O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

(fizik reflekslarga)
 ta ’sir ctibgina 
qolm ay,  skelet m u sk u llarin in g  to n u sig a  
(tonik reflekslarga)
 ham  ta ’sir etadi.
O r q a   m iy a   y u q o r i r o q d a n   q i r q i b   q o ‘y ilg a n d a   r e t i k u l y a r   f o r m a ts iy a  
faollashtiruvchi v a to rm o z lo v c h i ta ’sir k o ‘rsata olm aydi, bu esa spinal shokning va 
k eyinroq ro ‘y b eradigan g ip e rrefle k siy a n in g  sabablaridan biri b o ‘lsa kerak.
D eserebratsion  r ig id lik n in g   k elib   chiqishida  retik u ly ar  form atsiyaning  roli 
ta jrib ad a  isbot  etilgan.  M iy a   o ‘za n i  uzunchoq  m iya yuqo risid an  qirqib  q o ‘yilsa, 
b u lb a r retikulyar fo rm a tsiy an in g  o rq a  m iya m arkazlarini torm ozlovchi neyronlari 
faolligini susaytiradigan im p u lslar kelm ay qoladi. Ayni vaqtda V aroliy ko ‘prigining 
q o p q o g 'i sohasidagi fao lla sh tiru v c h i neyronlarga vestibulyar yadrolardan va orqa 
m iyadan  afferent  im p u lsla r  k elav e ra d i.  Shunday  qilib,  retik u ly ar form atsiyaning 
to rm o z lo v c h i  va  fa o lla s h tiru v c h i  im pulslari  o ‘rta sid a g i  m u v o z an a t  b u zilib , 
faollashtiruvchi  im pulslar  o rtib   k etadi.  N atijada  skelet  m uskullarining,  ayniqsa 
yozuvchi  m usk u llam in g   to n u si  kesk in   darajada  oshib  qo lad i.  V aroliy  ko ‘prigi 
q o p q o g ‘i sohasidagi fa o llash tiru v c h i retikulyar form atsiya boMaklari yem irilganda 
deserebratsion rigidlik r o ‘y  b erm aydi.
0 ‘rta  m iyaning  b a ’zi  q ism la ri  shikastlanganda  asosan  bukuvchi  m uskullar 
rigidligi ro ‘y  beradi. 0 ‘rta  m iy a n in g  retikulyar form atsiyasi ozgina zararlanganda 
faqat b iro y o q  rigidligi k elib  ch iq ish i mumkin.
R etikulyar form atsiya m u sk u l tonusiga ta ’sir etish m exanizm i R. G ranit ishlari 
tufayli m a’lum boMib qoldi. O rq a  m iyaning gamma-motoneyronlari faolligi retikulyar 
form atsiya ta ’sirida o ‘z g a rish in i R. G ranit k o ‘rsatib berdi. G am m a-m otoneyronlar 
m uskul  yoylarining  p e rife rik   q ism larid a g i  m uskul  to lalarin i  innervatsiyalaydi. 
U lam in g   shunday  nom   b ila n   atalg a n ig a  sabab  shuki,  gam m a-efferentlar  degan 
ak sonlari A ä  tipdagi  in g ic h k a  to la la r b o ‘lib, q o ‘z g ‘alishni  skelet m uskullarining 
m o to r tolalariga nisbatan se k in ro q  o ‘tkazadi.
Y u q o rid a   a y tilg a n id e k ,  g a m m a -e ffe re n tla ri  m u sk u l  y o y la rid a g i  m uskul 
to lalarining  qisqarishiga  s a b a b   b o ‘ lib,  ulam i  taranglaydi  v a   m uskul  yoylarining 
yadro xaltasidagi retseptorlardan afferent impulslar kelishini shu tariqa kuchaytiradi.
96
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

M uskul  y o y la r id a n   a ffe re n t  im p u ls la r  o r q a   m iy a g a   d o im   k ir a v e rib ,  a l f a -  
m otoneyronlam i q o ‘z g ‘atadi, bu esa m uskullar to n u sin in g sab a b i hisoblanadi. O rq a  
m iyaning o rq a   ildizlari  qirqib q o ‘yilganda  m u sk u l  tonusining yo ‘qolishi  m u sk u l 
tonusida a fferen t  im pulslam ing aham iyati  b o rlig in i  k o ‘rsatadi.  M uskul y o y la rid a  
afferent  im pulslar k elib   turishini esa  o ‘z   n a v b a tid a   gam m a-m otoneyronlar  id o ra  
etadi.
Shunday q ilib, o rq a m iyaneyronlari bilan sk e le t m uskul lari o ‘rtasida m u rak k a b  
o ‘zaro m u n o sab atlar v a  qaytar aloqalar b or.  B u  o ‘z a ro  m unosabatlam i  retik u ly a r 
form atsiya id o ra etad i,  u gam m a-m otoneyronlarga ta ’s ir etib,  m uskul y o y la rid a n  
keluvchi  afferen t  im pulslar oqimini  o ‘zg a rtirad i  v a  sh u   bilan m uskullar to n u sig a  
ta ’sir etadi.
M uskullar tonusini o ‘rta miya qopqog‘i ikkita retikulo-spinal y o ‘l tez o ‘tkazuvchi 
va sekin o ‘tkazuvchi y o ‘llar orqali idora etad i.  Ild am  harakatlam i n azorat q ilu v c h i 
im pulslar  b irin c h i  (te z   o ‘tkazuvchi)  y o ‘ld a n ,  s u s t  to n ik   qisqarishlam i  n a z o ra t 
qiluvchi im pulslar e s a  ikkinchi (skelet o ‘tk a z u v c h i) y o ‘ Idan o'tadi.
R etikulo-spinal  m exanizm lam i  bosh  m iy a  k a tta   yarim   sharlari  p o ‘stlo g ‘i  va 
m iyacha doim o n az o rat qilib turadi.