O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ikkinchi somatosensor
  soha  R o lan d   egatining  ostida  b o ‘lib,  Silviy  egatining 
yuqori chek k asig a yoyiladi; bu sohaga ham  afférent im pulslar talam usning orqadagi 
ventral yad ro sid an   keladi.
K o'ruv retsepsiyasiningvakilligi.
  K o ‘ruv analizatoriningm iya p o ‘stlog‘idagi 
uchlari 
(ko ‘ruv sohalari deb ataladi)
 ikkalayarim  shardagi ensab o 'lak larin in g  ichki 
y u zasid a  pix  eg a t  va  yondosh  p u sh ta la r  sohasida  joylashgan.  K o ‘ruv  sohalari 
k o ‘z  to ‘r  p ard a sin in g  p royeksiyasidan iborat.  Bu sohaga afférent im pulslar k o ‘ruv 
y o ‘!ining u chinchi  neyronlari jo y la sh g a n   tashqi  tizzasim on tanalardan keladi.
Eshituv retsepsiyasining vakilligi.
  E shituv analizatorining m iya p o ‘stlog‘idagi 
uchlari  birin ch i  chak k a  pushtasida  va  G eshlning  k o ‘n dalang chakka 
pushtasida 
joylashgan. A fférent im pulslar bu sohaga ichki ti
2
zasim on tanalam inghujayralaridan 
(eshituv y o ‘lining uchinchi neyronlari) keladi va ichki quloq chig‘anog‘ining eshituv 
retsep to rlarid an   ax borot  tashib  turadi.  H ar  xil  balandlikdagi  tonlar  eshililganda 
c h ig ‘a n o q   r e ts e p to r la r id a   v u ju d g a   k e lu v c h i  im p u lsla r  e s h itu v   so h a sid a g i 
h u ja y ra lam in g  turli g um hiariga keladi.
Ta 'm  bilish  retsepsiyasining  vakilligi.
  T a ’m  b ilish  a n a liz a to rin in g   m iya 
p o ‘stlo g ‘idagi  uchlari,  P enfildning  m a ’ lum otlariga  qaraganda odam ning  chakka 
boMagida silviy egati bilan sirk u ly ar egat yaqinida, m iya p o ‘stlo g ‘ ining ta ’sirlanib 
so ‘la k a jra tila d ig a n  q ism ig ay o n m a-y o n  joylashgan. A fférent im pulslar ta ’m bilish 
sohasiga ta lam u sn in g  orqadagi  pastki  y adrosidan  keladi.
Hid biluv retsepsiyasining vakilligi.
  H id   sezuvchanlikning y o 'Ila ri  k o ‘ruv
120
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

d o ‘m boq!arining  y ad ro la ri  o rq a li  o 'tm a y d ig a n   y a g o n a   a ffe re n t  y o ‘llardir. 
U lam ing birinchi n ey ro n la ri- h id  b ilu v  hujayralari burun shilliq pardasida, ikkinchi 
n eyronlari esa hid biluv p iy o z id a jo y la sh g a n .
Ikkinchi neyronlam ing o‘siq lari h id  biluv traktini h osil q iladi, bu trakt noksimon 
b o ‘lak n in g   oldingi  qism idagi  h u ja y ra la rg a   y etib   o la d i  (A .  B ro d al),  hid  biluv 
analizatorining m iya p o ‘stlog‘id a g i uchi shu yerd a boMadi.
Odam miya po ‘stlog 'idagi sertsor sohalarni ta ’sirlash va yemirish ejfektlari. 
O dam  m iy a p o ‘stlog‘idagi sensor sohalam ingjoylashishi aso san  m iya operatsiyalari 
v a q tid a   p o ‘stloqning  turli  n u q ta la rig a   ele k tr  toki  b ila n   ta ’sir  etib   o ‘rganilgan. 
O p eratsiy alar  mahalliy  an e ste ziy a  bilan   qilingani  uchun,  q a n d a y   sezgilar  kelib 
chiqayotganini bem or  aniq a y tib   tu ra   oladi.  P enfild  va  b o sh q a la m in g  o ‘tkazgan 
m ukam m al tekshirishlari bu s e z g ila m in g  ham isha elem en tar x arak terd a boMishini 
k o ‘rsatadi. M asalan, odam ning k o ‘ru v  sohasi ta ’sir!an g a n d ay o ru g ‘lik, q orong‘ulik 
v a  tu rli  ranglam ing  sezgilari  k e lib   c h iq ad i.  Bu  soha ta ’sirla n g an d a hech  qanday 
m urakkab  k o ‘ruv gallyutsinatsiyalari  kuzatilm aydi.  M iya  p o 's tlo g ’ining eshituv 
sohasi ta ’sirlanganda har xil to v u sh la r sezgisi  kelib chiqadi,  b u  tovushlar baland
3 7 -ra s m .  O rqa m arkaziy  p u s h ta d a g i  sezgi  fu n k siy a la rin in g   v akilligi.
121
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

va past, q attiq   v a   sek in   boMishi  m um kin,  am m o  elektr bilan  ta ’sir etishda  bem or 
hech  qachon  n u tq  to v ushlarini  idrok  etm aydi.  Som atosensor soha  ta ’sirlanganda 
tegish,  sanchish,  e t u vishish sezgilari, b a ’z a n   sust tem peratura yoki o g ‘riq sezgisi 
kelib  chiqadi.  R o ‘y -ro st  o g ‘riq  sezgilari  deyarli  hech  qachon  kuzatilm aydi.  H id 
biluv yoki ta ’m  btlish sohalari ta’sirlanganda h a r xil hid yoki ta ’m (ko‘pincha nohush) 
sezgilari kelib chiqadi.
O dam  m iy a p o ‘stlo g ‘ining sensor sohalari yem irilganda g av d an in g zararlan ish  
o ‘chog‘iga qaram a-qarshi tom onida sezuvchanlikning shu turi aksari qattiq buziladi. 
K o‘ruv so h a lari ikki to m onlam a zararlan g a n d ak ish i k o ‘r boMadi, eshituv sohalari 
olib ta sh la n g a n d a   e s a   quloq  kar boMib  qoladi.  O dam   m iyasiga  qon  quyilganda, 
o ‘sm a   p a y d o   b o ‘lg a n d a ,  ja r o h a tla n g a n d a   se n so r  s o h a la rn in g   fu n k siy a la ri 
h ay v o n lard ag ig a  n isbatan  k o ‘p roq  b u zilib ,  hadeganda  kom pensatsiyalanm aydi.
l.P. P avlov k atta yarim  sharlar p o ‘stlogMning turli qismlarini olib tashlab, itlar ustida 
qilgan ta jrib a la rig a  asoslanib, har b ir analizatom ing p o ‘stloqdagi uchida m arkaziy 
qism  yoki