Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

G ipsning  q otish i. 
G ip s n in g   qotish  ja ra y o n i  u n in g  g id ra - 
tatsiyalanishi  bilan  b o sh lan ad i,  y a ’ ni  bunda  yarim   m olekula  suvli 
gips qaytadan  kristall  holatdagi  ikki  m olekula suvli gipsga aylanadi:
CaS04 • 0,5H20 + 1,5H20=C aS04 ■
 2H20.
A slid a  gipsning  qotishi  uch u n   kam   suv  talab  qilin sa-d a,  gips 
q orishm asin i  ishlatish  qulay  b o 'lish i  uchun  k o 'p ro q   suv  solinadi.

---

B u yu m n in g  m ustahkam ligini  oshirish  uchun  undagi  ortiqcha  suv 
quritish  y o ‘ li  bilan   yo 'q o tilad i.
A k ad em ik   A .A .B a y k o v n in g   nazariyasi  b o 'y ic h a ,  gips  qota- 
yo tg an d a  asosan,  kuyidagi  fizik -k im yo viy ja ra yo n lar  ro ‘y  beradi. 
Y a rim   m olekula  suvli  gips  suvda  qism an  erib,  ikki  m olekula  suvli 
qiyin eruvchan gips hosil  qiladi.  G ip s zarrachalari  gel  deb  ataluvchi 
yelim sim on   holatga  aylan adi,  bu  esa  gipsning,  gidratatsiyalanishi 
deb ataladi.  N atijada  kolloid  holatdagi ju da  m ayda zarrachalardan 
tashkil  topgan  gips  xam iri  hosil  b o ‘ ladi  va  u  tezda  kristallana 
b osh laydi.  Ikki  suvli  gips  zarrachalarida  o ‘ sayotgan  ignasim on 
kristallar  o ‘ zaro  zichlashadi  va  m ustahkam   tutashgan  kristallga 
aylan ad i.  K o llo id   eritm a  hosil  b o 'lish i  va  bu  eritm aning  kristal­
lanish ja ra y o n i,  yarim   m olekula suvli  gipsning  ikki  m olekula  suvli 
gipsga  t o ‘ la  aylan ishiga  qadar  d avom   etadi.  B u yu m   quritilganda 
undagi  eritm a  h olid a  qolgan  yarim   suvli  gips  kolloid  xam irga 
aylan ad i  so ‘ ng  ikki  m olekula  suvli  gips  kristallari  ajralib  chiqadi, 
buning hisobiga buyum ning  m ustahkamligi yanada ortadi.  Shuning 
uchun ,  gip sdan   ishlangan  b uyum lar  harorati  7 0 °C   ga ch a  b o 'lgan  
m axsus  quritish  b o 'lm alarid a  quritiladi.
Qurilish  gipsidan  asosan  suvoq  ishlari  uchun ohak-gips qorish- 
m asi  tay y o rla sh d a   v a  b in o k o rlik   d etallari  ishlab  c h iq arish d a 
foyd alan ilad i.
Shun i  aytib  o 'tish   m uhim ki,  qurilish  gipsiga  hech  qan d ay 
q o 'sh im ch a  aralashtirm ay,  o 'z in i  s o f  holda  ishlatish  m um kin, 
chunki  u   quriganda  yorilib  ketm aydi.  O hak-gips  suvoq  qorish- 
m alarida  bir  hajm   gipsga  1 — 5  hajm   ohak  q o 'sh ilad i,  natijada 
qorishm an ing  tishlashishi  sekinlashib,  elastikligi  ortadi.
B o g 'lo vch i  m oddani tejash va ohakning darz ketishini yo'qotish 
uchun   gips  va  oh ak   aralashm asiga  1 —3  hajm   qum   yoki  uning 
o 'rn in i  bosadigan  boshqa m odda  (toshqol,  pem za,  yo g 'o ch   qipig'i 
v a  qirindi  singari  narsalar)  q o 'sh ilad i.  Suvoq  qorishm asi  tay yo r­
lashda  qurilish  gipsiga  ohak  q o 'sh m asa  ham   b o 'lad i,  biroq  bunda 
tishlashishni  susaytiruvchi  biror  q o 'sh im ch a  m odda  aralashtirish 
kerak.
O hak-gips  qorishm alari  ohak  qorishm asidan  tez  qotishi  va 
an ch a  m ustahkam ligi  bilan ,  gips  qorishm asidan  esa  elastikligi 
ham da  sekin  tishlashishi  bilan   farq  qiladi.  G ip s  qorishm asin i 
tayyorlashda  gil  ham   ishlatiladi.
Yuqorida aytib o'tilganidek, suvoqchilikda ohak va suvoq gipsidan 
iborat binokorlik qorishmalari  ishlatiladi.  Ohak,  odatda ohak xamiri 
ko'rinishida ishlatiladi, buning uchun u so'ndiriladi.  Ohakni so'ndirish

---

ekzoterm ik jarayon  b o ‘lib,  bunda  m a’lum  miqdorda  issiqlik  ajralib 
chiqadi.  G ipsni  kuydirish  esa  endotermik jarayon  b o ‘lib,  bunda  suv 
ajralib  chiqadi  va  issiqlik  yutiladi.  M ak-En elli  gipsdan  chiqadigan 
nam dan  ohakni  gidratatsiyalashda,  ohak  gidratasiyasi  issiqligidan 
esa  gipsni  kuydirishda juda  o ‘ rinli  foydalangan.
Q urilish  gipsidan  turli  gips  va  gips-beton  m ahsulotlari  tayyo r- 
lanadi,  bular  quruq  suvoq,  devor  plitalari  va  panellar,  qavatlar 
orasiga qo'yilad igan   detallar,  arxitektura-binokorlik  m ahsulotlari, 
ventilyatsiya  qutilari,  term oizolyatsiya plitalari va  boshqalardir.
Q urilish  gipsining  rangi  oq  b o ‘ lgani  uchun  u  sun’ iy  m arm ar 
v a  b a ’ zi  b ir  b o 'y o q la r   h am d a  b o ‘ r  ta y y o rla sh d a   h am   ken g 
q o ‘ lla n ilm o q d a ,  k u lo lc h ilik d a   gipsdan   q o lip la r  ta y y o rla n a d i. 
Shun ingdek,  ko'zgu  va  optik  shishalar  ishlab  ch iqarish da  ham  
gips  ishlatiladi.  G ip s  asbest  va boshqa  m ateriallar bilan  aralash m a 
h o lid a  issiqlikni  o ‘ tkazm ayd igan   b u yu m lar  tayyo rlash d a  keng 
q o 'llan ilad i.
B u n d a n   tash q a ri,  q u rilish   gip si  b in o   d e v o rla rin in g   ich k i 
tom onini  suvashda,  naqqoshlikda va bezak buyum lar tayyorlashda 
keng ishlatiladi.  G ips o ‘tga chidam li b o ‘lganligi  uchun undan binoni 
sham ollatuvchi  qurilm alar,  lift  kataklari v a boshqalar tayyorlanadi.