I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi


Dunyoning zam onaviy tabiiy-ilm iy ko'rinishi va inson



Download 6,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet18/135
Sana28.04.2022
Hajmi6,21 Mb.
#586386
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   135
Bog'liq
Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi. Hamdamov I.H, Abilova S.A

Dunyoning zam onaviy tabiiy-ilm iy ko'rinishi va inson. 
D u n y o n in g
ko 'rin ish i o 'zg arish id a o lam n in g tuzilishi, b ilim lar tizim i va ularning jam iy at 
h a y o tid a fan n in g o 'r n i m asalalari q ay ta k o 'rib chiqiladi. S o 'n g g i 2 asrd a 
ta b iiy fa n la r o rasid a fizika ilgarilab k e td i.U n in g n o tirik ta b ia tn i o 'rg a n ish i, 
sxem a yoki m o d e l tu z ish va m a te m a tik iz o h la sh im k o n iy a tla ri yuqori 
b o 'lg an lig i sababli b u ja ra y o n a n c h a dadil q a d a m la r bilan ilgarilab bordi. 
X IX asrn in g oxiri XX a srn in g 1-y a rm id a h a r xil m o d d a la rn in g analizi va 
sin te zi ja m iy a t h a y o tin i tu b d a n o 'z g a rtira b o sh lag an dav rd a fizika b ilan
k im yo h a m y o n m a -y o n jo y lash ib oldi. F izik a va k im y o n in g m u v affaq iy at- 
lari tufayli XX asrn in g ik k in ch i y arm id a m o lek u ly a r ta d q iq o tla rg a asos 
so linib, biologiya va tib b iy o td a h a m burilish yasaldi. S h u n d a y qilib, ta - 
b ia tsh u n o slik o d a m g a q a ra b y a q in la sh m o q d a , u en d i o 'z m e to d la rin i 
iq tiso d iy o tg a, b ilim la rn in g g u m a n ita r jih a tla rig a va s a n ’atg a olib kira b o s h ­
ladi. Y erdagi sivilizatsiyaning o ld id a k o 'n d a la n g b o 'lib qolg an ekologik 
m u a m m o la r, ta b ia tsh u n o slik n i tex n ik a, tex n o lo g iy a , iq tiso d iy o t, siyosat 
b ilan o 'z a r o a lo q alarn i k u ch ay tirish n i ta q o z o q ila boshladi.
29


T abiatshunoslikning, en g avvalo, fizikaning m uvaffaqiyatlari o 'z v a q tid a 
insoniyatni d u n y o n i tu sh u n tirish va u n in g rivojlanishini o d am va X u d o g a 
tayangan holda abstraksiyalash orqali bashorat qilish m um kinligiga ishontirdi. 
L aplas d e te rm e n iz m i o d a m n i c h ek k a d ag i k u zatu v ch ig a ay lan tird i, s h u ­
nin g u c h u n alo h id a g u m a n ita r b ilim la r yuzaga keltirildi.
M u m to z m exanika tu p ro g ‘ida paydo b o 'lg a n tu sh u n c h a va fikrlar u n in g
ch eg arasid an ch iq ib ketdi. P .R a m o n o 'z in in g “ m aydon n azariy asi” k ito - 
b id a “ M u m to z fizikaning g o 'za llig i va q iziq u v ch an lig i, u n ing asosiy q o - 
n u n la rin in g yagona m a te m a tik k o n stru k siy a ifodalash m um kinligi b o 'lib , 
u n in g otin i “ a m a l” desa b o 'la d i, d eb u q tirg an edi. G a m ilto n to m o n id a n
kiritilgan “ a m a l" iborasi hozirgi k u n d a ijtim oiy tiz im la r u ch u n h a m kirib 
b o rm o q d a. M a ’lum d a raja d a L ey b n itsn in g m o n ad ala rin i qayta tik lay o tg an i 
h a q id a fik ry u ritish m u m k in b o 'la d i, u bosh q a m o n a d a la rv a b u tu n d u n y o ­
ni z ik r qiladigan va aks e ttira d ig a n ru h iy faol su b stan siy alarn in g tiklanishi 
dem akdir. L e y b n itstirik o rg an izm n i issiqiik m ashinasi tarzid a ta s a w u r qilib, 
g o 'y o u d o im iy va o 'z g a r m a s d u n y o d a k ra x m a ln i, y o g 'la r n i, o q sil, 
k arb o n su v larn i(g ly u k o zan i) y o qib suvga k a rb o n at ang id rid g a va siydikka 
aylantiruvchi m a sh in a , d eg an edi. L ekin a tr o f -m u h itn in g roli yuz yil- 
lardan keyin, m a ’lum b o 'lis h ic h a , b u n ch alik o d d iy e m as ek an . N .V in e r 
t a ’biricha, e le k tro n lam p a ...“ tash q i energiya m an b ay i deyarli hech fo y d a- 
siz sarflanadigan energiyani, m a ’lum operatsiyalarni bajarish u ch u n sam arali 
ish la tish m u m k in lig in i is b o tla d i, a y n iq sa , u p a st e n e rg e tik d a ra ja d a
ishlatilsji.B iz n ey ro n kabi m u h im e le m e n tla r nerv tiz im in in g a to m la ri 
b o 'lib , o 'z laoliyatini elektron lam palarga o'xshash ravishda am alga oshiradi 
va u la rn in g ishini qayd q ilish d a energiya asosiy om il em asligini tu sh u n ib
o lm o q d a m iz " , - deg an edi.
A v to m a tla rn i (ta n a d a n va m e ta ld a n tu z ilg a n ) o 'rg a n is h a lo q a la r
to 'g 'risid a g i fan n in g ta rm o g 'ig a aylandi. U n in g asosiy tu sh u n c h a la ri ba- 
y o n n o m a la r, sikllar m iq d o ri, a x b o ro tla r m iq d o ri, kodlash u slublari va 
h .k .z.lar h iso b lan ad i. A v to m a tla r tashqi d u n y o bilan faqat energ iy a va 
m o d d a la r oqim i (yoki m e ta b o liz m ) o rq alig in a b o g 'la n ib q o lm a sd a n , balki 
axborotlar bilan ham bog 'lan g an b o 'lad i. B unda tizim ga kirib kelgan axborot 
qabul qilish organlari ishiga va ularni q ayta ishlashga tegishli m a ’lu m o tlarn i 
q a m ra b olgan b o 'lish i m u m k in . U n d a n b iro z vaqt o 'tg a n d a n keyin fo y ­
dalan ish , to 'x ta tis h va to 'p la s h (x o tiran i analogi ), korreksiyalash (o 'q ish
jarayoniga o 'x sh a sh ) va h .k.z ta rz id a ish yuritish m u m k in .
S h u n in g u c h u n k ib ern etik a h a m , tirik m avjm lot to 'g 'risid a g i fan h am
yagona rejaga m uvofiq k o 'rilad i.
T abiiy fa n lard a te rm o d in a m ik a n in g ikki b o r b o sh lan ish i, e n tro p iy a tu -
sh u n c h a sig a , ta rtib la n is h xos va o 'z - o 'z in i tash k illa sh tirish g a o 'tilg a n
30


b o 'lin sa, tirik m avjudotlar t o ‘g ‘risidagi fan b o ‘yicha m urakkab tuzilm alarga, 
evolyutsiya q o n u n lari to m o n q a d am qo'yildi. XX asrda tirik va notirik tabiat 
t o ‘g ‘risidagi tu s h u n c h a la rd a ta b ia tsh u n o slik chegarasida te rm o d in a m ik bir 
o 'lc h a m lilik n in g b o 'lm a g a n lig i va sinergetika (h am k o rlik ) tufayli o ‘zaro 
tu sh u n ish darajasiga erishildi .
D u n y o n in g yangi k o 'rin is h i en d i sh a k lla n m o q d a , u universal tilga
ad e k v at ( o 'z a r o m u ta n o s ib ) ta b i^ tg a ega b o 'lis h i lozim . Bu to 'g 'r id a
I. T am m : “ B izn in g b irin c h i galdagi vazifam iz — tabiatni eshitishni o'rg an ish , 
u n i t a b i a t n i t i l i n i t u s h u n i s h g a q a r a t i s h d a n i b o r a t d i r “ , - d e g a n
edi.V ernadskiy b a sh o rat qilg an ediki: “XX asrda ilm iy b ilim larn in g o 'sish i 
a lo h id a fa n lar orasidagi ch e g a ra n i o ‘ch ira d i. Biz to b o ra fan lar b o 'y ic h a
ixtisoslashm asdan m u a m m o la r b o ‘yicha ix tiso slash m o q d am iz".
Fizikada davriy ravishda fizik borliqni m atem atik ad a ko'rish bilan b og'liq 
b o 'lg a n p ifa g o ro -p la to n a n ’an alari q a y ta -q a y ta tik lan ib tu ra d i. D e k art, 
K ep ler, G aliley , N y u to n la m in g ilm iy ishlari ta b ia tn in g m a te m a tik m o - 
hiyati haqidagi fikrlarga ega edi. X u d o d u n y o n i ratsion ta rz d a y aratd i va 
uni m a te m a tik isboti o d a m la rg a X u d o n in g niyatini tush u n ish g a y aq in lash - 
tirdi. Yangi vaqt geniylari zam onaviy fanning rivojlantirish rejalarini belgilab 
bergan edi. F ran su z m a te m a tik la ri fandagi a n ’a n a la rn i b u z d ilar va L ap- 
lasning “ D u n y o tu zilish in in g b a y o n i” k ito b id a d u n y o tizim id a X udoga 
o 'r in y o 'q , d eb y o zgan edi. B uyuk fransuz in q ilo b in in g X udoni in k o r q i­
luvchi qarashlari fran su z m ate m a tik la rin in g ishlarida o 'z aksini to p g an edi. 
U .G a m ilto n o 'z in in g v ariatsio n tam o y ilin i fanga m a 'lu m q ilg an id a (G a - 
m ilto n ta m o y ili), "K o in o td a g i iqtisodiy jih a tla rg a a so sla n ib ", o 'z in in g
ateistik x arak terg a egaligi u c h u n uni b u tu n kosm osga jo riv qilishga j u r ’at 
qila o lm ad i. M . K lein n in g t a ’biri b o 'y ic h a : " llo h iy rejaning e h tiro m li ijod 
m ahsuli to 'g 'risid a g i fikri asta-sek in so f m a te m a tik natijalarga erishish bilan 
alm asha boshladi". D arhaqiqat, fransuz m atem atik m aktabi dunyoni hayratga 
keltiradigan natijalarga erish d i, fizikaning an alitik uslublariga asos solingan 
edi. XX asrn in g ik k in ch i y a rm id a v ariatsio n ta m o y illa r k ib e rn e tik a d a , 
biologiyada, iqtisodiy naz ariy ad a, sotsiologiyada q o 'lla n ila b o sh lan d i. F an , 
xususan, fizika k o 'p h o lla rd a biologik sab ab lar (a n tro p o tse n triz m ) dagi 
ra q a m la r o 'x sh a sh jih a tla rin in g b o 'lish i bu tasodifiym ikan?! F izikaning 
fu n d a m e n ta l k o n st an t ala rg a ega b o 'lg a n q o n u n la ri h a y o tn in g p a y d o
b o 'lish in in g a n ch a ishonchli y o 'lla rin i k o 'rsa tib beradi. Q a c h o n la rd irg e liy - 
ning u c h ta a to m i o 'z a r o to 'q n a s h ib uglerod yadrosini hosil qilgan b o 'lish i 
m u m k in . U n d a n h am ish o n c h liro g 'i, geliyning ikkita a to m i to 'q n a s h ib , 
u n c h a b a rq a ro r b o 'lm a g a n berilliy yadrosini hosil qilgani, u esa o 'z in in g
teb ran ish chastotasi rezonansini geliyning uch in ch i atom i kvant to 'lq in in in g
rezonansi bilan d u ch kelib, uni q o 'ih ib olgani an iq ro q b o 'la d i. Y ana bitta
31


tasodif: tip ik y u ld u z d a g i y a d ro la m in g issiqiik energiyasi u g lero d rezo n an si 
ch eg a rasid a jo y lash ad i. K o ‘p taso d ifiy m u ta n o sib lik la r b izning h ay o tim izn i 
asosi b o 'lg a n uglerodning sintezlanishini tezlashtirdi. Bu elem en tg a yulduzn- 
ing m a rk a z id a b o sh q a o g 'ir e le m e n tla rn in g hosil b o 'lis h ig a c h a b o 'lg a n
m u d d a td a saq lan ish k erak ed i, xolos.
B izning davrim izga kelib, a n tik tushunchalarga qaytishga to 'g 'ri kelm oqda, 
ularning aqliy va a n ’anaviy g 'o y alarin i zam onaviy fan yutuqlari m a ’lum otlari 
bilan to 'ld irib , m urakkab m u a m m o la m in g y ech im id a b o sh i b erk k o 'c h a g a
kirib q o lg a n jo y d a n ta d q iq o tla rg a a so slan g a n y e ch im larg a o lib ch iq ish
m asalalarini hal qilish z a ru r b o im o q d a . Q a c h o n la rd ir A ristotel hayvonot 
o la m in i bayoniga ta y an ib n o tirik tab ia t m o d elin i keltirib chiqargan b o 'lsa , 
X Y II asrga kelib bajarilgan ta d q iq o tla r hozirgi k u n d a m urakkab m ash in alar 
va m ex an izm lar to m o n id a n ishlab chiqilgan va insoniyat u n d a n foydalanib, 
tab iatn i zabt e tm o q d a h a m d a o 'z o 'lim in i te zla sh tirm o q d a. B ir v aq tn in g
o 'z id a sh u n g a q aram asd an bu ay anchli ahvolni tu s h u n g a n h o ld a o d a m z o d
yopirilib kelayotgan ekologik in q iro z n in g oldini olishga shoshilgani y o 'q . 
Y uzaga kelgan vaziyatning asosiy sababi fan va ilm iy -tex n ik progress em as, 
balki d u n y o n i tu sh u n ish n in g yetarli d arajad a em ashgi, h a m m a darajadagi 
ra h b a rla m in g bu so h a b o 'y ic h a savodxonligining pastligi va k o m p e te n t 
d arajada m asalani y ech a olm asligidandir. In so n iy at o ld id a tu rg an m u a m - 
m o la r global (u m u m b ash ariy ) tavsifga ega va u larn in g yechim ini to p ish d a 
b u tu n insoniyat ishtirok etishi zarur. M aks V eb er ilm iy -tex n ik progressni va 
sivilizatsiya erishgan yutu q lam i “p ro testan tizm va kapitalizm ru h i” deb ataydi. 
R u slam in g d in i, k o 'rs a tib b erg an a n ’anaviy ichki q iziq ish m otivlari va 
ularning x atti-h arak atlari ularni u m u m d u n y o v iy m asalalarning yechim ini 
izlashga un dadi. Rus kosm izm falsafasi havo va kosm ik fazoni o'zlashtirishga 
va b u sohada m a ’lu m yutuqlarga erishishga olib keldi. L .G um lefning fikricha, 
rus etn o si G 'a rb iy Y evro p an ik id an 500 yil yosh, u n in g gullab-yashnashi 
X X -X X 1 asrlarga to 'g 'r i keladi.
Y an g id an N y u to n davridagi m o d e lla r, y a ’ni tirik ta b ia t no tirik ta b ia t - 
d a n ajralm ag an vaqtidagi m os b o 'lg a n m o d e lla r k o 'rilm o q d a . S harq d u n y o - 
qarashiga m u ro jaat q ilin m o q d a , u n d a in so n o la m n in g u m u m iy tu zilish id an
a jra lm a g an h o ld a tu sh u n ila d i. Y e r y a n a tirik o rg a n iz m sifatida ta n o lin ib , 
tab iiy fa n lam in g g u m an iza tsiy alan ish i h aq id a fikr y u ritilm o q d a. 1899-yilda 
rus o lim i V .V .D o k u ch a y ev (1 8 4 6 -1 9 0 3 ) $ayd q ilish ich a, ” ...sh u v a q t- 
g a c h a asosan a lo h id a ta n a la r, a lo h id a stixiyalar o 'rg a n ilib kelingan b o 'lib , 
u la rn in g m u ta n o sib lig i, g e n e tik , azaliy va d o im q o n u n iy o 'z a ro alo q alari, 
u m u m a n o 'rg a n ilm a g a n , ay n a n sh u narsalar, o 'sim lik la r, h ay v o n lar va 
m in e ra lla r d u n y o sid a b ir to m o n d a n m avjud b o 'lib , b o sh q a to m o n d a n
u la r in so n bilan u n in g tu rm u sh i va h a tto ruhiy dunyosi bilan alo q a d a
32


b o 'lis h i o d d iy h a q iq a td ir. A slid a a y n a n sh u m u ta n o sib lik b u o ‘z a ro
m u n o sa b a tla r ta b iatin i tu sh u n ish n in g m o h iy a tin i tashkil q ila d i“ .
Q a n d a y d ir ta r z d a b io s fe ra h a q id a g i tu s h u n c h a la r h o z irg i k u n d a
D o k u ch ay ev to m o n id a n ijobiy to m o n g a q arab y o ‘naltirildi. T a b ia tsh u n o s­
lik tarix id a nazariya va g ‘o y alarn i birlashtirishga q aratilg an in tilish lar b o ‘lib 
q o lm a sd a n , b alk i sh u n d a y m u ta fa k k irla r m a y d o n g a kelad ik i, u la r o ‘z 
d a v rin in g b ilim la rin i sin te z la sh aso sid a ish k o ‘rg an lar, u la r ju m la sig a
L eo n ard o d a V in ch i, M .L o m o n o so v , yugoslaviyalik fizik, m a te m a tik va 
astro n o m ~ R u d jer Io s if B oshkovich, J.B .B y u ffo n , G elg o lts, G u m b o lt, 
V .N .V ern ad sk iy lar kiradi. D eyarli h a m m a fizik jara y o n la rg a chiziqsizlik 
xos. 
Hamma 
global ja ra y o n la r iqtisodiy, sotsiologik, dem o g rafik , ekologik 
chiziqsizlik q o nunlariga b in o an o ‘z bayonini to p ad i. R ivojlanishning sakrash 

Download 6,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   135




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish