O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ko'zningpirpirashi
 ham h im o y a  refleksi  b o ‘lib,  k o ‘z n in g  shox  pardasi  bilan 
konyunktivasi  ta’sirlanganda  k e lib   chiqadi,  bu  p a rd a la r  uch li  nervning  afferent 
tolalaridan  innervatsiyalanadi.  U lardan  keluvchi  im p u lsla r uzunchoq m iyada y uz 
n ervining  harakatlantiruvchi  y ad ro sig a  o ‘tadi  (y u z  n e rv in in g   tolalari  ko ‘zning 
doiraviy muskulini innervatsiyalaydi), natijada k o ‘z  q o v o q la ri yum iladi.
Y uqorida  sanab  o ‘tilgan  b a rc h a   reflektor ak tlard an   ta sh q ari,  uzunchoq  m iya 
tevarak-atrofdagi  olam da  y o ‘l  to p ish   (o riy e n tiro v k a )g a   v a   m uskullar  tonusini 
b o sh q arish g a  im kon  b era d ig an   re fle k to r  m e x a n iz m la rd a   qatnashadi.  Tegishli 
reflekslam iyuzagachiqaradigan afferent impulslari V -X II serebral nervlar(jumladan, 
v e s tib u ly a r   n e r v la r)   o r q a li,  s h u n in g d e k ,  y u z ,  b o ‘y in ,  q o ‘I-oyoq  va  ta n a  
muskullarining retseptorlaridan im puls o ‘tkazuvchi spinal n ervlar (orqa miya nervlari) 
orqali keladi.
Shu tariqa uzunchoq m iyasi bilan V aroliy k o ‘p rigi b u tu n  q olgan bulbar hayvon 
tashqi  ta'sirlarg a ja v o b an   spinal  hayvondan  m u rak k a b ro q   reaksiyalam i  yuzaga 
chiqara  oladi.  Bu  hayvonlarda  b arc h a  asosiy  hayotiy  fim k siy alar mukam m alroq 
m arkaz bilan birlashgan va k o ‘proq koordinatsiyalangan.
0 ‘r ta  m iya. 0 ‘rta miyada to ‘rt tepalik yadrolari (u lar S ilviy suvyoMining ustida 
q o p q o q -te s tu m   s o h a s id a   jo y la s h a d i) ,  q iz il  y a d r o   ( n u c le u s   ru b e r),  k o ‘zni 
harakatlantiruvchi v a g ‘altak n erv lam in g y ad ro lari (u la r S ilv iy  suv yo ‘lining ostida, 
o ‘rta  m iyaning  m arkaziy  qism ida)  va  qora  substansiya-  su b stan tia  nigra  (o ‘rta 
m iya  asosida) bor.  T alam usga,  k atta  yarim   sh arlarg a  v a   m iy ach ag a  impuls  olib 
boradigan barcha k o ‘tariluvchi y o 'lla r  va uzunchoq m iy a b ila n  o rq a miyaga impuls 
yetkazib beradigan tu sh u v c h iy o ‘lla r o ‘rta m iy a  o rqali o ‘ta d i.  U zunchoq miyadagi 
kabi, o ‘rta m iyada ham retikulyar form atsiya n eyronlari bor.
O'rta miyayadrolar'mingfunksiyalarl
  0 ‘rta m iya y ad ro la ri b ir qancha muhim 
reflektor fiinksiyalami bajaradi.
To'rt  lepalikning  orqa  do'm boqlari  birlamchi  eshituv  markazlari
  b o ‘lib. 
tovush  kelayotgan  tom onni  ch a m a lab   bilish  reflek slarin in g   yuzaga  chiqishida: 
hayvon!am ingqulog‘ini ding qilishida, boshi va gavd asin i yan g i tovush kelayotgan 
tom onga  burishida  qatnashadi.
87
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

fo r m a d o   re tK u la m
le m n u c u i  m e tlú lu
k m n u c u i  U(cr«l&
lu b t la n t it   wgr«
ir.  c o n ic o tp in a lii 
a n ltr ío r
ir.  c o n ic o tp in a J ií 
ta ie ra ln
tr.  c o rtic o n iic le a ris
ir.  c o n ie o p o n iin u i  f r o n u iií
3 2 -rasm . 0 ‘rta miya (to‘rt tepalik sohasidan kcsilgan).
0 ‘rta m iyasi butun qolgan hayvondagi cham alash refleksida harakat reaksiyalari 
bilan bir q ato rd a b a ’zi vegetativ reflekslar h am  kuzatiladi; yurak faoliyatini ritm ining 
o ‘zgarish¡, a rte ria l bosim ning o ‘zgarish¡ v a  hokazolar shu jum tadandir.
T o ‘rt te p a lik  y adrolari «soqchilik» reflek sin in g  yuzaga chiqishida qatnashadi. 
Bu  reflek sn in g   o rganizm   uchun  aham iyati  shuki,  u  organizm ni  to 'sa td a n   yangi 
ta ’s irg a  r e a k s iy a   k o ‘rsatish g a  ta y y o rla y d i.  Bu  m urakkab  reflek sn in g   inuhiin 
kom ponenti sh u k i, m uskul tonusi q ay ta taqsim lanadi.  Bu esa bukuvchi  m uskullar 
tonusi  o sh ib ,  hayvo n n in g  qochib  k etish ig a  yoki  hujum   qilishiga  yordam   beradi. 
T o‘rt te p a lik  so h a si  zararlangan ktshi b e x o s  ta’sirga javoban tez reaksiya k o ‘rsata 
olmaydi.
Q o ra  su b sta n siy a  (substantia nigra) o v q a t yutish va chaynash  reflekslari  kabi 
m urakkab a k tla m in g  koordinatsiyalanishiga bevosita dahldor. Q ora substansiyaga 
elektr toki b ila n  t a ’sir etilganda ovq at y u tish  harakatlari yuzaga chiqib, nafas olish 
tegishlicha  o ‘z g a rad i.  Q ora substansiya p la stik   tonusni  boshqarishda  qatnashadi 
va  q o ‘l  b a rm o q la rin in g  ju d a   an iq   b a ja rila d ig a n   m ayda  h ara k atla rin i  y u za g a 
chiqarishda  v a   binobarin,  tonusning  n o z ik   boshqariüshda  aham iyat  kasb  etadi, 
degan k o ‘rsa tm a !a r ham  bor.
88
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

B o s h q a   h a y v o n la r g a   n i s b a ta n   o d a m d a   q o r a   s u b s t a n s i y a   k o ‘ p r o q  
rivojlanganligini,  aftidan,  shu bilan tu s h u n tirs a  b o ‘lar. 0 ‘rta m iyaning  shu  qism i 
(qora  substansiya) zararlanganda m u sk u lla r to nusi oshib ketadi, y a ’ni g ip e rto n u s 
r o ‘y   beradi.  A m m o,  bu  gipertonusni  fa q a t  q o ra   substansiyaning  ah a m iy a ti  bilan 
iz o h la b   b o ‘lm a y d i,  chunki  u  s h ik a s tla n g a n   ta q d ird a   m u sk u lla r  to n u s in in g  
b o shqarilishiga bevosita dahldor b o 'lg a n  q iz il y ad ro  va retik u ly arfo rm atsiy a bilan 
aloqasi uziladi.
0 ‘rta  m iyasi  butun  turgan