I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

Insoniyatning olam dagi o ‘rni. 
In so n va ta b ia t biriigi h a m d a k o ev o ly u t- 
siya to 'g 'risid a g i tu s h u n c h a la r R ossiyada X IX asrd a p ay d o b o 'la d i va rus 
k o sm izm i n o m i b ila n y u ritila b o sh la d i. R u s kosm izm i yangi axloq g 'o y ala ri 
va in so n n in g uni o 'r a b tu rg a n tabiat va o la m g a n isb a tan a lo h id a m a s’uliyat 
hissining m anbayi sifatidagi falsafiy q arash lar I.V .K ireevskiy, N .F .F e d o ro v , 
F .M .D o s t o e v s k i y , L . N .T o l s t o y , I . M .S e c h e n o v , D . I . M e n d e l e e v ,
K .E .S io lk o v sk iy , V .I.V e rn a d sk iy la r to m o n id a n asos so lin g an q a ra sh la r 
edi. B ugungi k u n d a k o sm iz m ta b iiy -ilm iy shaklga kirib b o rm o q d a .
I.S.Shklovskiy e h tim o liy hisob-kitoblam i yerd an o 'zg a sivilizatsiyalam ing 
m avjudligi m u a m m o si u c h u n q o 'lla d i. Y e rd an o 'z g a siv ilizatsiy alam in g
G a la k tik a d ag i m iq d o ri (N ) ni D reik form ulasi asosida b a h o la d i. A gar p — 
galaktikadagi b a rc h a y u ld u zlarn in g u m u m iy so n i b o 'ls a , T - g a la k tik a n - 
ing y oshi, 
t 
- te x n o lo g ik e ra la m in g o 'r ta c h a davom iyligi, 
R 
— 1 ,2 ,3 ,4 - 
y u ld u zd a p la n e ta la r tiz im i borligi e h tim o li, u la rd a n birida esa h a y o tn in g , 
o n g n in g m a v ju d b o 'l i s h i , m a ’lu m te x n o lo g ik riv o jla n is h d a ra ja s ig a
erishilganligi, b u n d a N = p .P - P - P - P (t / T ) b o 'la d i.
25

---

Bu fo rm u lad a m a ’lum s o n la r faqat p = 2 1 0 " ' va T = 1 5 109 yil h iso b la n - 
di. B oshqa k o 'rs a tk ic h la r b o ‘y ic h a xilm a-xil ta x m in la r va faraz lar k eltiril- 
di. P la n e ta d a h a y o tn in g , ay n iq sa, o n g n in g m av ju d b o 'lis h i ta b ia tsh u n o s- 
likning fu n d a m e n ta l m u a m m o la ri b ilan b o g 'liq b o 'lib , o 'z in in g y e c h i- 
m idan a n c h a y iro q d ad ir. H ozirgi fan n in g rivojlanish darajasi o d diy g a z la r 
arala sh m asid an o rg an ik m o d d a la m i olishga m u y assar b o 'lg a n b o ‘lsa -d a , 
translyatsiya ja ra y o n in i a m a lg a o sh ira olish d ara jasig a ch a yetib b o rm ag an . 
G e n e tik k o d n in g p a y d o b o 'lis h i va e v o ly u tsiy a sin i t o ’liq tu s h u n tir ib
b erad ig an yak u n iy n azariy a y o 'q . P la n e ta m iz d a o n g n in g p ay d o b o 'lish i 
m ex an iz m in i tu sh u n tirish o ld id a fan ojizlik q iladi, lekin Y erd a ongli h ay o t 
m avjud va b o sh q a d u n y o la r b ila n k o n ta k t o 'rn a tis h u c h u n yetarli b o 'lg a n
texnologiyalarga ega. Bu d a lillarn i qiyoslash k o 'p o lim la rn i a n tro p o ts e n - 
trik ta m o y iln i ta n olishga, K o in o t biz u n i q a n d a y k o 'rsa k , sh u n d a y h o ld a
m avjud b o 'la d i, c h u n k i b izn i o 'z im iz m av ju d m iz, d e g a n fikrni ilgari su - 
rishga u n d a y d i, fizika va falsafa n u q tay i n a z a rid a n Y erdagi h ay o tn in g noy- 
obligi in k o r etilad i. J o rd a n o B ru n o n in g h ay o tn in g k o 'p shaklliligi h a q id a - 
gi h aq iq ati qarshiliksiz k utib o lin ad i.
A n tro p o tse n trik tam o y il G .M .Id lis to m o n id a n b irin ch i b o 'lib rasm iy 
(1958) e ’lon q ilin g an b o 'lib , dun y o v iy k o n sta n ta la r b ilan bog'Iiq (e -e le k - 
tro n zary ad i, N — P lan k d o im iy si, s-y o ru g 'lik tezlig i, G —N y u to n n in g
to rtilish q o n u n i d oim iysi, m r—p ro to n m assalari. e 2 / n , s va G . m r 2/N .S
k a tta lik la rn i fa q a t b itta c h e g a r a d a o 'z g a r tir is h m u m k in e k a n , u n d a
m u rakkab tiz im la r, ju m la d a n , tirik tiz im la r h a m m avjud b o 'la o la r ekan 
(I.D .N o v e ik o v , A .G .P o ln a re v , I.L .R o z e n ta l).
Bu ta m o y iln in g natijalari q a n d a y ekan? B irin c h id a n , m u ra k k a b b a r­
q a ro r yerdan o 'z g a tu z ilm a la rn in g (shu bilan birga h ay o tn in g h a m ) m avjud- 
ligi, zam o n av iy fizika fan in in g y u tu q larig a m uvofiq ish o n ch lilik darajasiga 
b o g 'liq d ir. Bu q o n u n la rn in g o lam d ag i ja ra y o n la rn i tu sh u n ish g a q o 'lla sh
im koniyatlari hali to 'liq isbotlangan em as. Ik k in c h id an , faqat uglevodorodli 
hayot tasav v u r q ilin ad i: suv universal eritu v c h i, uglerod b a rc h a biologik 
b irik m alar u c h u n m ark aziy a to m . Bu tu s h u n c h a la r su v -u g lero d li shovi- 
nizm deyiladi. Lekin Y erdagi h a y o tn i noyob h o d isa d eb q a t’iy tasdiqlash 
h am u n c h a o 'rin li e m a s, y a ’ni Y e rd a n o 'z g a joydagi h a y o tn i h a m ug­
levodorodli d eb aytish o 'rin li em as, ch u n k i m asalan , krem niyli b o 'lish i 
m u m k in e m a s m ik a n ? Y u ld u z la r d a h a y o t m a v ju d b o 'lis h e h tim o lin i 
b ah o lash n i quyidagi fikrlarga m uvofiq am alga oshirish m u m k in . M aksi- 
m um k attalik n i q u y o sh d ay y u ld u z la r tip i (sariq m ittilar) m iq d o rid an kelib 
chiqib b itta d a n hayot m avjud b o 'lg a n p la n e ta b o r deyilsa, u larn in g galak - 
tikadagi o 'rn ig a a so san fik ry u ritish m u m k in b o 'la d i. B izning g alak tik am iz 
koinotdagi boshqa g allak tik alar kabi spiralsim o n tuzilm aga ega va burchakli
26

---

tezlikda aylanadi, b u n d a harakat tezligi m ark azd an uzoqlashgan sari pasayib 
boradi. G a la k tik a la rn in g spiral ta rm o q la ri zichlik to 'lq in la ri b o ‘lganligi va 
u G alak tik disk b o 'y lab tarqalishi sababli burchak tezligi doim iy b o 'la d i. Bu 
m a ’lum m asofada G a la k tik a n in g o 'z i yengil sinxronik ta rz d a h a ra k a tla - 
nishini k o 'rsa ta d i. Bu qism k o ro ta tsio n ay lan a n o m in i olgan. 1982-yilda 
sovet astro n o m i L .S .M a ro c h n ik qayd qilganidek, bizning Q uyosh tizim im iz 
G a la k tik a n in g ay n a n shu xildagi k o ro tatsiy a zo n asid a jo ylashgan. U n in g
m uhim ligi n im a d a ?
•
Y ulduzlarning hosil b o 'lis h sharoiti korotatsiya zonasida va u n d a n ch etd a 
h a r xil b o 'la d i. Y u ld u z la r y u ld u z lara ro g a z d a n hosil b o 'la d i. U G a la k tik
disk bilan birgalikda ay la n ad i va sp ira lsim o n “ y en g “ ga q o 'y ilad i. S p iral- 
sim o n “ y eng" k o ro tatsiy a zo n a sid a n ta sh q ari h a m m a jo y d a d isk n in g te z - 
Jigidan farqlanuvchi b u rc h a k tezligiga ega b o 'la d i. S hu n in g u ch u n y u ld u z ­
lararo gaz spiral “ y eng" gravitatsiyasida tezlash ad i va G alak tik zarbli to 'lq in
hosil b o 'lad i, b u n d a “ y en g “ ning ichki tarafida yulduzlararo gazning kesilgan 
sp iralsim o n y o 'lag i hosil b o 'la d i va sh u jo y d a y u ld u zlar hosil b o 'la d i.
A gar gaz ju d a kesilgan b o 'lsa , u n d a y u ld u zla rn in g hosil b o 'lish i h am
jadallashadi. K orotatsiya zo n asid a “ y eng" y u ld u zlararo gazlar bilan sinxron 
ravishda a y lan ad i, nisbiy h arak at b u n d a b o 'lm a y d i va zarbali to 'lq in la r 
h o sil b o 'lm a y d i. S h u n in g u c h u n b u jo y d a y u ld u z n in g “ t u g 'i l i s h i "
b o sh q a c h a ro q b o 'lib , u n in g “ h a y o ti" (y a ’ni hosil b o 'lg a n y u ld u z n in g ) 
stabil ta rz d a o 'ta d i. K o ro tatsiy a zo n a sin in g eni (bizn in g Q u y o sh im iz h am
shu yerda h ay o t k e c h ira d i) 250 pk ta rtib id a b o 'lib , shu kichkina h alq ad a 
hayot shakli h am (sivilizatsiya h am ) Y erdagiga o 'x sh a sh b o 'la d i. B izning 
Q uyoshim iz Persey va S treletsning spiralsim on “ yeng“ lari orasida joylashgan 
va se k in -asta P ersey “ y e n g “ i to m o n h a ra k a tla n ad i, shunga b in o a n tartib
bilan “ y en g “ lar orasidagi h a rak atlan ish vaqti Q uyosh tiz im in in g m avjud 
b o 'lish vaqtiga ten g (7,8 ] 0 l) va 4,6 JO1*) o 'z a ro m o s holdagi yillarni tashkil 
qiladi. G a la k tik za rb a to 'lq in id a y u ld u z la r tu g 'ilis h id a Q uyosh tip id a g i 
y u ld u z la r h am y irik ro q , o 'ta yangi y an ad a k atta y u ld u zlar h a m tu g 'ilish i 
m u m k in . S h u n d ay faraz m avjudki, a y n a n o 'ta yangi y u ld u zn in g p o rtlash i 
Q uyosh tiz im in in g tu g 'ilish ig a tu rtk i b o 'lg a n , Q uyosh tiz im in in g “ o h ista
h a y o ti" esa u o 'z in in g tu g 'ilish jo y in i ta rk etg a n d a n (strelets “ y e n g “ i) 
keyin b o sh la n g a n va sp iral “ y e n g “ la rn in g z o n a sig a kirib (k o ro ta tsiy a
zonasiga) qolgan. A y n an shu Q uyosh tiz im in in g b itta p la n e ta sid a hayot 
p a y d o b o 'lib te x n o g e n sivilizatsiya d a ra ja sig a c h a y etib k elg an . Q a to r 
m e te o ritla rd a k se n o n n in g X e —129 va m ag n iy n in g M g - 2 6 iz o to p la rn in g
m avjudligi an iq lan g an . Bu iz o to p la r um ri q ayta y o d - 1 p lu to n iy P i—244 va 
aly u m in iy A l—27 lard a hosil b o 'lg a n b o 'lis h i m u m k in . U m ri kalta iz o to p ­
lar p ro to Q uyoshli tu m a n n in g b irlam ch i m o d d alari tarkibidagi m o d d a la r
27

---

(u lard a n m e te o ritla r hosil b o ‘lg a n ), e h tim o l, a n c h a yaqin jo y lash g an o ‘ta
yangi y u ld u zn in g p o rtla sh id a n p a y d o b o 'lg a n va u n in g ichidagi rea k siy a ­
ia r n atijasid a hosil b o ‘lgandir.
Shklovskiy m a ’lu m o tla rig a k o ‘ra , spiral “y e n g “ k irish d a Q u y o sh d a en g
yaqin o ‘ta yangi yu ld u z orasid ag i m aso fa ta x m in a n 10 p k n i tashkil qilad i, 
b u n d a k o sm ik n u rla rn in g jad allig i sh u jo y d a 100 m a rta g a c h a oshadi. Y e rd a
kosm ik n u rla rn in g foni 0 ,0 4 b e r (yil y a ’ni u 4 ber) yilga yetishi, Q u y o sh
tiz im in in g o ‘ta yangi p o rtla sh atro fid ag i ra d io tu m a n lik k a o ‘tish i u c h u n
10000 yil atro fid ag i vaqt ta la b q ilin ad i.
N .P .D u b in in n in g “ U m u m iy g e n etik a“ m onografiyasidagi m a ’lu m otlarga 
k o ‘ra, o d a m n in g n u rla n ish o rq ali h a lo k b o ‘lish e h tim o li 1 b erg a te n g la sh - 
tirilganda 1,4 10_4ni tashkil qiladi. B u n d a rak tufayli halok b o ‘lishning yig'indi 
k o ‘rsatkichi ( l ,0 ) n i y ash ash u c h u n layoqatsiz tu g ‘ilg a n lar hisobiga (0 ,4 ) 
t o ‘g ‘ri keladi. 10000-yilda (4 b e r) yil b o 'lg a n d o z a d a h a r yili y e r a h o lisi- 
nin g 0,056 % h a lo k b o iis h i k e rak b o ‘ladi. Bu o ‘lim n i bosib k eta d ig a n
darajad ag i o d a m la rn in g o sh ish i m u m k in m i? A holi so n in in g osh ish ig a te -
gishli m a ’lu m o tla r shuni k o 'rsa ta d ik i, h a r xil v aq tlard a u keng diap azo n d ag i 
o 'z g a rish la rg a d u c h k elg an . Y e rn in g aholisi b iz n in g e ra m iz n in g b o sh - 
lan ish id an XVI asrg ach a h a r t o ‘rt yuz yilda ikki m a rta g a c h a o sh g an , XX 
asrn in g b o sh la rig a c h a h a r yu z y ild a, h o zirg i p a y td a esa h a r o ‘ttiz yilda 
(p o p u liy atsiy an in g yillik o ‘sishi 2 ,4 % a tro fid a ) ikki m a rta o sh m o q d a . 
D e m a k , sivilizatsiyaning ilk rivojlanish d av rid a o ‘ta yangi p o rtla sh g a ya- 
q in lik o d a m z o d u c h u n o ‘lim b ila n b a ro b a r b o ‘lgan b o 'Iard i. K elajak is- 
tiq b o l t o ‘g ‘risid a fikr y u rita d ig a n b o ‘lsak, y e rlik larn in g keyingi o ’sishi 
to 'x ta sa kerak, ch u n k i p la n e ta m iz 10 m lrd d an ziyod o d a m n i b o q a olm aydi. 
D re y k fo rm u la sid a n fo y d a la n ib , 250 radiusli k o ro tatsiy a z o n a sin i, y a ’ni 
Q u y o sh tip id a g i y u ld u z la rd a n 70 m ln .i jo y lash g an z o n a tah lil q ilin sa, +
— Q uyosh tiz im in i m avjud b o 'lis h vaqti T -Q u y o sh n in g spiral “ y e n g ” lar 
o ra lig ‘id an o 'tis h vaqti (4 ,6 / 7 ,8) b o 'y ic h a h iso b -k ito b yuritilib (h a m m a
e h tim o lla r o ‘z a ro b irg a te n g d eb o linsa, u a n tro p o tse n triz m ru h ig a te n g
b o 'lib ) 40 m ln . q iy m atg a te n g b o 'la d i. Bu raq a m ju d a k a tta so n h iso b la n a ­
di v a b u n d a biz m ak sim al ra q a m la r b ilan ish k o 'rg a n im iz n i h a m qayd 
etish im iz jo iz. H ay o t m avjud b o 'lg a n sayyoralar so n in in g eng k am m iq d o ri 
b ir b o 'lib b iz k o in o td a y a g o n a m iz d eb tu sh u n ish lo zim b o 'la d i. K o ro ta t- 
sio n z o n a n i G ala k tik a d a g i “ h a y o t y o 'li “ yoki “ H a y o t c h iz ig 'i” d eb n o m - 
lan ad i. B u n d a S tru g a tsk iy la rn in g “Y o 'l q irg 'o g 'id a g i b o g ' sayri - ikki si­
vilizatsiyaning taso d ifiy u c h ra sh u v i” deg an tu sh u n ch asi: Q u y o sh tizim i 
G a la k tik a n in g e n g c h e k k a s i - ’’y o 'ln in g c h e k k a s i” d a jo y la s h g a n lig i 
to 'g 'risid a g i tu sh u n c h a si tu sh u n a rli b o 'lib q o la d if 1997-yil Y u p ite rn in g
y o 'ld o sh la rid a n biri Y ev ro p a d eb n o m la n g a n id a n vu lq o n iy ja ra y o n la rn in g
28

---

m avjudligi a n iq la n d i. M a rs say y o rasin in g yuzasiga y u b o rilg an ro b o tla r 
y o rd a m id a ta tb iq qilish d av o m e tm o q d a , b u ro b o tla r m a ’lu m o tla rn i Y erga 
y u borib tu rib d i.
XX asm ing 60-y illarid a Sprul (A Q Sh) observatoriyasida V an dey K am p
M sinfga m an su b b o ‘lgan kichik m assali Y erdan olti y o ru g 'lik yili y iro q d a 
joylashgan Y u piterga o 'x sh a sh y o 'ld o sh lam in g borligini aniqladi, ularning 
aylanish davri o 'z a ro m o s h o ld a 12,va 24 yillam i tashkil qilar ek an . L ekin 
keyingi tadqiqotlar bu fikrlam ing bevaqt aytilganligini ko'rsatdi. Y ulduzlam ing 
tezligining davriy variatsiyalari b ir n e c h a b o r p la n e ta r tiz im la m in g yoki 
jigarrang karliklarning m avjudligi sifatida ta lq in qilingan b o 'lib , u n in g k a t- 
taligi Y u p iterd an 10—50 m artag a ziyod b o 'lish i m u m k in edi.
H ozirgi z a m o n k u z atish vositalari b o sh q a p la n e ta tizim larin i qidirib 
to p ish im k o n in i b e rm ay d i. B uning u c h u n y u ld u z la r b u rc h a k b u rilish in i 
b u rc h a k sekundini o 'n la b m illion ulushi aniqligida o 'lc h a y oladigan b o 'lish i 
lo z im b o 'la d i. B u n d ay an iq lik 10 tiyinlik ta n g a d a y yuzasiga jo y lash tirib
Y e rd a k o 'rish im k o n iy a tin i b e rad i. B u n d ay an iq lik h a r q a n d a y y u ld u z n in g
sayyoralarini Y erga n isb a ta n 10 ta kelad ig an m assaga ega b o 'lg a n in i q u - 
y o sh d an 10 y o ru g 'lik yili ch eg arasid a k u zatish im k o n iy atin i b e rad i .
B u n d a o p tik in te rfe ro m e trla r b ir n e c h a tele sk o p la rd a n ib o rat b o 'lg a n
tizim larg a k a tta u m id b o g 'la n a d i. B u n d a y asb o b n in g m asala y ech im in i 
kuchaytirish im k o n iy ati m in g m artag a o rtib k etadi. U n i jo y iash tirish u c h u n
en g qulay jo y o y n in g o rq a to m o n i h iso b lan ad i. B oshqa p la n e ta la r tizim i 
borligini aniq lash K o p e rn ik b oshlab b erg an in q ilo b n i nihoyasiga yetkazgan 
b o 'la r edi.