O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

M iy a   o 'z a n in in g   to n ik   rejleksla ri.
 
M iya  o 'za n in in g
 
-   b u lb a r  b o ‘hm m ng  va 
a y n iq sa  m ezensefal b o ‘Iim ning e n g  m uhim  funksiyasi shuki, u g avdaning fazodagi 
v az iy a tig a  q arab  m u sku lla r to n u sin i q a yta  taqsim laydi.
 
M uskullar tonusi  refleks 
y o ‘li bilan  qayta taqsim lanib, g a v d a  m uvozanatining saqlanishini ta ’m inlaydi.
R. M agnus xilm a-xil tonik reflekslam ingjam i yig'indisini ikkita guruhga bo  Idi. 
1)  g av d a n in g   fazodagi  m uayyan  vaziyatini  taqozo  qiladigan  sta tik   reflekslar,
 
2) 
g a v d a n in g   su rilis h i  b ila n   y u z a g a   ch iq ad ig a n   s ta to -k in e tik   refle k sla r.  S tatik 
reflckslarning o ‘zi ikkita katta guruhga ajratiladi. Birinchi guruhi gavdaning muayyan 
vaziyatini yoki fazasini ta ’m inlaydi va va ziy a tre jle k sla riyoki pozatonik reflekslar 
d eb
 
ataladi.  lkkinchi  g uruh  g a v d a n in g   g ‘ayritabiiy  vaziyatdan  norm al  vaziyatga 
qaytishini  ta ’m inlaydi  va ro stla sh  rejleksla ri deb
 
ataladi.
V az iy at reflek slarid a  to n u s  q a y ta  taqsim lanadi,  m asalan,  q o ‘I  yokt  oyoqnm g 
y o zu v c h i m uskullari  tonusi  k am ay ib ,  bukuvchi  m uskullar tonusi  oshadi.  Bunday
90
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

r e fle k s la m i 
uzunchoq  miya  m arkazlari
  y u z a g a   c h iq a ra d i.  G a v d a   v a z iy a ti 
reflek slarin in g   k e lib   chiqishida  v e stib u ly a r  a p p a ra t  retseptorlaridan  va  b o ‘y in  
m uskullarining proprioretseptorlaridan keluvchi afferen t im pulslar katta aham iyatga 
ega.
Uzunchoq  miyaning  tonik  reflekslarida  labirintlarning  ishtiroki.
  T o n ik  
reflekslarda labirintlarning ahamiyati borligini R. M agnus bilan A. de-Kleyn quyidagi 
tajrib ad a  k o ‘rsatib   berishdi.  D ese re b ratsiy ala n g an   hayvonning  b o ‘ynig a  g ip s li 
boylam  shunday kiygizildiki, hayvon b oshi ta n a s ig a  n isbatan doim o b ir v az iy a td a 
tu rav erd i  va  sh u   ta riq a ,  b o 'y in   m u sk u lla rin in g   p ro p rio re tse p to rla ri  ta ’s irla n a  
olm aydigan  q ilib   q o ‘yildi.  S o ‘n g ra  h a y v o n   ik k a la   ch a k k asid an   o ‘tu v c h i  o ‘q 
tevaragida aylan tirib  turildi. H ayvon o rq a to m o n in i p astg a qaratib yotsa, y o zu v c h i 
m uskullar to nusi m aksim al darajaga y etdi;  h a y v o n   orq asin i yuqoriga q ilib  y o tsa , 
yozuvchi m uskullar tonusi kamaydi. Bu ho ld a gav d ad ag i ham m a qism lam ing nisbiy 
vaziyati o ‘zgarm agani holda faqat o g ‘irlik k u c h in in g  g av d ag a nisbatan y o ‘n a lish i 
o ‘zg ard i,  b u n d a n   anglash ilad ik i,  to n ik   r e fle k s   y e rn in g   to rtish   y o 'n a lis h in in g  
o 'z g a ris h ig a   s e z g ir  retse p to rla rd a ,  y a ’n i  v e s tib u ly a r   ap p a ra t  re ts e p to p la rid a  
boshlanadi.
D arhaqiqat, bu  ta jrib ala r d esereb ratsiy alan g an ,  labirintlari yem irib q o ‘y ilg a n  
h a y v o n la r   u s t i d a   q ilin s a ,  u la r   a y l a n t i r i l g a n d a   to n u s   ta q s im o ti  h e c h   b i r  
o ‘zgarm aydi.
Uzunchoq miyaning tonik rejleks/ari bo 'yin muskullariproprioretseptorlarining 
ishtiroki.
  L abirinti  yem irilgan  hay v o n lar  b o s h in in g   vaziyati  tanasiga  n isb a ta n  
o ‘zgartirilsa, to n ik  reflekslam i aniqlash m um kin. B osh n in g  tanaga nisbatan v aziyati 
o 'z g a rg a n d a b o ‘yin  m uskullarining  p ro p rio re tse p to rla ri  ta ’sirlanadi,  shu  sa b a b li 
h ar x ir  m uskul  guruhlaridagi  tonus  refleks  y o 'l i   b ila n   qayta  taqsim lanadi.  B o sh  
orqaga engashtirilganda oldingi oyoqlam i y o zu v ch i m uskullar tonusi oshib, keyingi 
o y o q la rn i  y o z u v c h i  m u s k u lla r  to n u s i  k a m a y a d i.  B o sh   k o ‘k ra k   q a f a s i g a  
en g ashtirilganda  oldin g i  va  keyingi  o y o q la rd a g i  m u sk u llar  tonusin in g   te s k a ri 
o'zgarishlari r o 'y  beradi.  Bosh burilganda m u sk u lla r to nusi quyidagicha o ‘z g a ra d i: 
bosh  qay  to m o n g a  burilgan  b o ‘I sa,  o ‘sh a   to m o n d a g i  oldingi  oyoqni  y o z u v c h i 
m uskullar tonusi  v a  qaram a-qarshi  to m o n d ag i  o y o q n i bukuvchi  m uskullar to n u si 
oshadi.  B unday  reflek slar bo ‘yin  m u sk u llarin in g   proprio retscp to rlarig a  b o g ‘ liq; 
o rq a  m iya  b o ‘y in   segm entlarining  o rq a   ild iz la ri  q irq ib   q o ‘y ilsa,  to n u s  q a y ta  
taqsim lanm aydi.
Y u q o rid a  ta s v ir  etilgan  tonik  re fle k s la r  d esereb ra tsiy a la n g a n   h a y v o n la rd a  
yaxshiroq k o 'rin a d i, ularda m iyaning y u q o riro q d a g i boMimlaridan keluvchi p u ls la r 
manzarani murakkablashtirmaydi. Y angi tugMlgan b olalarda miyaning yuqoriroqdagi 
boMimlari  kasallan g an ,  masalan,  m iyaga  q o n   q u y ilg a n   yoki  bosh  istisqosi  k e lib  
c h iq q an   b o ‘lsa ,  h a q iq iy   d e s e re b ra ts iy a   n a m o y o n   b o ‘ lad i,  b u n d a y   h o l l a r d a  
y u qoridagicha  re flek slar  kuzatilgan.  M iy a sig a   qo n   quyilib,  gavdasin in g   y a rm i 
falajlangan, y a ’ni