan bem orlarda qoM harakatlariningbuzilishi y aqqolroq k o ‘rinadi.  M asalan, 
bem or qoMi  bilan  aniq  harakat  q ila  olm aydi.  M asalan ,  u  k o 'rsatk ich   b arm og‘ini
103
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

biror  narsaga  y o k i  o ‘z   b u m ig a   tekkizm oqchi  b o ‘ lsa,  barm oq  harakati  m urakkab 
teriaktoriya b o 'y la b  b a jarila d i va barm oq moM jallangan jo y g a to ‘g ‘ri kelm aydi.
H arakatlar b u zilish i  m iyacha o lib tashlangach  u zoq vaqtdan keyin  birm uncha 
kam ayadi, am m o b ir  n e c h a  yil o ‘tgandan  keyin h am  to ‘ la barham  topm aydi.  E.A. 
Asratyan k o ‘rsatib  b erg an id ek , miyacha olib tashlangach buzilgan funksiyalar m iya 
katta  yarim  sh a rla ri  p o ‘stlo g ‘ida  yangi  shartli  reflek to r  aloqalar vujudga  kelishi 
tu f a y li  k o m p e n s a t s i y a l a n a d i .   M iy a c h a s i  o l i b   ta s h la n g a n   itd a   h a r a k a t 
fu n k s iy a la rin in g   n is b i y   k o m p e n s a ts iy a la n is h   d a v r id a   m iy a  y a rim   s h a rla r  
p o ‘st!og‘ining m o to r zo n a si  olib tashlansa,  harakat  apparati  holatining buzilishi, 
m iyachani  o lib   ta s h la s h d a n   keyin  dastlab k i  v a q td a   ku zatilg an id ek   r o ‘y -ro s t 
ko‘rinadi.
O rg a n iz m n in g   h a r a k a t   fu n k s iy a la rig a   m iy a c h a n in g   t a ’s ir   k o ‘r s a tis h  
m exanizm i. M iy a c h a g a  t a ’sir etish va uni yem irish effektlarini taqqoslab k o ‘rish 
ham da hozirgi za m o n  elektrofiziologik ta d q iq o tla rin in g m a’lumotlari m iyachaning 
organizm dagi ah a m iy a ti to ‘g ‘risida m uayyan tasav v u r hosil qilishga imkon beradi.
M iyachani  o lib   ta sh la sh   natijasida  reflek to r  reaksiyalar  y o ‘qolib  ketm aydi, 
jum ladan,  m iya  o 'z a n in in g  tonik reflekslari  saqlanib turaveradi.  Shu  bilan  birga 
m uskullar tonusi  b ir  q a d a r   o ‘zgaradi  va  reflektor  harakatiam ing antqligi  h am da 
uyg‘unlashganligi  b u zilad i.
G avda  h a ra k a tla n g a n   v aq td a  ta ’sirlanuvchi  b arc h a  retseptorlardan  «qaytar 
aloqa»  k anallari  o rq a li  m ark aziy   nerv  sistem asiga  keluvchi  afferent  im pulslar 
m iyachaga b o rad i.  M iy a ch a g a proprioretseptorlardan va vestibuloretseptorlardan 
shuningdek, k o ‘m v , esh itu v  va tagtil retseptorlardan im pulslar kelib turadi. M iyacha 
shu tariqa h ara k at  a p p a ra tin in g  holati  h aqida m a ’lum ot olib,  m uskullar  tonusini 
bevosita b o sh q a ru v c h i q iz il yadroga va m iya o 'z a n in in g  retikulyar form atsiyasiga 
ta ’sir k o ‘rsatadi. U z u n c h o q  m iya retikulyar form atsiyasining muayyan q ism lariga 
m ikroelektrodlar k iritib ,  m iyachaga ta ’sir etish tajrib alari m iyachaning retikulyar 
form atsiyaga  t a ’s ir   k o ‘rsatish id a n   g u v ohlik  b era d i.  B u  tajribalarda  retik u ly ar 
form atsiya  n e y r o n la rin in g   sp o n ta l  e le k tr  fa o llig i  o 'z g a rg a n i  q ayd  q ilin g a n . 
Miyachaning qaysi qism i ta ’sirlanishiga qarab, elektr faolligining o ‘zgarish xarakteri 
har xil bo'lishi m um kin. U zunchoq m iyaning retikulyar formatsiyasiga m iyachaning 
ta ’sir  k o 'rsa tish i  y a n a   sh undan  bilinadiki,  m iyachaning  oldingi  b o 'lag ig a  ta ’sir 
etilsa, yozuvchi m u sk u llard ag i deserebratsion rigidlik kam ayadi.
M iyachaning re tik u ly a r form atsiyaga k o ‘rsatadigan ta ’siri ba’zan  k atta yarim  
sharlar p o ‘stlo g ‘in in g  ta ’sirig a teskari  b o ‘ladi. M asalan, kuzatishlarga q araganda 
m iyacha ta ’sirla n g a n d a  retikulyar form atsiyadagi  ayrim  neyronlam ing  im pulslari 
susaygan,  k atta  y a rim   sh a rla r  p o ‘stlog‘ining  m o to r  sohasigi  elektr  bilan  ta ’sir 
etilganda esa o ‘s h a   n eyronlardagi  im pulslar kuchaygan.
M uskullar to n u s ig a  m iyachaning ta’sir k o ‘rsatish m exanizm ida orqa m iyaning 
gam m a-m otoneyronlaridagi zaryadlam ing o ‘zgarishi m uayyan ahamiyat kasb etadi. 
M iyacha  oldingi  boM agining  b a ’zi  qism lariga  t a ’sir  etilganda  m uskul  yoyining 
gamma-afferent to lalarid an  o ‘tuvchi impulslar susayishini, shu sababli muskul tonusi 
refleks y o ‘li  bilan   k am ay ish in i  R.  G ranit  kuzatgan.  M iyacha oldingi  b o ‘lagining
104
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b o sh q a  q ism lari  ta ’sirlanganda  e s a   m uskul  yoyining  retse p to rla rid a g i  im pulslar 
k o 'p ay g a n ,  shu  tufayli  muskul  to n u si  oshgan.
M iyacha yadrolaridan keluvchi afferen t  im pulslar p ro p rio re tsep tiv  (m iotatik) 
reflekslam i tonnozlaydi. Har b ir m uskul qisqarishi p ro prioretseptorlarga ta ’sir etib 
yangi refleksni vujudga keltira oladi. O d a td a o d d iy  refleks shu y o ‘l b ilan  m urakkab 
zanjirli  refleksga aylanmaydi,  ch u n k i  reflekslar  zanjirini  u za d ig a n   torm ozlovchi 
m exanizm  bor. M iyacha olib ta sh la n g an d a kuzatiladigan a staz iy a u chun xarakterli 
h o d isalar -  m uskullam ing titrashi,  g andiraklash  va  tebranish -  torm ozlanm agan 
p ro prioretseptiv reflekslarga b o g ‘ liq b o ‘ Isa kerak.
S h u n d ay   qilib,  m iyacha  o rg a n iz m n in g   harakat  re a k siy a la rin i  to ‘g ‘irlaydi, 
bo sh q ach a  aytganda,  ulam i te g ish lich a  tuzatib  aniq  qilib  q o ‘y ad i.  M iyachaning 
b u  aham iyati ixtiyoriy harak atlam in g  yuzag a chiqishida ayniqsa y a q q o l k o ‘rinadi. 
M iyachaning asosiy fiinksiyasi h a ra k a t aktlarining ildam