O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

yadroni va tarqoq  elementlarni
  ajratish  kerak,  deb  x u lo sa  chiqargan 
edi.  K e n g   s o h a d a   jo y la s h g a n   v a   a n a liz a to r  y ad ro sid ag i  kabi  retse p to rla rd a n  
im pulslar o la d ig an  nerv hujayralarini l.P.  Pavlov tarqoq elem entlar, d eb atagan edi. 
A n aliza to r  y a d ro s i  y e m irilg an d a  fu n k siy alar  tarqoq  elem en tlar  b o rlig i  tufayli 
k o m p e n s a ts iy a la n a d i.  A n a liz a to rla m in g   m iya  p o ‘stlogM dagi  u c h la rid a   nerv 
hujay ralari  se n s o r  so h a lard a  k o ‘proq  to ‘p langani  uchun  boMsa  kerak,  odam da 
funksiyalar k o m p e n satsiy asi ham k am roq boMadi.
K a t t a   y a r i m   s h a r l a r   p o 4s t l o g ‘ i n i n g   a s s o t s i a t i v   s o h a l a r i .   Y u z a g a  
ch iqarilgan p o te n sia lla m i qayd qilish shuni k o ‘rsatdiki, afferent im pulslar talam us 
y a d ro la rid a n   s e n s o r   so h a larg ag in a  e m a s,  balki  shu  bilan   b ir  v aq td a   yondosh 
sohalarga h a m   k irad i.  K atta yarim   sh a rla r  po'stlogM ning shu  sohalari 
assotsiativ 
sohalar
 deb atala d i (u lar yuqorida k o ‘zdan kechirilgan birlamchi sensor sohalardan 
farq q ilinib, 
ikkilamchi sensor sohalar
 d e b  ham ataladi).
A sso tsiativ  so h a la r sensor so h alarn in g  chekkasi b o ‘ylab jo y la sh a d i va ulardan 
ham m a to m o n g a   1 -5  sm  cham asida yoyiladi.
A sso tsia tiv   so h a la rd a g i  h u ja y ra la m in g   m uhim   xususiyati  shuki,  u la r  turli 
retse p to rlam in g  periferik ta ’sirlariga rea k siy a ko‘rsata oladi. M asalan, m ushukning 
ikkilam chi  e s h itu v   so h a sid a  sh u n d a y   q ism lar  topilganki,  u lard a  tovush  ta ’sir 
etgan d ag in a  e m a s,  yorugMik  ta ’sir  e tg a n d a   yoki  teriga  elek tr toki  ta ’sir  etganda 
ham y uzag a chiq arilg an  potensiallar p aydo boMadi. H ar xil retseptor sistem alaridan 
im puls  o lib   k elu v ch i  afferent  yoMlar  ikkilam chi  sensor sohalarning p o ‘st!oqdagi 
h u ja y ra larid a  k o nvergensiyalanishi  sh u n d a n  guvohlik  beradi.
A s s o ts ia tiv   s o h a la rn i  o lib   ta s h la s h   n atija sid a  se z u v c h a n lik n in g   sh u   turi 
y o ‘q o lm ay d i,  lekin ayni  v aq td a k o ‘p incha ta ’sim ing aham iyatini to ‘g ‘ri  baholash 
qobiliy ati b u zilad i.  M asalan, o dam da ikkilam chi k o ‘ruv sohasi h isoblanadigan  18 
va  19-m aydonlar (B rodm an b o ‘yicha) yem irilganda bem or hech qachon k o ‘r  boMib 
qolm aydi, a m m o  k o ‘rgan narsasini b a h o lash  qobiliyatidan m ahrum  boMib qoladi. 
S hu ju m la d a n ,  b e m o r o ‘q iy o tg a n d a s o ‘zlam in g  m a’nosiga tushunm aydi.
Y arim   s h a rla r   p o ‘stlogM ning  c h a k k a   sohasidagi  ikkilam chi  esh itu v   sohasi
122
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yem irilsa, b em or k o ‘pincha eshitgan s o ‘zlarin in g  m a ’nosini tushunm aydigan b o ‘lib 
qoladi.
Bu  fak tlam in g   ham m asi  shuni  k o ‘rsata d ik i,  k a tta   yarim   sharlar  p o ‘s tlo g ‘id a  
ta ’sirlam i an a liz va sintez qilish ja ra y o n la rid a  a sso tsia tiv  sohalar m uhim  a h a m iy a t 
kasb  etadi.  E volyutsion  taraqqiyot ja ra y o n id a   k a tta   yarim   sharlar p o ‘s tlo g ‘id a g i 
assotsiativ so h a lam in g  egallagan m aydoni to b o ra  o rtib  borganligi va o d a m d a  e n g  
katta m iqdorga yetganligi ham shundan  g u v o h lik  beradi.
O dam da  asso tsia tiv   so h a lam in g   se n s o r  so h a la rd a n   farq  qilad ig an   m u h im  
xususiyati shuki, u la r yem irilganda m uayyan  fijnksiyalar faqat qisqa vaqt b u z ila d i. 
Y arim   sharlar  p o ‘stlo g ‘ining qolgan  q ism lari  k ey in ch alik  yem irilgan  a s so tsia tiv  
sohalar ftinksiyasini o ‘z zim m asiga oladi  va sh ik a stla n ish  kopm ensatsiyalanadi.
K a t t a   y a r i m   s h a r l a r   p o ‘s t l o g ‘ i n i n g   m o t o r   s o h a l a r i .   Y u q o r i d a  
k o ‘rsatilganidek,  k atta  yarim  sharlar  p o ‘s tlo g ‘id a   m arkaziy  nerv  siste m a sin in g  
pastroqdagi b o ‘ lim lariga -  p o ‘stloq ostidagi y ad ro larg a, miya 
0
‘zaniga, o rq a m iy a g a  
aksoni boradigan nerv hujayralari m avjud. Bu n ey ro n lam in g k o ‘pchilik qism i o ld in g i 
m arkaziy p ushtada, R oland egatidan o ld in d a t o ‘p lan g an .  Bu soha