Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

A . M .   E m in o v
  — 
A . P .   E r k a x o ' j a y e v a

---

S O ‘Z B O S H I
U shbu darslik k im yo viy texnologiya y o ‘ nalishining b o g io v c h i 
m oddalar kim yoviy texnologiyasi sohasida ixtisoslashuvchi  texnika 
fanlari  bakalavrlari  uchun  m o ‘IjalIangan  o 'q u v   dasturiga  m uvofiq 
yozilgan.  Shuning  uchun  kitobda  turli  b o g 'lo v ch i  m od d alam in g 
xom ashyolari,  ularni olish texnologiyasi,  gips,  ohak va sem entning 
hosil b o ‘lish jarayo n id a kechadigan  fizik-kim yoviy ja ra yo n lar keng 
talqin  qilingan.
B u n d a turli  q o ‘ shilm alarning ta ’ siriga alohid a e ’ tibor berilgan. 
Sem en t  olishning  barcha  usullari  keltirilgan.
B u nd an   tashqari  kitobda  turli  b o g'lo vch i  m o d d alam i  xilm a- 
xil  konstruksiyalarda sam araliroq ishlatish  im konini beradigan xossa 
va  xususiyatlari  keng  b ayon   etilgan.
D arslikda  b o g'lo vch i  m ateriallar  qotish jarayo n larin in g  fizik- 
k im yo viy  asoslari  ham da  bu ja ra yo n lam i  tezlashtirish  v a   boshqa- 
rishning  m aqbul  usullari,  shuningdek,  qotish  ja ra y o n id a   hosil 
b o 'lad igan   yangi birikm alar  m ikrostrukturasining qotgan b o g 'lo v ­
chi  m ateriallar,  b inobarin,  betonlarning  m ustahkam lik,  d efor- 
m atsiyalanish  v a   hokazo  xususiyatlariga  ta ’ siri  k o ‘ rsatib  o ‘ tilgan. 
S h u   bilan  birga,  b o g'lo vch i  m ateriallar  sanoatida  kim yo,  rangli 
v a  qora  m etallurgiya  chiq in d ilari,  issiqlik  stansiyalari  kullari  kabi 
ch iqind ilard an   foydalanish  bilan  b o g'liq   b o ‘ lgan  m asalalar  ham  
darslikdan  o 'rin   olgan.
M azk u r  kitobda  b o g'lo vch i  m oddalar  kim yo viy  texnologiyasi 
sohasida  chet  el  fani  ham da  texnikasi  erishgan en g yan gi yutuqlar 
ham   o ‘ z  ifodasin i  topgan.

---

B o g 'lo v c h i  m oddalar  k im yoviy  texnologiyasi  sohasida  m uta- 
xassis  tayyo rlayd ig an   o liy   o ‘q u v  yu rtlarinin g  talabalari  uchun 
ushbu  darslik  asosiy  m anbalardan  biri  hisoblanadi.
D a r s lik d a   tu rli  b o g 'lo v c h i  m a te ria lla rn in g   yan gi  texn o - 
lo g iy a la r in i,  y a n g i  tu rd ag i  se m e n tla rn i  ish la tish ,  tu rli  q o ‘ - 
s h ilm a la r d a n   fo y d a la n is h ,  m a h su lo t  is h la b   c h iq a r ish   s a - 
m a ra d o rlig in i  v a  sifa tin i  o sh irish   y o 'lla r i  b a ta fsil  k o 'rsa tib  
o 'tilg a n .  B u n d a  b o g 'lo v ch i  m ateriallar va  b irlam ch i  xom ashyon i 
sta n d a rtla sh tirish   so h a sid a g i  b arc h a  o 'z g a r is h la r   h am   h iso b g a 
o lin g a n .

---

K I R I S H
X alq  x o ‘jaligid a  qurilish  m ateriallarining aham iyati ju d a   katta. 
Sanoat  va  u y -jo y   qurilishining  kun  sayin  o'sib  borishi  qurilish 
m ateriallariga bo'lgan ehtiyojni yanada oshirmoqda.  Shuning uchun 
q u rilish   m a te ria lla ri  ish lab   c h iq arish   te x n o lo g iy a si,  u la rd a n  
yasalgan  b uyum lar  tarkibini  bilish  va  o 'rg an ish   har  bir  qu ru vch i- 
m utaxassis uchun  m uhim dir.  Shuning uchun quruvchi-m utaxassis 
a w a lo   quyidagilarni  yaxshi  bilishi  lozim :
a)  m ateriallar  ishlab  ch iqarish   uch u n   ish latilad igan   x o m - 
ashyoni;
b)  xom ashyon i  ishlash  va  buyum   tayyorlash  ja ra yo n in i;
d)  qurilish  m ateriallarining  xossalari,  ularni  sinash  usullari 
va  qabul  qilishni;
e)  tashish  va  saqlash  usullarini;
0  
m ateriallarning  qurilishda va  kerakli jo y lard a  ishlatilishini;
g)  m ateriallarni  tejash  yo 'llarin i.
Q u rilish   m a te ria lla rid a n   ta y y o rla n g a n   m ah su lo t  q u rilish  
buyum lari  yoki  konstruksiyalar deb  ataladi.  G ‘ isht bloklari,  tem ir- 
beton  buyum lar va  konstruksiyalar,  yo g 'o ch   ferm alar va boshqalar 
sh u lar  ju m lasid an d ir.
Qurilish  m ateriallarini  ishlab  chiqarish va  ulam i xalq xo 'jaligida 
ishlatishning o 'zig a xos tarixi bor.  Q adim da k o ‘p tarqalgan  qurilish 
m ateriallari gil hisoblangan.  G il  qurilish  materiali  sifatida  insoniyat 
taraqq iyotining  b o sh lan g'ich   d avridayoq  ishlatilgan.  Inson  gildan 
har  xil  shakldagi  buyum lar  tayyorlagan   ekan,  vaqt  o ‘ tishi  bilan 
ularning  m ustahkam ligini  oshirish  m aqsadida  uni  quritish  ham da 
kuydirishni  ham   k ash f etgan.
B o g 'lo v c h i  m oddalarning  bundan  4 —5  m ing  yil  a w a l  su n ’ iy 
y o ‘ l  bilan  hosil  qilin gan ligi  m a ’ lum .  M isr,  G retsiya,  R im   va 
V a v ilo n d a   o h a k   q o rish m a si  v a   g id ra v lik   q o ‘ sh im c h a la rd a n  
ta y y o r la n g a n   b e to n   in s h o o tla r   h o zirg i  d a v r g a c h a   sa q la n ib

---

kelm oqda.  Bu nd ay inshootlarning ichki va tashqi qismini  bezashda 
m e tall  c h iq in d ila rd a n   ya sa lg a n   n aq sh d o r  k o sh in li  b u y u m lar 
ishlatilgan.  M u han d islik  inshootlari  uchun  —  gil,  tosh,  yo g 'o ch  
to ‘sinlar;  turar jo y   uchun  —  qam ish,  palm a  shoxlari  v a boshqalar 
k o ‘ plab  ishlatilgan.  Q adimgi  M is r v a   M esopotam iyada bundan  5 —
6 
m in g  yil  ilgari  yasalgan  shisha  b uyum lar  topilgan.
M am lak atim izd a  ham   turli  b inokorlik  m ateriallari  ishlab  ch i- 
qarishning tarixi uzoq  m oziyga borib taqaladi.
B in o k o rlar  o ‘ rtasida  asta-sekin   g ‘isht  teruvchilar,  toshtarosh- 
lo vch ilar,  o h ak   tayyo rlo vch ilar  va  boshqa  kasb  ustalari  yetishib 
chiqqan.  S h ah ar devorlari,  m in oralar,  m asjid v a qasrlar (m asalan, 
B u xo ro ,  Sam arq an d ,  X iv a   yodgorliklari)  kabi  inshootlar  qurilish 
m ateria lla rig a  b o ‘ lgan  eh tiyo jn i  oshirgan .  E ram izd an   oldingi 
to ‘ rtinchi asrda X o razm n in g c h o r atrofi  qalin  devorlar b ilan  o 'rab  
c h iq ilg a n   t o 'r t t a   s ilin d r s im o n   m in o ra d a n   ib o ra t  b o 'lg a n . 
M inoralarn ing usti tekis qilib ishlangan.  Bunday inshootlam i barpo 
etishda  q o 'sh ilm alar  bilan  birga  ganch  qorishm asi,  giltuproqdan 
pishirilgan   yap aloq   g'ish tlar  h am d a  tab iiy  toshlar  ishlatilgan.
Q orishm a  tayyorlashda  qu ruvchilar  vulqon  shishasi,  oq  gil 
(k ao lin )d an   ken g  foyd alan gan lar.  B u n d a  hayvon  q o n i,  tuxum  
sarig‘ i,  suyak  yelim i,  shirali  m od d alar  qo rish m alam in g  m ustah- 
kam ligi v a   ch idam liligin i  oshiruvchi  m oddalar vazifasini  o ‘ tagan.
Sam arqan ddagi  U lu g‘bek  m adrasasi,  Q o'qon dagi  X u d o yo rxo n  
saro yin i  qurishda  bunday  qorish m alar  bilan  birga  ch an g -g ‘ isht 
qo rish m a  va  o h ak -g ‘ isht  qo rishm alaridan   iborat  b eto n lar  k o ‘ p 
m iqdorda  ishlatilgan.
X I X  asm ing oxiri va X X  asm ing boshlariga kelib sem ent sanoati 
tez  taraqq iy eta boshladi.
Sem en tn ing ixtiro qilinishi beton xossalarining yaxshilanishiga, 
qurilish texnikasida esa yangi davr ochilishiga olib keladi.  Gidrotexnik 
in sh o o tla r  q urish  zarurati  su vga  ch idam li  b o ‘ lgan   b o g 'lo v ch i 
m o d d alar  izlashni  talab  etsa,  tem ir-beton  konstruksiyalarining 
qurilishda keng ishlatilishi portlandsem entning yangi,  tez qotuvchi, 
m ustahkam   turlarini  yaratish  eh tiyo jin i  tu g'dirdi.  Sem en tn in g 
dengiz suvi  ta ’sirida buzilishi  aniqlangach,  bu boradagi tadqiqotlar 
natijasid a  yangi  sem ent  turi  —  sulfatga  chidam li  portlandsem ent 
ixtiro  qilinadi.  N atijad a  qurilish  m ateriallari  ishlab  chiqarish  bir 
n echa m arta ortdi.  M ahsulotning sifati yaxshilandi,  turlari ko‘ paydi 
v a   yan gi  texn ologik usullar jo r iy   qilindi.

---

H o zirg i  paytd a  q u rilish   m a te ria lla ri  ish lab  c h iq arad ig an  
korxon alar  yuqori  unum li  m ashinalar  bilan  jih ozlan gan .  Ishlab 
ch iqarish dagi  deyarli  barcha  texn o lo gik   b o sq ich lar  m exan iza- 
tsiyalashtirilgan.  Ko'pgina  korxonalarda esa avtomatik boshqaruvchi 
kon veyerlar  ishlab  turibdi.
T em ir-b eto n   konstruksiyalarning vazni  va  ularga  sarflanadigan 
m aterial  sarfini  kam aytirish,  chidam lilik m uddatini  oshirish,  keng 
yuzali  va  yu pqa  konstruksiyalar  yaratish,  m ustahkam ligi  yuqori 
b o ‘ lgan  betondan foydalanish  hozirgi  kunning asosiy vazifalaridan 
biridir,  bu esa  sem ent  sifatini  yanada yaxshilash va uning  m arkasini 
oshirishni  taqozo  etadi.  Beton   va  tem ir-beton   ilm iy  tadqiqot- 
instituti  tadqiqotchilarining  fikricha,  300  m arkali  beton  tayyo r- 
Iashda 400  m arkali  portlandsem entga  nisbatan  500 v a  600  m arkali 
portlandsem ent  ishlatish  quyidagi  sam arani  beradi:  sem ent  sarfi 
20
%  gach a  kam ayadi,  zavodlarda  buyum larga  issiqlik  yord am id a 
ishlov  berish  m uddati  3 —4  soat  qisqarad i,  ayni vaq td a  texnologik 
lin iyalarn in g  u n um dorligi  va  m etall  q o lip lar  ishlatilish  tezligi 
ortadi,  shu  qoliplarga b o ‘lgan  ehtiyoj  1 5 — 20%   kam ayad i,  m onolit 
betonning qotish  m uddatini  qisqartirish  hisobiga tayyo r konstruk- 
siyalarni  topshirish  m uddati  taxm inan  20%   qisqaradi.  N ih oyat, 
yuqori  m arkali  betonlardan  keng  ko‘ lam d a  foydalanish  konstruk- 
siyalarda  m aterial  sarfini  qariyb 
20
%   v a   ularning  tan n arxin i 
8
— 
10 %   kam aytirish  im konini  beradi.  Sh u n d ay qilib,  sem ent  faolligi- 
ning  bir  m arkaga  ortishi  (lO M P a)  uni  ishlab  chiqarish  m iqdorini 
tax m in an   15 %   k o ‘ paytirish   b ilan   b aro bar.  B in o b a rin ,  b eto n  
kon stru ksiyalarin in g  x ilm a -x illig i,  qu rilish   ishlari  sh aro itin in g 
o 'zgaru vch an ligi  va  turli  n oqu lay  m uhit  om illari  m utaxassislar 
oldiga  m axsus texn ik xossaga  ega  bo‘ lgan  sem ent  ishlab  chiqarish 
vazifasini  q o 'y ad i.
H ozirgi vaqtda gidroelektrostansiya v a  transport  inshootlarida, 
o d d iy   va  o ld in d a n   ta ra n g lash tirilg an   te m ir-b e to n   b u y u m lar 
san o a tid a,  d en giz  va  o kean d a  olib  b o rilad ig an   q u rilish lard a, 
avtom obil  y o ‘ llari  va  aerodrom   qurilishlarid a,  neft v a gaz  quduq- 
larini burg‘ ulashda,  asbosem ent m ahsulotlari,  o ‘tga chidam li beton 
v a  boshqalar  ishlab  chiqarishda  m axsus  sem entlar  keng  ishlatil- 
m oqda.  B u lard an   tashqari,  ular  har  q an d ay  o b -h avo   sharoitida, 
yilnin g  turli  faslida  ishlatilishi  m um kin.
Q urilish  ishlarida texnika taraqqiyoti  qurilish usullarini  yanada 
takom illashtirish  va  a w a ld a n   ishlatilib  kelingan  ayrim   qurilish

---

m ateriallari  o 'm ig a   yangi  qurilish  m ateriallari  ishlab  chiqarishni 
talab  etadi.
M axsu s  sem entlar yaratish  va  ularni  ishlab  chiqarish  sem ent- 
shunoslik  fani  va texnologiyasining jad al  sur’ atlarda  rivojlanishiga 
olib  keladi. 
0
‘zining kim yo viy va m in erologik tarkibiga k o ‘ ra bir- 
biridan  farqlanadigan bunday sem entlarga ehtiyoj yildan-yilga  о ‘sib 
borm oqda.  Shu   ehtiyojni hisobga o lib ,0 ‘zbekiston  olim lari  sem ent 
sanoatchilari  bilan  ham korlikda  m ahalliy xom ashyo sifatida 
0
‘ rta 
O siyo   resp u b lik ala ri  u ch u n   zaru r  b o ‘ lg an   m axsus  sem en tlar 
yaratib,  ularni  ishlab  chiqarishga  tavsiya  etdilar.
Beton tayyorlash texnologiyasini  m ukam m allashtirishda o ‘zbek 
o lim larinin g  ishlari  alohid a  o ‘ rin  tutadi.
0
‘zbekistonda portlandsem ent xossalarini o'rganish va ularning 
ishlab chiqarish texnologiyasini takom illashtirishda ko'pgina ilm iy 
tekshirish  institutlari,  laboratoriyalar  h am d a  oliy  o ‘ quv  yurtlari 
ish  olib  borm oqda.  R espublikam izda ju d a  k o ‘p  m ahalliy  sem ent 
turlarini o ‘rganish va ishlatishga doir adabiyotlar nashrdan  chiqqan.
0 ‘zbekiston da  birinchi  sem ent  zavod i  19 7 6 -y ild a   B ekobodda 
qurilgan  edi.  O ctgan vaqt  ichida  respublikam iz zam onaviy va to ‘ la 
avtom atlashtirilgan   o g ‘ ir  industriya  rayo n iga  aylandi.  Q urilish 
m ateriallari,  ayniqsa,  sem ent  ishlab  chiqaruvchi  zavodlar  yuqori 
unum li  m ashina v a  agregatlar bilan jih o zlan d i.

---