O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Retikulyar formatsiya bilan katta yarim sharlar p o  ‘stlog
 7 
o 'rtasidagi (retikulo- 
kortikal)munosabatlar.
 
K atta  y arim   s h a r la r   p o ‘s tlo g ‘ ida  ro ‘y   b e ra d ig a n  
b io elektrjarayonlarini tekshirish shuni k o ‘rsatd ik i, tiyraklik holati uchun x ara k terli 
b o ‘lgan  past  voltli  te z -te z   elektr  tebranishlari  e s h itu v ,  ko ‘ruv,  tagtil  va  b o s h q a  
tu rli-tum an  re ts e p to rla r  ta ’sirlanganda  k u c h a y a d i  yoki  hatto  y u za g a  c h iq a d i. 
Bunday effekt 
faollashish reaksiyasi
 deb ataladi. K a tta  yarim  sharlar p o ‘stlo g ‘ in in g  
tegishli  retse p to rlard a n   im pulslar olib tu ra d ig a n   se n s o r sohasidagi  em as,  h a m m a  
qism ida  faollashish  reaksiyasi  ro ‘y   beradi  v a   t a ’s ir   to ‘xtagandan  keyin  ham   b ir 
necha  vaqt  dav o m   etaveradi.  Shu  faktlarga  a s o s la n ib ,  butun  p o ‘stloq  fao llig in i 
oshiradigan va uni m uayyan q o ‘z g ‘alish h o la tid a  saq lay d ig an  m arkaziy m exanizm  
bor, degan xulosa chiqarildi.
M iya o 'z a n i  u zunchoq  miya  pastidan y o k i  V a ro liy   k o ‘prigining p a stro g ‘id a n  
qirqib q o ‘yi!gan m ushukning katta yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘idagi elektr potensiallarini 
F. B rem er qayd etgan. M iy a o ‘zani yuqoridagicha q irq ib  q o ‘yilganda tiyraklik h o la ti 
uchun  x ara k terli  e le k tr  faolligi  sa q lan ib   tu r a v e ra d i.  M iy a  o ‘zani  o ‘rta   m iy a  
ro ‘parasidan q irq ib  q o ‘yilganda, katta yarim  s h a rla r p o ‘stlo g ‘ida uyqu holati u ch u n  
xarakterli  b o ‘lgan  yuksak  voltli  sust  ele k tr  te b ra n ish la ri  yuzaga  keldi.  Bu  k a tta  
yarim   sharlar  p o ‘stlo g ‘iga  o ‘rta  m iyaning  fa o llash tiru v c h i  ta ’sir  k o ‘rsa tish id a n  
g u vohlik  berad i.  G .  M egun  va  G.  M o ru tssi  m iy a   o ‘zanining  turli  q is m la rig a  
m ikroelektrodlam i stereotaksis apparatlari y o rd am id a kiritib, retikulyar form atsiyaga 
ta ’sir etganda k atta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ida u y g ‘o n ish  va tabiiy tiyraklik h o la tla ri 
uchun xarakterli elek tr faolliginingo‘zgarishini  19 4 9 -y ild aan iq lash d i.T alam u sn in g  
nospetsiflk  y ad ro la ri  va  g ipotalam usning  d o rs a l  b o 'lim ig a   ta ’sir  etib,  s h u n g a  
o ‘xshash reaksiyani y uzag a chiqarishi m um kin.
M iy a o ‘z an in in g y u q o ri bo‘lim!aridagi re tik u ly a r form atsiya yem irilganda k a tta  
yarim   sharlar p o ‘st!o g ‘ining sensor so h alarig a  m a x su s  o ‘tkazuvchi  y o ‘llar o r q a li
97
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

afferent  im pulslar k elib   tu rish ig a  qaram ay,  hayvon  c h u q u r  uyqu holatiga kiradi. 
B unday  operatsiyadan  k e y in   hayvon  uzluksiz  uxlab,  tashqi  ta ’sirlarga  reaksiya 
k o ‘rsatm aydi d esa boMadi.  K atta yarim  sharlar  va p o ‘s tlo g ‘ining norm al  ishlashi 
m iya  o ‘zanining retik u ly ar  form atsiyasi  va talam usning  nospetsifik yadrolaridan 
tonuslovchi,  faollashtiruvchi  im pulslar kelishiga  anchagina  bo g ‘liq  ekanligi  shu 
bilan isbotqilinadi.
B ir  qancha  m a ’lu m o tlar  shundan  dalolat  beradiki,  h a r xil  afferent  ta’sirlarda 
retikulyar tizim   h u ja y ra larin in g  turli guruhlari faollik holatig a keladi,  shu tufayli 
retikulyar form atsiya k atta yarim  sharlar p o ‘stlog‘iga b ir x ild a faollashtiruvchi ta ’sir 
k o ‘rsatm aydi.  M asalan,  o v q a t  reflekslarida retikulyar  form atsiya  va katta yarim  
sharlar p o ‘stlog‘ining  e le k tr  reaksiyalari  hayvonning  him oyalanish  reaksiyasida 
kuzatiladigan elektr rea ksiyalaridan katta farq qilishi  P. K. A noxin laboratoriyasida 
k o ‘rsatibberildi.
K o‘tariluvchi faollashtiruvchi retikulyar formatsiyaning faoliyatini organizmning 
ham m a retseptorlaridan k elu v ch i im pulslar saqlab turadi, chunki talam usga im puls 
yetkazib beradigan afferen t tolalardan retikulyar form atsiyaga bir talay kollaterallar 
chiqadi.  Bundan  tash q ari,  retik u ly ar form atsiyaga m iyachadan,  p o ‘stloq ostidagi 
gangliylardan,  lim bik  sistem a d an   va  katta  yarim  sharlar  p o ‘stlog‘idan  im pulslar 
kelib  turadi.  R etikulyar  fo rm atsiy a  katta  yarim   sh a rla r  p o ‘stlog‘iga  katta  ta ’sir 
k o 'rsa tish   va uning  fa o llik   d arajasini  saqlab  turish  bilan  birga,  o ‘zini  ham  m iya 
p o ‘stlog‘id*n kehiv ch i im p u lsla r doim o idora etib turadi.
R e tik u ly a r  f o r m a ts iy a   p o ‘stlo q   o stid a g i  y a d r o la r g a   va  g ip o ta la m u sg a  
cham barchas b o g ‘liq.  R e tik u ly ar  form atsiyaning o ‘rta   m iyadagi  b a ’zi  qism lariga 
ta ’sir etilganda,  x u d d i,  shun in g d ek ,  gipotalam usning  d orsal  qism i,  p o ‘stloq  osti 
yadrolari  va  lim bik  s is te m a   ta ’sirlanganda  hayvonning  xulq-atvoriga  bevosita 
aloqador bo‘lgan b a ’zi o ‘xshash effektlar kelib chiqishi buning dalilidir. Kalamushlar 
bosh m iyasining turli so h a lari -  gippokam p, gipotalam usning dorsal qismi va o 'rta  
m iyaga  elektrodlam i  su ru n k asig a  kiritib  q o ‘ygan  J.  O ld s  tajribalari  favqulodda 
ibratlidir. Elektrodlar stim ulyatorga ulab q o ‘yilgan. K alam ush richagni oyoq panjasi 
bilan  bosib  stim u ly ato m i  ishga  sola  olardi.  K alam ush  richagni  tasodifan  bosib 
m iyaning  m uayyan  stru k tu ra la rid a   qisqa  m uddatli  ele k tr  tebranishini  vujudga 
keltirg ach ,  rich ag n i  m u n ta z a m   bosib,  o ‘z   m iyasining  m arkazlariga  ta ’s ir  eta 
boshlaganligi  ek sp e re m e n td a  m a ’lum b o ‘Idi.  E lektrodlar gipotalam usning dorsal 
qism i yoki o ‘rta m iy a n in g  retik u ly ar form atsiyasiga yaxshi joylashtirilgan b o ‘lsa. 
kalam ush boshqa h ar q a n d a y   faoliyatdan  vos kechib  va ovq at bilan  ishi bo 'lm ay  
ric h a g n i  s o a tig a   8 0 0 0   m a rta g a c h a   b o s a v e rd i.  E le k tro d la r   b o sh   m iy a n in g  
yuqoriroqdagi  b o ‘lim larig a  joylashtirilganida  o ‘z ig a -o ‘zi  ta ’sir  etish  chastotasi 
kanw ydi.  Bu  tftjribalarga  aso slan ib ,  hayvon  m iyasining  m uayyan  strukturaiariga 
ta ’sir etilganda q an d a y d ir m u sb at reaksiyalar kelib chiqadi, ulam i shartli ravishda 
«qanoat»  yoki  « rohat  reaksiyalari»  deb  atashadi.
E lektrodlar g ip o ta la m u sn in g   m edial  qism ida  turgan  b o ‘lsa,  o ‘ziga-o‘zi  ta  sir 
etish  chastotasi  h a y v o n n in g  tajribadan  oldin  och  b o ‘lganiga  yoki  m iriqib  ovqat 
yeganiga  qarab  o ‘z g a rd i.  E lektrodlar gipotalam usning  lateral  qism iga  kiritilgan
98
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

b o ‘Isa,  o ‘ziga-o‘zi  ta’sir  etish  chastotasi  jinsiy  g o rm o n la r  k iritilgach  kuchayib, 
kastratsiya (bichish)dan keyin kam aydi. 0 ‘ziga-o‘zi ta ’sir etish  tajribalaridayuzaga 
chiqadigan reaksiyalar ovqat reflek slarig a yoki shartsiz jin s iy  reflekslarga bog‘liq 
ekanligi  yuqoridagi  m a’lum otlardan  k o ‘rinib  turibdi.  B u   re flek slar  katta  yarim 
sh a rla m in g   lim bik  tizim i,  p o ‘stlo q   ostidagi  y adrolar,  re tik u ly a r  form atsiya  va 
g ipotalam us ishtirokida yuzaga keladi.
E lektrodlar oraliq m iyaning d o rsal qism iga yoki  g ip o ta la m u sn in g  ventro-m e- 
dial yadrosiga kiritib q o ‘yilganda boshqacha reaksiyalar ro ‘y  berdi. Bu holda hayvon 
bir m arta o ‘ziga-o‘zi ta ’sir etgach richagga tegmaydigan b o ‘lib, qoldi.  Bunday ta’sir 
salbiy em otsiyalarga sabab bo‘ldi. M ushuk m iyasining shu so h a sig a ta ’sir etilganda 
u  g ‘azabga  kelib, yonidagi  hayvonlarga  chovut  solaverdi.
Retikulyar form atsiya oraliq m iya m arkazlari, p o ‘stloq o sti yadrolari  va limbik 
sistem a bilan birgalikda x u lq-atvom ing shartsiz reflektor, in stin k tiv  reaksiyalarini 
y u z a g a   chiq arish d a  q atn ash u v i  y u q o rid ag i  ta jrib a la rd a n   k o ‘rin ib   turibdi.  Bu 
rea k siy alam in g   yuzaga  ch iq ish i  n atija sid a  o rg an izm n in g   h ay o t  uchun  muhim 
ehtiyoj lari qondiriladi,bu ehtiyojlar esa hayvonlarxulq-atvorining rag ‘batlantiruvchi 
(m otivatsiya) sabablari sifatida m uhim dir. Ammo p o ‘stloq o stidagi yadrolarga yoki 
m iya o ‘zaniga ta ’sir etish ustidagi tajribalarga m iyaning shu boMimlari xulq-atvorda 
hal qiluvchi ahamiyatini isbot etadigan dalil deb qarash yaram aydi, chunki markaziy 
nerv sistem asining pastroqdagi b o ‘lim lari yuzaga ch iq arad ig an  reaksiyalarni katta 
yarim  sharlar p o ‘stlog‘i nazorat q ilib turadi.
O d a m d a   m u ra k k a b   n erv   fu n k s iy a la ri  k a tta   y a rim   s h a r la r   p o ‘s tlo g ‘iga 
k o ‘chganligi,  y a ’ni