O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

mezensefal  hayvon
  bulbar  hayvondan  farq  qilib, 
m uskullar to nusi norm al taqsim langan boM adi,  bunday (m ezensefal) h ay v o n   n o r­
mal  fazasini  (vaziyatini)  tiklay  va  sa q la y   o la d i.  Bu  asosan,  o ‘rta  m iy ad ag i  qizil 
y ad ro  va retik u ly ar formatsiyaning ilin k siy a larid a n  kelib chiqadi.
D e s e re b ra ts io n   rigidlik. M ushuk y o k i q u y o n n in g  miya o ‘zani u zu n ch o q  m iya 
yuqorisidan  q irqilib,  qizil  yadrolar  shu  ch iz iq d a n   yuqorida  q o ld a rilsa  (b u n d ay  
op era tsiy a 
deserebratsiya
  deb  a ta la d i),  g a v d a   m uskullarining 
deserebratsion 
rigidlik
 d egan m axsus holati vujudga k e la d i (C h .  Sherrington).  Bu h o la t y o zuvchi 
m u sk u llar  to n u sin in g   keskin  d a ra jad a  o r tis h i  bilan  ta ’riflanadi.  H ay v o n   q o ‘l- 
oyoqlarini rosa uzatib, boshini orqasiga q ay irad i, dum i ko ‘tarilib turadi. H ayvonning 
oyoqlarini  b o ‘g ‘im laridan  bukmoq  u chun  a n c h a g in a  kuch  sarflash k era k  b o 'la d i. 
Oyoqlam i z o ‘rlik bilan bukish to'xtatilgach, ularyanayoziladi. Deserebratsion rigidlik 
holatidagi  hayvonni tikka turg'azib q o ‘y ish   m um kin. G avda o g 'irlik  m ark azi  o ‘qi 
tayanch tekisligining o ‘rta nuqtasidan o ‘tsa, h a y v o n  oyoqlarini cho‘zib, q im irlam ay 
tikka turaveradi.
Y aqin  v aq tlarg ac h a  desebratsion  rig id lik n in g   kelib  ch iq ish in i  faq a t  q iz il 
y a d ro n in g   z a ra rla n ish ig a   va  u n d a n   m u s k u lla r   to n u sin i  id o ra  e ta d ig a n   o rq a  
m iy a n in g   s e g m e n ta r  a p p a ra tla rig a   b o s h q a ru v c h i  t a ’s ir  b o rm a y   q o ‘y is h ig a  
b o g ‘iashardi.
D esebratsion  rigidlikning kelib  c h iq ish id a   qizil  yadrodan  tashqari  u zunchoq 
m iya  bilan  o ‘rta  m iyaning retikulyar fo rm a tsiy a si ham  muhim ah a m iy a t o 'y n a sh i 
endilikda k o ‘rsatib berildi. 
Qizil yadrolar
 k a tta  yarim  sharlar p o ‘stlog‘idan, p o ‘stk>q 
ostidagi yadrolardan v a miyachadan im p u lsla r o lib  turadi. U lar ek strakortikospinal 
yo   Ining o raiiq o   choqlaridan biri b o ‘lib,  o r q a  m iyaning n eyronlariga rubrospinal 
trakt  orqali  tuzatuvchi  impulslar y u b o rib   tu ra d i.  Q izil  yadrolar m iya  o ‘z a n in in g  
retikulyar form atsiyasiga ko ‘p to m onlam a b o g ‘langan b o lib , shu fo rm atsiy a bilan 
birgalikda m uskullar tonusini  idora  etad i.  U zu n c h o q   m iyaning yuq o ri  q ism id ag i 
retikulyar form atsiya bilan qizil yadro o ‘rta sid a g i bogManishning b uzilishi, aftid an  
desereb ratsio n   regidlikning  kelib  c h iq is h ig a   aso siy   sababdir.  U zu n c h o q   m iy a 
rom bsim on  chuqurchaning  pastki  c h e g a r a s i  q irq ib   q o ‘yilgach  d e s e re b ra s io n  
regidlik y o ‘qoladi, bu esa deserebratsion re g id lik d a  m iya o ‘zanining shu q ism idagi 
retikulyar form atsiya ahamiyat kasb etish in i k o ‘rsatadi.
89
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

3 3 -ra sm . D eserebratsion rigidlik (taranglik). Miya o'zanini qizil yadroning quyi 
qism idan kesib q o ‘yilgandagi holati.
D ese re b ratsiy ad an   k ey in   m u sk u lla r  tonusi  re ile k s  y o ‘li  b ila n   o rtadi.  Bum 
shundan bilish m um kinki, keyingi o yoqlardan birini innervatsiyalovchi orqa ildizlar 
q irq ib  q o ‘yilgach, shu o y o q  m u sk u llarin i rigidligi y o ‘qo!adi.
K e y in g i  o y o q   m u s k u l l a r i d a   r ig i d l i k   k e lib   c h i q i s h i d a   s h u   m u s k u l 
p ro p rio r e ts e p to rla r id a n   k e lu v c h i  im p u lsla r  k atta  a h a m iy a tg a   e g a d ir.  B o ‘yin 
m u sk u llarin in g  p ro p rio re tsep to rla rid an  v a vestibuloretseptorlardan m arkaziy nerv 
sistem a sig a im pulslar k elishi n atija sid a oldingi oyoqlar rigidligi k elib  chiqadi. Shu 
retsep to rlard an  keluvchi im p u lslar tonik reflekslarda ayniqsa m uhim  aham iyat kasb
e tis h iq u y id a k o ‘rsa tib b e rila d i.
O d a m n in g   o ‘rta   m iy a si  sh ik a stla n m a sd an   m iya  o ‘za n in in g   y u q o riro q d ag i 
q ism la ri  v a   p o ‘stloq  o stid ag i  y a d ro la r  zararlanganda  k o ‘p in c h a  rigidlik  paydo 
b o ‘ladi. O dam  q o ‘!ining rigidligi m ush u k y o k i itdagi kabi yozuvchi m uskullar emas, 
b alk i  buku v ch i  m uskullar to n u sin in g  oshganligidan nam oyon b o ‘ladi.