Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

Pardozbop gips  (sem en t). 
Z ararli  aralashm alardan  tozalangan 
gipstoshni  5 5 0 —7 0 0 °C   da  pishirib,  keyin  tuyish  ja ra yo n id a  unga 
a ly u m in iy li  a c h c h iq to sh   q o 's h ib ,  p a rd o zb o p   g ip s  (sem en t) 
olin adi.  P ardozbop  gips  oq  rangli  b o 'lib ,  u n ing  nur  qaytarish 
koeffitsiyenti  90%  dan  kam  bo'lm asligi kerak.  Tishlashish  1  soatdan 
keyin  boshlanadi  va  12   soatgacha  davom   etadi.  U   100  dan  400 
gacha bo'lgan  markalarda chiqariladi.  Qurilishda pardozbop qorishma

---

sifatida su n ’ iy m arm ar toshlari,  m e’m orchilik va bezak buyum lari 
tayyorlashda  foydalaniladi.
Yuqori  haroratda  pishirilib  (800— 1 100°C )  m ayda tuyilgan  tabiiy 
gipstosh  yoki  angidrit  tuyilgan  b o g'Io vch ilar  ju m lasig a  kiradi. 
Gipstoshni  pishirish jarayonida C a S 0
4
  •  2 H 20  o 'z  tarkibidagi  barcha 
suvni  yo'qotib,  undagi  C a S 0
4
  qisman  parchalanadi  va  gipsda  faol 
C aO   hosil  b o'lad i.  Bu  esa  bog'lovchiga  katalizatorlarsiz  qotish 
xususiyatini  beradi.
Y u q o ri  haroratda  pishirilgan  gips  100,  15 0   va  200  m arkalarda 
chiqariladi.  U n in g  solishtirm a  m assasi  2 ,8 —2,9   g/sm 3,  hajm iy 
m assasi  900— 1 1 0 0   kg/m 3.  Bu  gips  sekin  tishlashuvchan  b o 'lib , 
boshqa  gipslarga  nisbatan  suvga  chidam lidir.
Q urilishda  g'isht  terish,  suvoqchilik,  beton  buyum lari  ham da 
su n ’ iy  m arm ar  toshlari  tayyorlashda  ishlatiladi.
G ipsli  bog'lovchi  m oddalardan 0 ‘zbekistonda keng foydalanish 
arxeologlarning ko'rsatishicha,  V I I —X  va X —X I I I   asrlarga  to 'g 'ri 
keladi.  Bu  davrda gips asosan  g'isht  terishda,  sa n ’at  koshonalarini 
yaratishda,  ganch  va  alebastr toshlariga  o 'y ib   gu llar solishda  k o 'p  
ish latilgan .  M a ’ lu m k i,  gip s  h avo d a  q o tad igan   b o g 'lo v c h id ir. 
Shunga  k o 'ra  odam lar gipsli  b o g'lo vch ilarn i  o b -h avo ,  suv  —  nam  
ta ’ siriga  chidam liligini  va  m ustahkam ligini  oshirish  m aqsadida 
ju d a   k o 'p   turli  faol  q o 'sh ilm alar  qo'sh ib  tajribalar  o'tk azilgan . 
M a sa la n ,  gip s  q o rish m a sin in g   p la stik lig i,  y o p is h u v c h a n lig i, 
shuningdek,  buyum ning  chidam liligi,  m ustahkam ligini  oshirish 
m aqsadida  m axsus  o 'sim lik   yelim i  ishlatilgan.  G ip sn in g   o b -h avo  
ta ’siriga chidam liligini  oshirish  m aqsadida esa qorishm aga o'sim lik 
kuli,  tu yilgan   pista  k o 'm ir,  g'ish t  kukuni,  oh ak   v a  b o sh qalar 
q o 's h ib ,  d e v o r la r   q u rish d a ,  su v o q c h ilik   v a  m e ’ m o rc h ilik d a  
ishlatilgan.
O 'lk am iz  yuqori  sifatli  gips  b o g'lo vch ilari  ishlab  ch iqam vchi 
xom ashyo  zaxiralariga ju d a  boy.  Respublika tum anlarida  ikki  suvli 
tabiiy  gips  ( C a S 0
4
 •  2 H ,0 )   va  ganch,  shuningdek,  tabiiy  angidrit 
C a S 0
4
  zaxiralari ju d a  k o 'p   tarqalgan.  G a n c h   bilan  arziq  o 'zin in g 
m in eralogik  tarkibiga  k o 'ra,  sog'  tuproqning  ikki  suvli  tab iiy gips 
aralashishidan  tashkil  topgan  bir-biriga  o 'xsh ash  jin sdir.  U larning 
farqi  shundaki,  ganch  tabiatda  tosh  holatida,  arziq  esa  tuproq 
holatida uchraydi.
H ozir  respublikam izda  um u m iy  hajm i  12   mln  tonnaga  yaqin 
25  xil gipsbop xom ashyo zaxiralari  topilgan.  Bu gipsbop  xom ashyo 
o 'z in in g   m in e r a lo g ik   ta rk ib ig a   k o 'r a   k im y o v iy   to z a   tab iiy 
gipstoshga  yaqin.  K im y o v iy   toza  gipsda  SaO   m iqdori  3 2 ,5 6 %   va

---

S 0
3
  m iqdori  4 6 ,5 1%   b o ‘lsa,  F a rg 'o n a,  S o ‘x,  Q uvasoy,  S h o ‘ rsuv, 
Q am ishboshi  kabi  tum anlardan  olinadigan  tabiiy  gipsda  o ‘ rta 
hisobda  S aO   ning  m iqdori  3 2 ,9 % ,  S 0
3
  ning  m iqdori  esa  4 5,2%  
ni  tashkil  etadi.
0
‘zbekistonda  ishlatiladigan  barcha  gipsli  bo g'lo vch ilarn in g 
60—70%   ini  qurilish gipsi  tashkil  etadi.  Respublikada ishlatiladigan 
k o ‘pgina  qurilish  gipslari  tez  qotuvchan.  Tishlashishining  bosh- 
lanishi  4 — 5  daqiqa,  oxiri  esa  7 — 8  daqiqaga  boradi.
M a ’ lum ki,  yirik  o 'lch am d agi  gips-beton  buyum larni  tayyo r­
lashda  qorishm aning tishlashishini  sekinlashtirish katta aham iyatga 
ega.  Shu  m aqsadda  qorishm a  tayyorlan ayotgan da  unga  0 ,2 5%  
m iqdord a  suyak  yelim i  qo'sh ilad i.  N atijad a  qorishm aning  tishla­
shishi,  o ‘ rta  hisobda  5 —6  m arta  sekinlashadi,  plastikligi  ortadi, 
b u y u m   m u stah k am lig i  esa  2 0 — 24 %   g a c h a   o rtad i.  G ip s d a n  
ishlangan  n am u n an in g  suv  shim u vchan ligi  26%   b o 'lsa ,  suyak 
yelim i  q o 'sh ilgan d an   so ‘ng  bu  k o'rsatk ich  
6
—  9%  ga  kam ayadi.
0 ‘ rta  O siy o d a   k o 'p   ta rq a lg a n   g a n c h   h av o d a  q o ta d ig a n  
b o g'lo vch i  m odda  b o 'lib ,  u  o d d iy  qurilish  gipsidan  tarkibidagi 
tuproqn ing  k o 'p lig i  (20 —40% )  bilan   farq  qiladi.  G a n c h   ham  
qurilish gipsi  singari  17 0 — 18 0 °C   haroratda  pishirib  olin adi,  y a ’ ni 
undagi  ikki  m olekula suvli gips yarim   m olekulali  holga keltiriladi. 
G a n c h n in g   sifati,  asosan,  undagi  yarim   m olekulali  gipsning yoki, 
boshqacha aytganda,  xom ashyo tarkibidagi  ikki  m olekulali gipsning 
m iq d o riga  b o g 'liq .  B u n d a  gip sn in g  m iq dori  q an ch alik   ortsa, 
ganchn in g  sifati  shuncha  yuqori  b o 'lad i.  H o zir  respublikam izda 
to 'rtta  korxon a  ganch  ishlab  chiqarm oqda.