I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi


Ijtim o iy ja r a y o n la r n i m o d e lla s h tir is h



Download 6,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet14/135
Sana28.04.2022
Hajmi6,21 Mb.
#586386
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   135
Bog'liq
Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi. Hamdamov I.H, Abilova S.A

Ijtim o iy ja r a y o n la r n i m o d e lla s h tir is h . 
B o s h q a r is h n a z a r iy a s id a
o b y ek tn in g xossalari, b o sh q a rilish b ilan b o g ‘liq b o ‘lgan reaksiyalarini bi- 
lish va q o ‘yilgan m aq sa d g a erish ish u c h u n u la rn in g m a ’lu m b ir y o 'n a lis h i 
bo'lishi lozim . Vazifani tu sh u n ish va rasm iy ravishda t a ’rif berish boshqarish- 
d an kam b o 'lm a g a n m u ra k k ab lik k a ega b o ‘ladi. M u ay y an v azifalar j u m ­
lasiga “ja m iy a t, a tr o f - m u h it” kabi m u ra k k a b tiz im d a g i b ir-b iri b ila n
qaram a-q arsh i te n d en siy ala r o 'rta sid a k o m p ro m iss h o la tla m i qidirib to p ish - 
ni m isol ta riq a sid a keltirib o ‘tis h m u m k in b o 'la d i. M a te m a tik a n in g m o ja - 
roviy v aziy atlarin in g y e c h im in i tah lil qiluvchi b o iim i b o 'lib , b u tu s h u n ­
ch a asosida m asalan in g ijtim o iy y e c h im i, y a ’ni h a m m a to m o n la r m a n - 
faatiga shikast y e tk azilm ay d ig an (tiz im n in g b arq aro rlig i) yechim i b o 'lis h i 
kerak. T arix d an m a ’lu m k i, k o m p ro m issg a erishm aslik uru sh larn i va b o sh q a 
m o jaro larn i y u zag a keltirib in so n iy at rivojlanishini o rq ag a to rtg a n .
H a r q a n d a y k o m p ro m issg a q a d a m va x a tti-h a ra k a tla rn in g m a ’lu m k et- 
m a-k etlig i o rq ali erishiladi. M asalan , ekologik m u a m m o la rn in g y e c h im id a
g o m e o sta tik h o la tn in g iz d a n ch iq ish i belg ilan g an c h e g a ra d a n ch iq ib k e t- 
g an d a g in a so d ir b o 'lish i m u m k in . Bu n a rsa la m i e ’tib o rg a o lg an h o ld a m a n
etish tiz im la rin in g rasm iy c h e g a ra la rin i b e lg ilash yo k i g o m e o s ta z m n i 
t a ’m in lo v ch i m in im a l c h e g a ra n i belgilash im k o n in i y aratad i. Iq tiso d iy o t- 
n in g b o sh q a rilish id a q a ra m a -q a rs h i jih a tla rn in g z a m o n a v iy y ig 'in d is i, 
sh u n in g d e k , h arb iy ish n in g nazariyasi va am aliy o ti u m u m iy m ojaroli va- 
ziyatlar bayonining m a te m a tik jih a tla rin i, ya’ni um u m iy strategiyani hayotga 
ta tb iq etish n i ta q o z o qiladi. 1944-yil A Q S h da m a te m a tik va fizik D jo n fon 
N e y m a n va iq tiso d ch i O sk a r M o rg e n sh te rn a la rn in g “ o 'y in nazariyasi va 
iqtisodiy x u lq -a tv o r” d e b n o m la n g a n kitobi n a sh rd a n ch iq arilad i. U n d a
raq o b a tli iq tiso d iy o t u c h u n xos b o 'lg a n q a ro r qabul qilish u slu b larin in g
m a te m a tik m asalalari m u h o k a m a etilgan. K ey in ch alik o 'y in la r nazariyasi 
m o ja ro la rn in g u m u m iy m a te m a tik nazariyasiga aylanadi. U n d a n iqtisodiy
h arb iy , h u q u q iy jih a tla r, yashash u c h u n bio lo g ik k u ra sh b ilan b o g 'liq
20


t o ‘qnashuv]ar, h a r xi] o ‘yinli stra teg iy alar bayon qilinadi. Q a ra m a -q arsh i 
m a n fa a tli o ‘y in la r (A n tag o n istik o ‘y in la r)d a m aksim al y u tu q q a erishish 
strategiyasi o p tim a l h iso b lan a d i. B u n d a ra q o b a t m o jaro n in g x illaridan biri 
b o ‘ladi. O p tim a lla sh g a n x u lq -a tv o r qoidasi n azariy an in g m ark azid a b o ‘lib, 
to m o n la rd a n b irin in g g ‘alabasiga olib keladi.
Ijtim o iy fikrni sh a k llan tirish n in g sxolastik m o d e li G .X ak en to m o n id a n
u n in g “ S in e rg e tik a ” a sa rid a ish lab c h iq ilg a n . B u n d a e n g k eyingi ish 
m a k ro sk o p ik o ‘zg a ru v c h a n lik n i tofJish b o ‘lib, u ijtim oiy h o d isa la rn in g
b a y o n in i k o ‘rsatadi. B u o lim e h tiy o tk o rlik b ilan ikki xil q a ra m a -q a rsh i, 
y a ’ni “ h a ” yoki ” y o ‘q “ (+ va -) fikrlarni ta n la b olib in d iv id iu m larn in g
tegishli fik r-m u lo h a z a la ri m iq d o ri sifatida q ab u l qildi. B u n d a ijtim oiy fikr- 
la rn in g shakllanishi b u ra q a m la rn in g o ‘zgarishi ta rz id a iz o h lan d i. H osil 
qilin g a n n atija la r fe rro m a g n e tik a u c h u n ishlab c hiqilgan Izing m o d elig a
m o s kelib, ichki v a ta sh q i p a ra m e trla rd a g i o ‘zgarishlar y ech im in i to p ish - 
ga xizm at qiladi. T ash q i t a ’s ir la r b o ‘lm agan h o la tla rd a ikki xil natija b o 'lish i 
m u m k in . F ik r-m u lo h a z a la m in g o ‘zgaruvchanligida ja m o a d a fik rlam in g b ir 
m arkazli tu ri n a m o y o n b o 'la d i. In d iv id iu m larn in g a n c h a b a rq a ro r aloqalari 
h o la tid a ikkita b ir-b irig a q a ra m a -q a rsh i fik rlar sh ak llan ad i, bu “ja m iy a t­
n in g q u tb la n is h i”ga m o s keladi.
Bu m o d e l b a rq a ro r b o 'lm a g a n h o la tn i sifatiy jih a td a n tu s h u n tiris h
im k o n in i y aratad i, u sh b u h o la t in d iv id iu m larn in g o 'z a ro alo q alari kritik 
q iy m atg a ega b o 'lg a n h o la td a g i ijtim oiy tavsifga ega b o 'la d i. B arpo b o 'lg a n
g u ru h la r siyraklashadi va u la rn in g qaysisi k u c h liro q ekanligi n o a n iq b o 'lib
qo lad i. J a m iy a tn in g b u h o la tid a fazali o 'tis h nazariy asid a q o 'lla n ila d ig a n
kritik fluktuatsiya (m olekulalarning gazdagi tekis taqsim lanishining vaqtincha 
ch ek lan ish i) kritik susayish va b o sh q alarg a xos tu sh u n c h a n i ish latish lo ­
zim b o 'la d i. G .X a k e n b u n i n am o y ish etish u c h u n F ran siy a d a 1968-yilda 
b o 'lib o 'tg a n ta la b a la rn in g g 'a la y o n in i k eltirib, bu ja ra y o n la rn in g sxolas- 
tikligi u c h u n b ir y ech im li q aro rg a kelib b o 'lm aslig in i e ’tir o f etd i. C hiziqli 
m o d e lla rn i k ib e rn e tik a n in g g o m e o sta tik a b o 'lim id a h am q o 'lla sh m u m k in
b o 'la d i.
K .B e rn a r, U .K e n n o n , R .E sh b ila rn in g ish larid an keyin g o m e o sta tik
m e x a n izm larn i b o sh q a rish n in g q a ra m a -q a rsh ilik la r birligini b o sh q a ru v c h i 
ichki q a ra m a -q a rsh ilik la r b ila n birgalikda k o 'rib ch iq ish lozim ligi e ’tir o f
etild i. B unday tiz im la rd a yuqoridagi q a ra m a -q a rsh ilik la r b o sh q arilu v ch i 
“ Issiq z a h ira ” sifatid a o 'z in i n a m o y o n qiladi.
G o m o statik a chegarasida ichki om illar antagonistlam ing yem iruvchi t a ’siri 
“ yopishtiruvchi” va neytrallovchi tarzid a bay o n qilinadigan b a rq a ro r m o d el- 
la rh a m mavjud. Bunday “yopishtiruvchi” sam arali holatda “antagonistlar”dan 
birida boshqarish ap p aratin in g yem irilishi va u n ing “ satellit”ga (ittifoqchiga)
21


aylanishi, boshqasining esa yo'lboshchiga aylanishi yuz beradi. O d atd a bunga 
m isol ta riq a s id a ja h o n s is te m a s id a S S S R v a A Q S h (Y u .M .G o rs k iy , 
V .Lavshuk) lar keltiriladi (S S S R n in g yem irilishi).
B arqarorlik m u a m m o la ri y e c h im in i k o ‘p k arra tek sh iru v d an o ‘tg a n
chiziqli b o 'lm a g a n baliqchilik m o d elid a k o 'rib ch iq am iz. M o d eln in g o d diy 
v arian tid a 

Download 6,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   135




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish