Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

8.  Gips  bog1, lovchilarining  qotishiga 
qoishilmalarning  ta ’siri
Q otish  xusu siyatiga  k o 'ra   gips  b og'lovchilari  ikkiga  b o 'lin ad i: 
tez  qotuvch i  gips  b o g'lo vch ilari  (qurilish,  o 'ta  m ustahkam ,  qolip 
va  tibbiyot  gipslari);  sekin  qotuvch i  (angidridli  sem ent  va  yuqori 
darajada  kuydirilgan  gips)  gips  b og'lovch ilari.
G ip sn in g  tishlashish  va  qotish  vaqtlari  xom ashyon in g xossasi, 
u n i  t a y y o r la s h   s h a r o iti,  sa q la n is h   m u d d a ti  v a  s h a r o itig a , 
q o 's h ila d ig a n   suv  m iq d o ri  (suv  b ilan   gips  n isb ati  —  S / G ) , 
b o g 'lo v ch i  m odda  va  suvning  harorati,  aralashtirish  sharoitlariga 
va  ular tarkibida  biror q o 'sh ilm alarn in g  borligiga b o g'liq.
T ad q iq otch i  R olan d n in g fikricha,  gipsda uning eruvchanligini 
k uch aytirish  yoki  sekinlatish  im konini  beradigan  m oddalarning 
borligi gidratatsiyaning tezlashishi yoki  sekinlashishi uchun  sharoit 
yaratad i.  U n in g  ta ’qid lash ich a,  gidratatsiya  tezligi  ham   erigan 
m odda tabiatiga,  ham   uning eritm adagi  konsentratsiyasiga b og'liq. 
G ip sn in g  (yarim  gidratning)  eruvchanligini  kuchaytiruvchi  m odda­
la r  —  tezlatgichlar,  eru vch an ligin i  susaytiruvchi  m o d d alar  — 
sek in latgich lar  hisoblanadi.
N o o rg an ik   va  organik  birikm alar  qo'sh ilm asin in g  gips  eruv- 
chan ligiga,  tishlashish  vaqti  va qurilish gipsining  m ustahkam ligiga 
ta ’sirini o'rgangan   R iddel ham   shunday xulosaga kelgan.  M asalan, 
N a C l  tuzi  yarim   m olekula  suvli  gips  va ekstrix-gips gidratatsiyasi 
tezlatgich i  b o 'lib ,  an gidridga  ta ’ sir  etm aydi.  C a C l
2
  esa  yarim

---

m olekula  suvli gipsga ta ’sir qilm aydi,  lekin  ekstrix-gips va  angidrit 
gidratatsiyasini  sekinlashtiradi.  M g C l,  tuzi  yarim   m olekula  suvli 
gipsning  gidratatsiyasini  tezlashtiradi,  ekstrix-gips  va  angidritni 
sekinlashtiradi.
Shuni  ta ’ kidlash  kerakki,  tishlashishni  sekinlatgich  va  tezlat- 
gich lar gips buyum larining  natijaviy  m ustahkam ligiga salb iy ta’sir 
ko'rsatadi.  B iroq  ayrim   sirt-faol  m oddalardan  o 'rtach a  m iqdorda 
( 0 , 1 — 0 ,3 % )  q o 'sh ish   b u y u m la r  m u stah k am lig i  faq at  u larni 
yu m shatuvchi  om il  sifatida  v a  suv-gips  nisbatining  kam ayishi 
hisobigagina em as,  balki  hosil  bo'layotgan  ikki  gidrat  kristallarining 
adsorbsion  m odifikasiyasi  hisobiga  ham   ortishiga  im kon  beradi. 
Shuningdek,  sirt-faol  qo 'sh ilm alar  yo rd am id a,  gipsning  doim iy 
sarfi  o'zgarm agan   sharoitda beton  aralashm asining  harakatchan- 
ligini  oshirishi  m um kin.
S o ‘ nggi  vaqtlarda qotish jarayonini vaqt davom ida bir m e ’yorga 
solish  uchun  b a ’zan  sirt-faol  m oddalar  va  stabilizatorlar  bilan 
b irg a lik d a   tu rli  p o lim e r  m o d d a la r  ish la tilm o q d a .  M a s a la n , 
J.P .D o k u k in a  yarim  gidratning tishlashish  tezligini  sekinlashtirish 
uchun  dikarbon  kislotalar  sopolim erlaridan  foydalanishn i  tavsiya 
etd i.  U la r   sir t-fa o l  m o d d a  b o 'lib ,  fa q a t  tish la sh ish   v a q tin i 
sekinlatibgina q olm ay,  balki polim erlangandan  so 'n g  turli tarkibiy 
tuzilm alarning  hosil  b o 'lish iga  im kon  beradi,  b un day  tuzilm alar 
q o ta y o tg a n   g ip sn in g   fiz ik -m e x a n ik   x o ssa la rig a   y a x sh i  ta ’ sir 
ko'rsatad i.
K o 'p gin a qo'shilm alar,  m asalan,  sulfit-spirt bardasi va,  ayniqsa, 
natriy abiyetat  havo  tortuvchi  m oddalar hisoblanadi,  bu  m oddalar 
betonga qo'sh ilgan d a beton aralashm asida bir tekis tarqalgan havo 
pufakchalari soni ortadi. A n a shunday qo'shilm alardan foydalanish 
betonning sovuqqa chidam liligini  oshiradi.  Sh un i ham  aytib o'tish 
m uhim ki,  xam ir elastik holatda bo'lgan  va qattiq  tuzilm a sinchlari 
bo'Im agan   dastlabki  davrda  asosan  kontraktatsiya  va  sedim en- 
tatsiya,  y a ’ ni  ch o 'k ish   hisobiga  betonning  reaksiyaga  kirishishi 
kuzatiladi.  H osil  b o 'layo tgan   ikki  gid ratn ing  keyingi  shiddatli 
kristallanish davrida qotayotgan  tizim   kengaya boshlaydi.  Organik 
sekinlatgichlar,  odatda,  qotish  vaqtida  gipsning  qisqarishiga  olib 
keladi,  qattiq  tuzilm ali  sinchni  erta  hosil  q ilu vch i  tezlatgichlar 
esa,  aksincha,  gipsning  kengayishiga  sharoit  yaratadi.
G ip sg a   q o 'sh ilm a   sifatid a  sekin latgich  v a   tezlatgichlard an  
foyd alanish  tarkibiy  qism lardan  har  birining  xossalaridan  foyda- 
lanishga  im kon beradi.  Shun day qilib,  q o 'sh ilm alam in g ta ’sir qilish 
xu su siyatin i  b ilgan   h o ld a  q o tayotgan   gip sn in g  h ajm iy  defor-

---

m atsiyasi  m iq do rin i  kerakli  y o ‘ nalishda  m e ’yorga  solib  turish 
m um kin.
G ip sn in g   tishlashish  tezligini  kam aytirish  va  b uyum lar  m us­
tahkam ligini  oshirish  uchun  Shasseven  suv-gips  xam iri  haroratini 
80°C   d an   yu qori  issiqlikda  saqlab  turishni  tavsiya  etadi,  bunda  u 
yarim  gidrat  bilan to'yingan  va  ikki gidratga nisbatan o ‘ta to ‘yingan 
eritm ada  harorat  qancha  yuqori  b o ‘ lsa,  undagi  gips  shunchalik 
uzoq  vaqt  kristallan m ay  turishiga  asoslangan.  Y arim   gidrat  bilan 
to ‘yin gan   eritm a  haroratning  pasayishi  gipsning  kristallanishini 
tezlashtiradi.  Shassevenning  k o ‘ rsatishicha,  eritm ada  80°C   haro­
ratd a  ikki  gid ratn in g  k ristallan ish   tezligi  16 °C   h aro ratd agiga 
n isb atan   3 0   m arta  kam .  7 0 — 8 8 °C   d an   yu q o ri  h aro ratgach a 
qizdirilgan gips aralashm asi  bir necha soat davom ida harakatchan 
b o ‘ lib  turaveradi  (agar  harorat  kerakli  rejim da  saqlab  turilsa). 
B u n d a  gips  sovitilganda  m ustahkam lik  kam aym ay,  norm al  tish­
lashish  kuzatiladi.  Shasseven  o ‘ tkazgan  tajribalam in g  natijalari 
am aliy  ah am iyatga  ega,  chunki  bunda  qorilgan  yoki  qoliplovchi 
agregatda  turgan  gipsning  tishlashishini  m a’lum   vaqt  kechiktirish 
ham da  k o 'p lab   m iqdorda gips v a gips-beton  aralashm alari tayyor- 
lash  im koni  tug‘ iladi.  B u nd an   tashqari,  qorishm a  tayyorlashda 
suvni  k am   ish latish   m um kin   b o ‘ lad i,  n atijad a  b u yu m larn in g 
m ustahkam ligi  ortadi.
G ip s n in g   q o tish   ja r a y o n id a   u n in g   h ajm i  ta x m in an   1  % 
kengayadi.  B u   esa gipsdan  m e’ m orchilik buyum lari  tayyorlashda, 
y o riq la rn i  b erk itish d a  v a  b o sh qa  m aq sad lard a  fo yd ala n ish g a 
qulaylik  yaratadi.  Standartda  k o'rsatilish ich a,  qurilish  gipsi  tish- 
lashishining boshlanishi  4  daqiqadan  keyin,  oxiri  esa 
6
  daqiqadan 
30  d aq iq agach a  davom   etishi  kerak.  D em ak ,  qurilish  gipsi  tez 
tishlashadigan  va  tez  qotadigan  b o g'lo vch i  m oddadir.  Bu  hoi  bir 
q an ch a  n oq u layliklarga  sabab  b o 'la d i,  chunki  qorilgan  gipsni 
tishlashib qolm asdan  ilgari  ishlatish  lozim .  A gar tishlashish jarayoni 
buzilsa,  hosil  b o 'layo tgan   kristall  o'sim talari  parchalanib  ketadi 
va  m ustahkam ligi  keskin  kam ayadi.  Shu  sababli  gipsni  tishlash- 
gunga  q ad ar  ishlatib  tugatish  yo ki  o z-o z  m iqdorda  qorish  yoxud 
gipsga  tishlashish jarayonin i  susaytiruvchi m oddalar qo'shish zarur.
G ip sn in g   tishlashish  vaqtini  uzaytirish  uchun  unga  m axsus 
susaytirgichlar  qo'sh ilad i.  K o llo id   eritm a  hosil  qiluvchi,  yarim  
suvli  gipsning  (zichligi  2 5 0 0 —2800  k g/m 3,  uyum   tarzidagi  hajm iy 
m assasi  800— 1 1 0 0   kg/m 3,  zichlashtirilgan  holdagi  hajm iy  m assasi 
12 5 0 — 14 5 0   kg/m 3)  erish  tezligini  susaytiruvchi  va  natijada  ikki 
m olekula suvli gipsning kristallanishini  kechiktiruvchi m ateriallarga

---

suyak  elim i,  kozein,  jelatin ,  gliserin,  m agniy,  kalsiy  tuzlari  m isol 
b o ‘ ladi.  G ip sn in g tishlashish  vaqtini  uzaytirish uchun  6 0°C   gacha 
isitilgan  suv  ham   ishlatish  m um kin.
Z avod lard a gipsdan  b in okorlik buyum lari  tayyorlash  v a  ularni 
sovuqda qotirish uchun qurilish gipsining tishlashishini tezlashtirish 
talab  etiladi.  Buning  uchun  qurilish  gipsiga  ikki  suvli  gip s,  osh 
tuzi,  kaliy  sulfat,  sulfat  kislota,  ishqorlar,  krem n iy-fto rid li  kaliy 
va  boshqa  bir  qan cha  m oddalar  q o ‘ shiladi.
Qurilish fosfogipsi  havoda qotadigan bog'lovchi modda b o'lib, suv 
ichida  quriladigan  inshootlarda  undan  foydalanib  bo'lm aydi,  chunki 
bunda  qotish  vaqtida  hosil  bo'ladigan  ikki  suvli  gips  erib,  kristall 
o'sim talari  parchalanib  ketadi  va mustahkamligi  keskin  kamayadi.
G ip s  qayta  quritilganda  uning  m ustahkam ligi  yana  tiklan adi. 
G ip sd an   tayyorlangan  m ahsulotning  suvga  bu  qadar  ch idam siz 
b o 'lish in in g  asosiy  sababi  shun d aki,  suv  pard alarining  qotgan 
gipsdagi  kristall  tuzilm alari  ayrim   elem en tlam i  ajratib,  p arch a- 
lovch i  ta ’sir  ko'rsatadi.  G ip sd an   tayyorlangan  m ahsulot  y o g 'in - 
garchilik va nam likdan saqlansa,  u uzoqqa chidaydi.  N am   m uhitda 
tayyorlan gan   gipsli  bu yu m lar  o 'z   m ustahkam ligini  50 %   gach a 
kam aytiradi.  Suvda chidam lilik xususiyatini  oshirish uchun gipsdan 
tayyorlangan  buyum   va  qism lar  suv  ta ’sir  etm aydigan  m od d alar 
bilan  shim diriladi,  ularning  sirti  b o 'y alad i  yoki  gipsga  so 'n m agan  
o h ak,  sem ent,  toshqol  va  tosh  uni,  kul  yoki  tuyilgan  d om n a 
toshqoli  kabi  m oddalar  q o 'sh ilad i.
Q urilish  gipsi  k o'p ro q   tuyilsa, ju d a   m ayin  va  tez  tishlashuvchi 
qolipbop  gips  hosil  b o 'lad i.
Q urilish  gipsi  o 'z   sifatiga  k o 'ra   ikki  navga  b o 'lin ad i.  G ip sn i 
ch o 'zilish d ag i  m ustahkam lik  chegarasi  4 0 x4 0 x16 0   m m   o 'lch a m li 
qolipga  quyib  tayyorlangan  nam unalarda  aniqlanadi.  Standart 
talablarini  qanoatlantiradigan  gips qorishm asini  tayyorlash  uchun 
suv  m iqdoriga  katta  aham iyat  berish  kerak.
1
-n av  qurilish  gipsini  suv  bilan  qorishtirilganda  1,5   soat  vaqt 
o 'tg ach ,  siqilishdagi  m ustahkam lik chegarasi  kam ida 4 ,5  M P a ,  2- 
nav gipsniki  esa  3 ,5   M P a  b o 'lish i  kerak.