O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

gemiplegiya
 b o ' Igan k atta y o sh li kishilarda ham b a ’zan s h u n d a y  
reflekslar kuzatiladi.
O p eratsiy a  qilin m ag an   norm al  h a y v o n d a   h a m   m u sk u llar  tonusi  y u q o r id a
91
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

aytilganga 
0
‘x shash q a y ta  taqsim lanadi.  M ushuk boshi tepasida b ir parcha g o ‘sht 
ushlab  turilsa,  b oshini  k o ‘taradi,  ayni  v aq td a oldingi  oyoqlari  yoziladi,  keyingi 
oyoqlari  bukiladi  v a   m ushuk  sakrash  uchun  qulay  vaziyatni  oladi.  M ushukning 
boshi  oldiga ta re lk ad a  sut q o 'y ilsa ,  u boshini  engashtiradi,  shunga ko ‘ra  oldingi 
oyoqlari picha b ukiladi  va keyingi  oyoqlari picha y oziladi; m uskullar tonusining 
shunday  qayta  ta q sim lan ish i  natijasid a  m ushuk  sutni  icha  boshlaydi.  Sichqon 
qitir-q itir  q ilg a n d a  m u sh u k   boshini  o ‘ngga  bursa,  shu  harakat  tufayli  m ushuk 
gavdasining o ‘n g  to m o n id ag i yozuvchi m uskullar tonusi  oshib (bu esa eng yaxshi 
tayanch beradi),  qaram a-q arsh i  tom ondagi yozuvchi  m uskullar tonusi  kam ayadi. 
T o n u sin in g   b u n d ay   q a y ta   taqsim lanishi  chap  to m o n d a g i  o y o q lam in g   yan ad a 
harakatlanishiga va b in o b a rin  tananing o ‘ngga, y a ’ni sichqon o ‘tayotgan tom onga 
burilishiga im kon beradi.
M agnus aniqlagan qonuniyatlar odam  sport va gim nastika mashqlarini bajargan 
vaqtda ham kuzatiladi; bu qoniniyatlam i to ‘g ‘ri tatbiq etish k o ‘proq ratsional m ashq 
qilish uchun aham iyatli.  S port fiziologiyasining «boshning yetakchi ahamiyati tarzi» 
d e g a n   p r in s ip i  o ‘ s h a   q o n u n iy a tla r g a   a s o s la n a d i.  B u n g a   m u v o fiq ,  g a v d a  
harakatlaridan ilgari b o sh  tegishlicha harakatlansa, g av d a harakatlari osonlashadi. 
Bosh tegishlicha harakatlanganda tana va q o ‘l-oyoq m uskullarining tonusi muayyan 
harakatni bajarish uchun eng maqbul tarzda taqsim lanadi. M asalan, konki uchganda 
yugurish  yoM kalarida  b u rilish  vaqtida  b o sh   tegishli  tom onga  burilishi  lozim . 
Shtangani  siltab  k o ‘ta rg a n d a   shtanga  k o ‘taruvchi  q o ‘lni  yon  tom onga  burish  va 
boshni b irm uncha orq ag a engashtirish harakatni osonlashtiradi. Fiziologiyanuqtayi 
nazaridan b osh n o to ‘g ‘ri vaziyatda b o ‘lsa, b a ’zi gim nastika mashqiari qiyinlashadi 
va hatto b ajarish m um kin b o ‘lm ay qoladi.
Rostlanish reflekslari.
  T o n ik  rostlash  yoki  to ‘g ‘rilash reflekslarini  o ‘rta m iya 
yuzaga chiqaradi  va  b inobarin,  bulbar hayvonlarda bunday  reflekslar boMmaydi. 
M iyani to 'rt tepalik  yuqo risid an   qirqib q o ‘yish operatsiyasidan keyin hayvon bir 
necha  vaqt  o ‘tg a ch   b o sh in i,  s o ‘ngra  esa  butun  tan asin i  ham   k o ‘tarib,  oyoqqa 
turadi,  y a ’ni  ta b iiy   vaziyatini  oladi.  B unday  reflekslar  faqat  o ‘rta  miyasi  butun 
hayvonlarda  kuzatiladi.  B u  reflekslam ing  yuzaga  chiqishida  labirintlar,  b o ‘yin 
m uskullari  va g av d a n in g  teri yuzasidagi retseptorlar ishtirok etadi.
Hayvon  yonlam a  yotg an   b o is a ,  boshini  k o ‘taradi  va  bosh  tepasi  yuqoriga 
qaragan  tabiiy  v aziyatni  olad i.  O g‘irlik kuchining g ‘ayri  tabiiy y o ‘nalishi  tufayli 
vestibulyar ap p a rat  retsep to rlarin in g  ta ’sirlanishi  natijasida  hayvon boshi  refleks 
y o i i  bilan k o ‘tari!ib, ta b iiy  vaziyatni oladi. A m m o vestibulyar apparat yem irilgan 
taqdirda g av d a  b iro r q attiq   yuzada yonlam a  yotsa,  bosh  rostlanadi,  ayni  vaqtda 
faq a t  b ir  to m o n d a g i  te ri  re tse p to rla ri  ta 's irla n a d i.  B u  h o ld a  b ir  tom ondagi 
ta ’sirlanishiga ja v o b a n   bosh  refleks  y o ‘li  bilan rostlanadi.  Bunda  b ir tom ondagi 
teri  nervlarining ta ’sirla n ish i  quyidagicha  isbot  etiladi:  yonlam a yotgan  hayvon 
ustiga ozgina yukli ta x ta q o 'y ilsa , ikkala tom ondagi teri nervlari simmetrik ravishda 
ta ’sirlanib, bosh y a n a  p a stg a  tushadi.  T axta olib q o ‘yilgach va bir tom ondagi teri 
y an a ta ’sirlangach  bosh  ta g ‘in refleks y o ‘li bilan k o ‘tariladi.
Boshning k o ‘tarilishi rostlash reflekslarining faqat birinchi fazasini tashkil etadi.
92
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Ikkinchi fazasi boshdan keyin ta n a n in g  refleks yo ‘li bilan ro stla n ish id a n  ¡borat. Bu 
refleks  ham   ikki  tom onlam a  b o sh la n ad i:  b o ‘yin  m u sk u lla rid a g i  proprioretsep- 
to rlam in g  va tana terisidagi re tse p to rla m in g  ta ’siran ish id an  k e lib  chiqadi.
D eserebratsiyalangan  hayvon yonlam a yotganda b irin c h i  d a v r  tufayli boshini 
k o ‘tarsa, b o ‘yin m uskullarining proprioretseptorlari ta ’sirla n ad i v a  shunga javoban 
tanani rostlovchi m u sk u llarq isq a ra d i.  Shunday qilib, avval b o sh  k o ‘tariladi, keyin 
b oshning k o ‘tarilishi oqibatida ta n a  k o ‘tariladi va h ayvon n o rm a l  vaziyatni oladi.
H ayvon  yotganicha  boshini  b o g ‘!ab,  ro stlanishiga  im k o n   b erilm asa,  tanasi 
b a rib ir  ro stla n a v e ra d i,  e n d i  b o ‘y in   m u sk u lla rid a g i  p ro p rio re ts e p to rla r n in g  
ta ’sirlashidan q a t’i nazar, hayvon g avdasining qaysi to m o n id a y o tg a n  b o ‘lsa, o ‘sha 
tom onidagi term ing b ir yoqlam a ta ’sirlanishi tufayli ta n a ro stla n ad i.  Buni yuqorida 
aytilgan tajrib ag a o ‘xshash ta jrib a  b ilan   isbot etish  m um kin:  h ay v o n   ustiga  taxta 
q o ‘yilsa,  ikkala  tom ondagi  te rin in g   ta ’sirlanishi  tufayli  ta n a n i  rostlash  refleksi 
y uzag a chiqm aydi.
Shunday qilib, boshni ham, tanani ham  rostlaydigan ikkita m exanizm  bor: birinchi 
m exanizm da vestibulyar apparat retseptorlari va ten retseptorlari ta ’sirlansa, ikkinchi 
m exanizm da b o ‘yin muskul larining proprioretseptorlari va tana terisidagi retseptorlar 
ta ’sirlanadi.  Bu tonik reflekslam ing m arkazlari o ‘rta m iyada b o ‘lib, ulam ingyuzaga 
chiqishida qizil yadro faol  ishtirok etadi.
V estib u ly ar  ap p a rat  re tse p to rla rid a n   va  b o ‘yin  m u sk u lla rin in g   proprioret- 
septorlaridan keluvchi  im pulslar b o sh n in g  turli vaziy atlarid a k o ‘z n in g  burilishiga 
ham sabab b o 'lad i.