Moddalarning kimyoviy texnologiyasi

Fosfogipsning  kimyoviy  tarkibi  (%  hisobida).
Sinov namunasi
Olmaliq fosfogipsi
Voskresensk fosfogipsi
QKY
0,08
3,55
S i0 2
95,50
33,18
AIA
1,54
0,64
Fe20 3
1,52
23,80
CaO
0,28
8,56
MgO
—
0,24
so3
0,12
3,50
Ti02
—
22,20
N a20
0,22
3,72
k
2
o
0,76
0,14
100,02 
99,53
Rentgenografik tahlil  asosiy aralashm ani ham ko'rsatdi:  a-kvars; 
d = 4 ,2 4 ;  3 ,3 4 ;  2 ,4 4 ;  2 ,2 8 ;  2 ,2 2 ;  1,9 7 ;  1,8 2   A  va  hokazo.

---

O lm aliq  fosfogipsining erim aydigan  qoldig'ini  petrografik tahlil 
qilish  natijasida uning  9 3 —97  foizini  kvars tashkil  etishi  aniqlandi. 
K varsn in g  50 %   dan  ortiq  qism ini  ehtim ol,  tarkibida tem ir bo'lgan 
ru d a  ara la sh m a la ri  tash k il  etsa  kerak,  ruda  (b alk i,  lim on it) 
q o 'sh ilm alari  m iqdori  3 — 7 % ;  gem atitning  ayrim   kristallari  uch­
raydi.  S h u n d ay qilib,  kim yo viy-tah lil,  rentgenografik,  petrografik 
v a   d ifferen sial-term ik  tahlil  usullari  bilan  o'tkazilgan   tadqiqotlar 
a s o s id a   O lm a liq   fo sfo g ip sin in g   a so siy   m in e ra l  ta rk ib i  ikki 
m oleku lali  suvli  gipsdan  (88— 95% )  iborat  ekanligi  aniqlandi.  U 
V o sk resen sk   kim yo  zavodi  (R o ssiya)  fosfogipsiga  nisbatan  ancha 
d ag'al  dispersli bo 'lib ,  ifloslangandir.  Olm aliq  fosfogipsining asosiy 
aralashm asi  —  kvars  (7 — 13 % ) ,  Voskresensk  zavodi  fosfogipsida 
esa  tem ir v a   alyu m in iy  aralashm alari  bor.  Suvd a  eriydigan  fosfor 
b irik m a la ri  O lm aliq   fo sfo g ip sid a   k o 'p r o q   (0 ,6 5 % ),  V o sk re - 
sensknikida  esa  nisbatan  kam   (0,48% ).
X ib in   kon i  apatitlarini  qayta  ishlash  vaqtida  olingan  fosfogips 
asosan  R o ssiya kim yo  zavodlarida qayta ishlanadi.  Shu ju m lad an , 
V oskresen sk  k im yo  zavodi  k o 'p   m iqdorda  apatitlarni  ishlatadi.
V o sk re se n sk   k im y o   za v o d i  fo sfo g ip si  o 'z in in g   k im y o v iy  
m in eralo gik   tarkibi,  dispersligi  jih atid an   O lm aliq  «A m m ofos» 
ishlab  chiqarish  birlashm asi  fosfogipsidan  farqlanib,  X ib in   koni 
apatitlariga  oltingugurt  kislota  bilan  ishlov  berish  natijasida  hosil 
b o 'lg a n   ch iq in d ilard an   iboratdir.  K o la   yarim   o ro lin in g  apatit 
rudalari  asosan  kalsiyftorapatit  З О а ^ Р О у  •  C a F ,,  oz  m iqdordagi 
g id ro silap atit  З С Э з /Р О у  •  C a / O H
/ 2
  va  b o sh qa  iz o m o rf  o 'r in  
a lm a s h g a n   s h a k lla r d a n   ib o r a t .  A p a t it   r u d a s id a   m in e r a l 
aralashmalardan  nefelin  (N a,  K )  A lS i0
4
 •  S i 0 2,  egirin  N a F e/S iO ./, 
tita n o m a g n e tit  F e
3
0
4
  •  F e T i 0
2
  •  T i 0 2,  ilm e n it  F e T iO ,,  c fe n  
C a T i S i 0 5,  dala  shpatlari  bor.
X ib in   apatitlarining  kim yo viy  tarkibi  Q oratov  fosforitlaridan 
keskin  farq  qiladi  va quruq  m odda hisobida tarkibi  quyidagicha,  % 
hisobida:  erim aydigan  qoldiq  —  0 2 — 15 ;  M gO   —  0 , 1 — 0 ,2 ;  F — 
2 , 8 - 3 , 1 ;   P 20 5— 3 9 —40;  F e 20   -   0 , 1 - 0 , 3 ;   A 1
2
0 3-   0 , 5 - 0 , 9 .
V oskresensk  zavodi  fosfogipsi  yuqori  dispersli  ikki  m olekulali 
suvli  kalsiy  sulfatdan  (98—99% )  ham da  fosfor  va  ftor  birikm alari 
aralashm asidan  iborat.  Undagi aralashm alar miqdori  Olm aliq fosfo- 
gipsinikidan  ancha  kam .  Bu lar  asosan  parchalanm agan  apatitning 
yash il-k o 'k   kuchsiz  pleoxroirlovchi  donachalaridan  iborat.
Tashqi  ko'rinishi jihatidan Voskresensk fosfogipsi  oqish-kulrang 
uvalanuvchi  m aterial.  Z ichlanm agan   holatdagi uyum   hajm   massasi

---

-  0 ,4 5;  zichlangani  —  0 ,83  t/m 3.  Suv  o ‘tkazuvchan !ik  usuli  bilan 
aniqlangan  solishtirm a yuzasi  ( P S X  asbobida)  3800  sm 2/g ga teng. 
Solishtirm a og'irligi  2 ,3 5 — 2,40 g/sm 3.
Voskresensk zavodi  fosfogipsining  donadorlik tarkibi  O lm aliq- 
nikidan  o 'zin in g yuqori  dispersligi  bilan  ajraiib  turadi.  (50  mkdan 
kam  fraksiyasi  —  4 2 ,8 0 % ,  O lm aliqniki  —  2 — 3 % ).  D o n ach alar 
tarkibidagi  eng ko‘p  (80-85% )  fraksiyasi  100  mk dan  kam.  Erim ay­
digan  qoldiq  tarkibida  S i 0 2,  bir yarim   oksidlar  va  ishqorlar  —  oz 
m iqdorda  C aO   va  S i 0
2
 b o ‘ lib,  ular asosiy  qism ini  tashkil  etadi va 
ularning  nisbati  gipsnikiga  yaqin  —  9 7—98% .
Sh u n d ay  qilib,  V oskresen sk  fosfogipsi  O lm aliq  fosfogipsiga 
qaraganda  nisbatan  tozaroq  ekan.
U R S   —  50  IM   qurilm asida  o'tkazilgan  rentgenostruktur tahlil 
k im y o v iy   tahlil  m a ’ lu m o tlarin i  to ‘ liq  tasd iq layd i.  R e n tg e n o - 
gram m alarda  asosan  ikki  m olekulali  suvli  gipsning  tekisliklararo 
chiziqlari  bor,  boshqa  m inerallarga  tegishli  ch iziqlar  esa  y o ‘ q.
V o sk resen sk   fo sfo g ip si  term o g ram m asi  h am   gip s  term o - 
gram m asidan  farq  qilm aydi;  birinchi  endoterm ik  effekti  1 1 0 ° C  
haroratda  paydo  b o 'la d i,  13 0 °C   haroratda  m aksim um   darajaga 
yetad i,  bu  gipsning  tabiiy  turlariga  xosdir.
Ikkinchi  endoterm ik effekt  15 5 — 170 °C  harorat oralig‘ ida paydo 
b o ‘ ladi  va  degidratatsiya  natijasida yarim   gidrat  yarim   m olekulali 
su vin i  y o ‘ qotishidan   d arak   b erad i.  D astlab ki  x o m ash yo   kabi 
Voskresensk fosfogipsidan  hosil  bo'lgan yarim gidrat  17 0 °C   Olmaliq 
fosfogipsi  yarimgidrati esa  17 5 — 180°C  —  haroratda suvini y o ‘qotadi.
Voskresensk fosfogipsining petrografik sinov nam unasi  druzalar 
(
1,0
  mm  gacha),  tabletkasim on  va prizm a shaklidagi kristall с halar 
o ‘sim talaridan  (0,2  m m   gach a)  iborat.  K ristallch alari  rangsiz, 
suvdek tiniq yoki  tarqoq  holdagi  m ayda chang zarrachalari  ham da 
sirtidagi  surtm alar hisobiga nim  qo'n gir rangda.  O ptik konstantalari 
(N g   —  1,5 3 0 ;  N p   —  1,5 2 0 ;  N g — N p = 0 ,0 10 ;  N g = 4 5 —48°)  kalsiy 
sulfatning  digidrati  uchun  xosdir.
D eyarli  ham m a  kristallchalar  tarkibida  ko‘ p  sonli  holsim on 
m in eral  zarrach alar  bor.  R an gsiz,  nim  y a s h il-k o ‘ k,  0 ,0 1  mm 
o'lcham dagi dumaloq yoki ch o ‘ zinchoq shakldagi donachalar ko'zga 
tashlanadi.  U larning  nur  sindirish  ko'rsatkichi  —  1,600— 1,605 
izotrop.  Bundan  tashqari,  taxm inan  shuncha  m iqdordagi  m ayda 
(0,005—0 ,0 1m m ),  kub  singoniyali  izotrop  hosilalar  ko'rinishidagi 
xo llanm alar bor.  N u r sindirish  ko'rsatkichi  1,4 50  ga yaqin,  ehtimol, 
N a
7
/ P 0 4/ F  •  19 H 30   b o 'ls a   kerak.  V o sk resen sk   fo sfo gip sin in g

---

erim aydigan  qoldigi  tahlili  shuni  k o ‘ rsatadiki,  uning  asosiy  tarkibi 
SiO ,,  F e 0
3
 v a T iO , b o 'lib,  O lm aliq fosfogipsining 96%  erimaydigan 
q o ld ig'i  tarkibi  SiO ,  dan  iborat.
Petrografik  tahlil  natijasida  shu  narsa  aniqlandiki,  erimaydigan 
qoldiq  tarkibida  tahm inan  60%  avgit  (yuqori  q o ‘sh  nur  sindirish 
k o ‘rsatkichiga  ega  bo'lgan  yashil-ko‘ k  kristallar),  10— 15%   epidot 
(kristallari  kulrang,  nim  yash il-k o ‘k,  yuqori  q o ‘sh  nur  sindirish 
k o ‘ rsatk ich iga  ega,  kesishgan  n ikollari  k am alak sim o n ),  soizit 
(kristallari kulrang yoki rangsiz bo'lib,  qo'sh  nur sindirish  ko'rsatkichi 
past)  v a   15 %   ruda  m in erallari  bor.  E rim ayd ig an   q o ld iq n in g 
rentgenografik  tahlili  petrografik tadqiqot  natijalarini  tasdiqlaydi.