O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

spetsifik 
(maxsus)
  v a  
nospetsifik  (g 'ayri  maxsus) yadrolar
  degan  ik k ita  k atta  guruhga 
ajratish n i ta k lif  etdi.  B unda talam u s y adrolaridan katta yarim  sharlar p o ‘stlog‘iga 
b o r u v c h i  to la la r   o x ir la rin in g   m o r fo lo g ik   x a ra k te ris tik a s i  v a   sh u   y a d ro la r 
t a ’s ir la n g a n d a   yarim   s h a rla r  p o ‘s tlo g ‘ id ag i  e le k tr  fa o llig i  o ‘zg a rish la rin in g  
elektrofiziologik xarakteristikasi asos qilib olindi. Spetsifik yadrolardan boshlanuvchi 
to la la r -  
talamusningspetsifikyo 'Uari
 katta yarim sharlar po‘stlog‘ining 3 -4  qavatida 
tugab, se n so r va assotsiativ z o n a la m in g  chekli m iqdordagi h u jayralarida sinapslar 
hosil q iladi. N ospetsifik yadrolardan boshlanuvchi to la la r-  
talamusning nospetsifik 
yo 'liar
 k atta yarim  sharlar p o ‘stlo g ‘ining turli qism larida b ir talay tarm oqiar beradi 
va y arim   sh a rla r p o ‘stlog‘ining tu rli  qism larida bir talay  neyronlam i  q o ‘zg‘a!ish 
ja ray o n ig ato rtad i. Talam usning spetsifik yadrolari katta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ining 
m uayyan q ism larig a bevosita bogM angan.  Talam usning n ospetsifik yadrolari  esa 
sig n a lla m i  k o ‘p incha  p o ‘st!oq  o stidagi  yadrolarga  o‘tkazadi,  bu  yadrolardan  esa 
im pulslar yarim  sharlar po ‘stlog‘ining turli qism lariga bir y o ‘la kiradi.
M orfologik m a ’lumotlarga y ara sh ao ‘tkazilgan elektrofiziologik tadqiqotlar shuni 
k o ‘rsatdiki, spetsifik yadrolar ta ’sirlanganda katta yarim sharlar p o ‘ stlogMning faqat 
ch e k la n g an   q ism laridagi  elektr  faolligi  o ‘zgaradi,  y a ’ni  birlam chi ja v o b lar kelib 
chiqadi (G . Jasper). N ospetsifik y ad ro la m in g  ta’sirla n ish ie sae le k tr faolligiga ta ’sir 
e ta d i,  y a ’n i  k a tta   yarim   sh a rla r  p o ‘s tlo g ‘ining  k eng  s o h a la rid a   «faoilashish 
reak siy asi» n i vuju d g a keltiradi.
T ala m u sn in g  spetsifik yadrolari ta ’sirlanganda katta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ida 
y u za g a  c h iq arilg a n   p o tensialning m aydonga  keladigan  latent  davri  atigi  1-6 
mf 
sek,
  h o lb u k i  ta la m u sn in g   n o sp e tsifik   y ad ro la ri  ta ’sirla n g a n d a   yarim   sharlar 
p o ‘s tlo g ‘idagi elek tr faolligi o ‘zgaradigan latent davr  1 0-50 
mJsek.
 B u h o ld a latent 
d a v m in g   shunday  uzoq  davom   etish i talam usning nospetsifik yadrolaridan  katta
106
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yarim   sh a rla r  p o ‘stlo g ‘ iga  borad ig an   y o ‘ld a  k e tm a -k e t  ulangan  n ey ro n la r  v a  
sinapslar ko ‘pligidan guvohlik beruvchi salm oqli d alil hisoblanadi.
Talamusning spetsifikyadrolari.
 Talam us y adrolarining bu funksional sistem asi 
ikkita guruhga: 
ko 'chiruvchiyadrolar
 (talam us re le la ri) va 
assotsialivyadrolarga 
boMlnadi.  Bu guruhlar o 'rta std a g i  tafovut  shundan  iboratki,  ko'chiruvchi  h a r b ir 
yadro  (rele) ga m uayyan  sensor trakt (k o ‘ruv,  esh itu v ,  lemnisk,  spinotalam ik  va 
boshqa traktlar) dan im pulslar keladi. A ssotsiativ y ad ro larg a esa nerv sistem asining 
boshqa b o'lim larid an  bevosita em as, balki ta lam u sn in g  ko'chiruvchi y adrolaridan 
im pulslar  keladi.  S hunday  q ilib ,  talam u sn in g   o 'z id a   q ay ta  ishlangan  a x b o ro t 
assotsiativ y adrolarga kiradi.
A sosiy 
ko'chiruvchiyadroiar
  oldingi  (d o rz al,  ventral  va  m edial),  v en tro la­
teral, ortki ventral (lateral va m edial) ham da tizzasim on (lateral va medial) tanalardan 
iborat.