O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Alfa-ritm
 p otensialningdeyarli sinusoidashakldagi, sekundiga 8 -1 3  chastotali, 
50 
m kv
  g ac h a  am plitudali  ritm ik  tebranishlaridan  iborat.  T ekshirilayotgan  kishi 
jism o n iy  va aqliy tinchlik sh a ro itid a y otib yoki qulay k resloda o ‘tirib, m uskullam i 
b o ‘sh ash tirg an   va k o ‘zlarini  yum gan ho ld a tashqaridan ta ’sir olm ayotgan b o ‘lsa, 
a lfa -ritm   ro*y-rost  seziladi.  A k sari  tadqiq o tch ilarn in g   fik rich a ,  yarim   sharlar
p o ‘s tlo g ‘ining  alfa-ritm  
k o ‘p roq doim iyligi bilan 
t a ’r if l a n a d ig a n  
va 
a m p litu d a s i  k a tta r o q  
boMadigan  ikkita  sohasi 
bor:  shuiardan  biri  ensa 
boMagida, ikkinchisi tepa 
b cM ak d a . 
Ensa  bo'la- 
gidagi  alfa-ritm
  yarim  
s h a r la r   p o ‘s tl o g ‘ in in g  
k o ‘ruv sohasida vujudga
B e ta -n tm
3 6 -ra s m . 
E lektroensefaiograflya. 
E E G n in g  asosiy ritm lari.
116
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

keladi;  q o id a g a oMaroq,  k o ‘rlarda boMmaydi  y o k i  sust  bilinadi. 
Tepa bo'lakdagi 
alfa-ritm Roland ritmi
 deb ataladi, chunki u proprioretseptiv (harakat) analizatom ing 
m iya p o ‘stlo g ‘idagi uchini o ‘z ichiga olgan R o lan d  sohasining faolligiga b o g ‘liq.
O dam dagi  alfa-ritm ga  o ‘xshaydigan  te b ra n ish la r  shunga  o 'x sh ash   sh a ro itd a  
laboratoriya h ay v o n larid a ham qayd q ilinadi  v a  
alfasimon ritmlar
 deb atala d i.
Beta-ritm
 sekundiga  13  dan  ortiq te b ra n ish li  va 2 0   25 
mkv
 gacha a m p litu d a li 
c h a sto ta la r  b ila n   t a ’riflan ad i.  Bu  ritm   y a rim   s h a rla r  p o ‘s tlo g ‘in in g   p e s h a n a  
boMimlarida k o ‘proq va tepa bo'lim larida b in n u n c h a kam roq seziladi. H ar xil ta ’sirlar 
berilganda, ayniqsa y o ru g ‘lik tushirilganda a q liy  ishda, m asalan, arifm etik m a sa la  
y echilganda em otsional  q o ‘zg‘a!ishda  va sh u n g a o ‘xshash hollarda y arim   sh a rla r 
p o ‘stlog‘ining  en sa  sohasida  alfa-ritm   te z d a   b eta-ritm   bilan  alm ashinadi.  A q liy  
faoliyatda  diq q at e ’tiborga  qancha k o ‘proq  z o ‘r  b erilsa  yoki  retseptorlar q a n c h a  
kuchliroq  ta ’sirlansa  alfa-ritm   shuncha te zro q   b eta-ritm   bilan  alm ashinadi.  T u rli 
ta ’sirlar berilg an d a R oland ritmi ham b eta-ritm  b ilan  alm ashinadi, lekin q o ‘I-oyoq 
h arakatlanganda  vuju d g a  keladigan  p ro p rio re tse p tiv   ta ’sirlar  b u   ritm ga  ay n iq sa 
kuchli ta ’sir k o ‘rsatadi.
Teta-ritm
 p o tensiallam ing sekundiga 4 - 8  c h a sto ta li  1 0 0-150 
mkv
 am p litu d a li 
tebranishlaridan  iborat. Uyqu vaqtida va turli p a to lo g ik  sharoitda: g ip o k siy ad a va 
o ‘rtacha ch u q u r n arkozda shunday ritm  k u zatilad i.
Delta-ritm
  p o te n s ia lla m in g   se k u n d ig a   0 , 5 - 3 , 5   c h a sto ta li  2 5 0 - 3 0 0  
mkv 
am plitudali  sekin  tebranishlari  bilan  ta ’riflan ad i.  C hu q u r  uyqu  vaqtida,  c h u q u r 
n ark o zd a,  g ip o k siy a d a   va  katta  yarim   s h a rla r   p o 's tlo g   idagi  tu rli  p a to lo g iy a  
jarayonlarda d elta-to ‘lqinlar qayd qilinadi.
Elektroensefalogramma to'lqinlarining kelib chiqish masalasi hali toMahal etilgani 
y o ‘q.  M arkaziy  n erv   sistem asining b oshqa  b o ‘lim laridagi  hujayralar kabi, y a rim  
sh a rla r  p o ‘stlo g ‘ining  neyronlari  ham   ta ’sirla n g a n d a   yoki  ularga  b o sh q a   n e rv  
hujayralaridan  im pulslar  kelganda  harakat  p o te n sia llarin i  vujudga  k eltira  o lish i 
hujayra  ichiga  k iritiladigan  yoki  hujayra  sirtig a   q o ‘yiladigan  m ik ro e lek tro d la r 
y o rd a m id a   te k sh irib   an iqlanadi.  K atta  y a rim   sh a rla r  p o ‘s tlo g ‘idagi  k o ‘p g in a  
s in a p s la rd a ,  b u n d a n   ta s h q a ri,  h a ra k a t  p o te n s ia lla r id a n   o ld in   p o s ts in a p tik  
( q o ‘z g ‘aluvchi v a torm ozlovchi) p o ten sialar p a y d o  boMadi va ular ancha s e k in ro q  
o ‘tadi.
E le k tro e n se fa lo g ra m m a n in g   su st  to M q in lari  a s in x ro n   ish lay o tg a n   y a k k a  
neyronlardan k o ‘pchiligidagi harakat potensiallam ing algebraikyig‘indisidan iborat, 
d eb fa ra zq ilin ard i. A m m o E. Edrian ilgarisurgan bu fïk rh o z ire ’tirofetilm ay q o ‘ydi, 
chunki yakka neyronlam ing impuls faolligi bilan elektroensefalogram m a toMqinlari 
o ‘rtasida  q an d a y d ir  b o g ‘lanish  y o ‘qligi  isbot  e tild i.  B a ’zi  b ir  ta ’sirlard a  e le k tr 
faolligining bu ikki turi butunlay tarqalib k etishi m um kin. M asalan, efîr n a rk o z id a  
yarim   sh a rla r  p o ‘stlo g ‘ining  hujayralari  h a ra k a t  poten siallarin i  vujudga  k e ltira  
olm aydigan  b o ‘Iib  qolad i,  ayni  vaqtda  elek tro en sefalo g ram m a  p o te n sia llarin in g  
sust tebranishlari  q ayd qilinaveradi  va k u ch ay ib  qolad i.
A ksari tadqiqotchilam ing fikricha, elektroensefalogram m a to ‘lqinlarining kelib  
chiqishi  postsinaptik  potensiallam ing algebraik  y ig ‘indisiga  bo g ‘liq.  K atta  yarim
117
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

sharlar  p o ‘stlog‘iga  m arkaziy  nerv  sistem asining  boshqa  boMimlaridan  im pulslar 
kelishiga qarab, postsinaptik potensiallam ing yig‘indi natijalari har xil bo ‘ladi.
K atta  yarim   s h a rla r  p o ‘stlo g ‘idagi  va  hujay ralarin in g   k atta  guruhi  sinxron 
q o ‘zg‘alganda postsinaptik potensiallam ing qo‘shilishi (y ig ‘ilishi) natijasida ajratib 
o lu v c h i  e le k tr o d la rd a   e le k tro e n s e fa lo g ra m m a n in g   y u k sa k   a m p litu d a li,  sust 
alfasim on yoki d eltasim on toMqinlari qayd qilinadi.  K atta yarim  sharlar p o ‘stlog‘iga 
afferent  im pulslar k am ro q   kelganda  (odam  ko‘zini  yum ganda,  tinch va  q o ro n g ‘i 
bin o d a turganda),  shun in g d ek ,  uyqu va  narkoz vaqtida  shunday  holat kuzatiladi. 
Y arim   sh arlar  p o ‘stlo g ‘i  a fferen t  im pulslar  kelib  tursa,  elektrod  o stidagi  turli 
h u j a y r a l a r   p o s t s i n a p t i k   p o t e n s i a l l a r   b i r   v a q t d a   v u ju d g a   k e lm a y , 
elektroensefalogram m a p o tensiallam ing beta-ritm  tipidagi past am plitudali tez-tez 
te b r a n is h la r i  q a y d   q i l i n a d i .  U y q u d a n   u y g ‘o n is h   v a q tid a   v a   tiy r a k lik d a  
e le k tr o e n s e f a lo g r a m m a   s h u n d a y   o ‘z g a ra d i.  M iy a   o ‘z a n in in g   r e tik u ly a r  
form atsiyasiga ta ’sir e tilg a n d a  elektroensefalogram m ada sust ritm lar te z ritm larga 
aylanadi.  Bu h o d isa