I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

Dj. U otson va F.Kriklar 
o ch ib berdilar. Bu k ashfiyotlar 
m o lek u ly a r biologiya, gen injeneriya va bio tex n o lo g iy a fan larin i rivojlanti- 
rishga asos soldi.
T a b ia tsh u n o slik n in g asosiy m u v a ffaq iy atlarid an biri 
V .i.V ernadskiy
io m o n id a n yaratilgan biogeokim yo va biosfera to 'g 'risid a g i t a ’lim o t (1926) 
У
N .
Sukachev 
asoslagan b iogeotsenoz h a m d a
A.Tensli 
(1935) asoslagan 
ekosistem a t o ‘g ‘risidagi t a ’lim otlardir.
Y aqin k u n la rg ach a ta b ia tsh u n o slik fani faq atg in a Y er y uzida tarqalgan 
tirik ta b ia tn i o 'rg a n ish g a m o slan ib qolgan edi. B iroq hozirgi z a m o n fan- 
la rin in g ta ra q q iy o ti natijasida sh u n d ay reaktiv uchuvchi a p p a ra tla r paydo 
b o 'ld ik i, u lar y o rd a m id a kosm osga chiqib, u yerdagi biologik ja ra y o n la rn i
15

---

o ‘rganish m u m k in b o ‘lib q oldi, y a ’n i b o sh q a c h a ay tg a n d a kosm ik biologiya 
(tab iatsh u n o slik ) fani p ay d o b o 'la d i.
ADABIYOTLAR:
1. А.А.Слюсарев. Биология с общ ей генетикой. Изд. “ Медицина** -М .:
1970, стр.5 - 11.
2. R asulov М . 0 ‘rta O siyo tabiatshunoslik fani tarixidan. -T osh kent.:
“O'zbekiston" nashriyoti, 1983, 4 -]4 -b e tla r .
3. Umumiy biologiya. Akademik Yo. T o‘raqulovtahriri ostida. —Toshkent: 1996,
2 0 4 -2 1 2 -betlar.
II BOB. TABIATSHUNOSLIK MODELLARI УА
JAMIYATDAGIJARAYONLARI
Dunyoning tabiiy-ilm iy qiyofasi va ijtim oiy ong
Q adim gi G retsiy ad a tab iat va jam iy at t o ‘g ‘risidagi fan lar bir-biri b ila n
uzviy b o g ‘liq edi. R u h va m ateriy an in g ajralishini ato m istik nazariya boshlab 
berdi. U yg‘o nish davri tabiatini tad q iq qilishning eksp erim en tal y o ‘lini ochib 
berdi. Bu n arsa o ‘z nav b atid a tajribalarga asoslangan m a ’lu m o tla m i nazariy 
jih atd an m ate m a tik a asosida t a ’riflashga im k o n beradi. G u m a n ita r b ilim - 
lam in g tab iiy -ilm iy b ilim lard an ajralishi yangi davrga t o ‘g ‘ri keladi. X u d o va 
o d a m d u n y o sig a t a ’r if b erish n i to 'x ta tib q o ‘yish n a tija sid a ilm -fa n va 
sanoat ning rivojlanishiga keng y o ‘l ochdi. Lekin keyingi paytda aniqlanishicha, 
ilm iy realizm in so n va tab iat u c h u n salbiy oqibatli b o ‘lib chiqdi.
F a n erishgan y u tu q la r, ay n iq sa, m ex a n ik a va fizikaning y u tu q la ri sh u
xildagi ish o n c h n in g yu zag a kelishiga sab ab ch i b o ‘ldiki, g o ‘yo h a r q a n d a y
ja ra y o n la rn i fazoviy jism la r tray e k to riy a sin i o ld in d a n aytib b e rish kabi 
o ld in d a n b o sh q arish m u m k in b o 'lg a n b u xildagi yangi ish ish lar ijtim o iy
fa n la r b o ‘y ic h a h a m kuzatildi.
H ozirgi d u n y o n in g fizik tasviri o ‘zgarib ketdi. Y angi d u n y o q a ra sh e v o ­
lyutsiya va d u n y o n in g biriigi g ‘o y alarig a e h tim o lla r va o ‘z - o ‘zini tash k il 
qilish (tu zish )g a aso slan g an d ir. Bu tu sh u n c h a , a lb a tta , g u m a n ita r b ilim - 
lard a h am n a m o y o n b o 'lish i lozim . M asalan , Rim klubining a ’zosi A m erika 
astrofizigi E .Y A nch evolyutsiyaning fluktuatsion nazariyasini siyosiy n azari- 
y ag a ch a rivojlantirish k erak , deb hiso b lay d i. O 'z d av rid a K .M ark s ta b iiy — 
ilm iy bilim la^ga aso slan ib xuddi s h u n d a y qilgan edi. S h u n in g u c h u n o 'tg a n
asrdagi d u n y o n in g m u v o z a n a tli va sta tik k o 'rin ish i in so n iy at ta rix in in g
so 'n g g i n u q tag a to m o n h a rak ati sinfsiz ja m iy atg a intilishi b ilan b o g 'liq
n a z a riy a n in g p a y d o b o 'lish isiz y a k u n la n m a s e d i.t j$ugungi k u n d a b u tu -
s h u n c h a la r n in g y e n g H ish i d u n y o n in g ta b iiy - ilm iy k o 'r in is h ig a o id
16

---

t a ’s a w u rla rn in g o ‘zgarishi tufayli am alg a o sh m o q d a. F alsafa darsligida 
“ Z a m o n a v iy ta q sim la sh tiz im id a n foydalanilsa, ja m iy a tn i tash q i m u h it 
b ila n en erg iy a m o d d a a lm ash in ib tu ru v c h i o c h iq tizim g a kiritish m u m k in . 
M e h n a t va ishlab c h iq a rish ja ra y o n id a ja m iy a t va tab iat o ‘rtasid a d o im iy
ravishda m o d d a a lm a sh in ish sodir b o ‘la d i“ , — d eb yozilgan. A n ch a sxolastik 
b o ‘lishiga q a ram ay , biosotsial h o d isa la r fizikaviy-texnikaviy h o d isalarg a
o ‘xshab ketadi. S h u b h asiz, u larn in g t o ‘lq in sim o n tab ia ti o ‘zaro o 'x sh ash d ir. 
Ijtim o iy h o d isala rn in g davriyligi ta b ia t va o d a m n in g siklliligi b ila n b o g ‘liq 
b o ‘lib, u davriy ravishda tak ro rlan ib turadi. G eobiologiyaning asoschilaridan 
biri A le k sa n d r L eo n id o v ich C hijevskiy (1 8 9 7 -1 9 6 4 ) ( m a ’lu m o ti jih a tid a n
tib b iy o t x o d im i va tarix c h i) q u y id a g ic h a yozadi: “ A gar biz b u sikllilik- 
ning k o ‘rin ish in i tasviriy ta rz d a ta s a w u r qilishga h arak at q iladigan b o ‘lsak, 
biz b ir-b irig a q o ‘shilib k eta d ig a n yoki b ir-b irin i kesib o 'ta d ig a n sin u so id la r 
to 'p la m in i hosil q ilgan b o ‘la r edik. ...b u cheksiz sonli h a r xil k a tta lik - 
lardagi k o ‘tarilish va p a stg a tu sh ish g a u m u m d u n y o v iy p u ls m a ro m la ri 
n a m o y o n b o 'la d i, b u n d a tab iatn in g u m u m dinam ikasi biri k e tid a n boshqasi 
o ‘zaro m o s h o ld ag i re z o n a n sd a b o i a d i “ .
H o z irc h a ijtim oiy t o ‘lq in sim o n ja ra y o n la r e n d i ta d q iq q ilin a b o s h la n ­
di, lek in te b ra n ish la r n azariyasi sh ak llan g an tu s h u n c h a la r u la rn in g tah lili 
u c h u n h o z irn in g o ‘zid ay o q q o ‘Ilanila b o sh lan d i. Ja m iy a tn in g ta ra q q iy o ti 
tak ro rlan ish va sikllilik e le m en tlarig a ega b o ‘lgan spiralsim o n q ay tm as ja r a ­
yo n sifatida ta s a w u r q ilin m o q d a k i, u d ialek tik an in g in k o rn i in k o r q o n u - 
ni va q a ra m a -q a rsh ilik la r biriigi va kurashi q o n u n i n u q tay i n a z a rid a n ta l- 
q in q ilin m o q d a . S otsiologik ta d q iq o tla r o ‘z ich ig a “ Ijtim o iy ja ra y o n n in g
b o s h q a rilis h i“ n i, “ so tsial m o ja ro la r“ , “ m a d a n iy a t, siy o sat, iq tiso d iy o t 
h a m d a ijtim oiy tiz im la rn in g o ‘z - o ‘zid an tashkil b o 'lish i va o ‘z - o ‘zid a n
b o sh q a rilish i”g a xos ijtim oiy in stitu tla rn in g xususiyatlarini ta h lil qilishga 
asoslangan.
Y angi tab iiy fa n la r y u tu q larig a ta y a n a d ig a n d u n y o q arash e h tim o lla r, 
taso d ifla r, ta n la sh la r, a x b o ro tla r va u la rn i k o d lash aso sid a ish y u ritish g a 
aso slan g an . B izning h ay o tim iz g a k ib ern etik a va E H M n in g sh id d a t bilan 
kirib kelishi o ‘z in in g oq ib at k o ‘rsatkichi jih a tid a n k ito b n i c h o p etilish in i 
boshlash k o ‘rsatkichiga nisb atan h a m u n c h a u lk a n ro q o ‘zg arish lam i yuzaga 
keltirad i. M ik ro va n a n o e lek tro n te x n o lo g iy ala r h isoblash m a sh in a la ri- 
ning mislsiz darajada m iqdoriy k o ‘payishi, arzonlashuvini ta ’m inlaydi h a m d a 
k o m p y u te r ax b o ro t ta rm o g 'in i om m aviy iste’m o lc h ila m in g foydalari u c h u n
im k o n iy at y a ratad i. Bu o 'z g a rish la r ax b o ro tn i u zatish va q a y ta ishlash 
vositlariga h a m tegishli b o 'lad i.
T a ’lim tex n o lo g iy alarid a o ‘q ituvchi b ilan b o ‘lad ig an shaxsiy su h b at, 
leksiya,
2 - 1 5