I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

I l l BOB. YER KURRASI
Y e r q u y o sh sistem asidagi o rg a n ik h a y o t m av ju d b o 'lg a n y ag o n a say- 
yoradir. U qu y o sh d an o ‘rta hisobda 149,6 m ln. k m . u zo q d a joylashgan shar- 
sim o n jism d ir.
Y er shari u z o q dav o m etg a n ev o ly u tsio n ja ra y o n n atijasid a sh ak llan g an
b o 'lib , u n in g geosferalari vujudga kelgan. Bu geosferaga u n in g havo q a tla - 
m i—a tm o sfe ra , suv q a tla m i—gid ro sfera, q a ttiq q a tla m i—lito sfera kiradi.
Y er sh a rin in g b u sferalari b ir-b irid a n ajralg an h o ld a e m as, balki o ‘zaro
uzviy a lo q a d a va bir-b irig a t a ’sir etg a n h o ld a rivojlanib, ta ra q q iy etgan. 
O q ib a td a geografik q o b iq -b io sfe ra yoki h a y o t q o b ig 'i vujudga kelgan.
Y er quyosh atrofida aylanayotganda y o ‘lida uchragan m ayda zarrachalam i 
ilashtirib oladi. S o ‘ngra u lar Y erga c h o ‘k ad i, n atija d a Y e r m assasi (vazni) 
o rtib b o rad i. Y e r shari vujudga kelgan d av rd a n buy o n k o sm o sd an tushgan 
z a rra ch a la r Y er p o ‘sti m assasining 1/500 q ism ini tashkil etadi. A gar k o s­
m osd an tu sh g an m o d d alar Y e r yuzasidagi jism la r bilan aralashib ketm ag an d a 
edi, Y er yuzasining qalinligi h a r yili 2—3 sm ga o rtib b o ra r edi.
Y er g eo sferalarid a m o d d a va e n erg iy a a lm a sh in u v id a , ay n iq sa, g e o g ra ­
fik q o b iq ta ra q q iy o tid a q u y o sh en erg iy asin in g a h a m iy a ti ju d a k a tta . Q u ­
y o sh d an kelay o tg an energiya tufayli g eo sferalard a m o d d a alm ashinuvi so d ir 
b o ‘lib, suv b u g ‘lan ib , atm o sferag a k o ‘ta rila d i. A tm o sferad ag i suv y o g ‘in 
ta riq a s id a y a n a Y e r y u zasiga tu sh a d i v a u n in g b ir q ism i Y e r p o ‘stiga 
k etsa, b ir qism i o rg a n iz m to m o n id a n o ‘z la sh tirila d i. Q u y o sh n in g nuri 
ta ’sirida va suvning ish tiro k id a yashil o ‘sim lik lard a fo to sin tez ja ray o n i so d ir 
b o la d i, o q ib a td a atm osferadagi gaz b alan sin i tartib g a solib tu rad i. Bu ja ra y ­
o n la r tufayli Y e r p o ‘sti n u ray d i, y e m irilad i, n a tija d a Y e r sh a rin in g ustki 
qism i (relyefi) o ‘zgaradi.
Y e r y u zasin in g geografik q o b ig ‘ida so d ir b o ia d ig a n ta b iiy geografik 
ja ra y o n la r y a n a u n in g o ‘z o ‘qi va q u y o sh a tro fid a aylanishi o q ib a tid a h am
so d ir b o 'la d i.
Y e r yuzasiga n a z a r tash lasak , u tekis b ir xil b o ‘lm a sd a n , ju d a m u rak k ab
tu z ilg a n , o k e a n , d e n g iz la rd a n , p a stlik , tek islik , b o tiq , qir, a d ir, yassi 
to g 1 va to g 'la rd a n tashkil to p g a n m a te riy a d a n ib o rat. Y e r shakli sh a rsim o n
tu zilish g a egadir. B uni isbotlovchi d a lilla r q uyidagilardir:
1. Q u y o sh c h iq a y o tg a n d a eng a w a l Y e r y u za sin in g b a la n d jo y larin i, 
c h u n o n c h i, to g i a m i , te p a la rn i, d a ra x tla rn in g u ch la rin i, s o 'n g ra past y er- 
la m i yo ritad i.
2. K e m a q ir g 'o q d a n u z o q la s h ib k e ta y o tg a n d a d e n g iz y u z a s in in g
d u m alo q lig i tu fay li tan a si va oxirida, m a c h ta la m in g u ch lari k o 'z d a n g ‘oyib 
b o 'la d i.
38

---

3. U z o q d an kelayotgan tep lo v o zn in g o ld in tu tu n i, so ‘ngra o ‘zi k o ‘rinadi.
4. Y uqoriga k o ‘ta rilg an sari g o riz o n t c h iz ig 'in in g kengayib b orishi h a m
Y ern in g sh a r sh ak lid a ekanligini b ildiradi. M asalan , tekis y erd a tu rg an
kuzatuvchi 4 - 5 km m asofadagi narsalam i k o ‘ra oladi. Agar u 20 m k o ‘tarilsa, 
16 km m aso fan i, 100 m k o ‘tarilsa, 36 k m m asofadagi, 10000 m k o 'ta rilsa , 
357 km m asofadagi n arsa la rn i k o ‘ra olishi m u m k in .
5. O yning tu tilish i h a m Y ern in g sh a r sh ak lid a ekanligini isbotladi.
6. D u n y o b o ‘ylab o 'tk a z ilg a n sa y o h a tla r h a m Y erning sh a r shaklida 
ekanligini isbotlab berg an .
7. N ih o y a t, Y e rn in g s h a r sh a k lid a lig in i k o sm ik ra k e ta la r v a k o s- 
m o n av tlarn in g parvozi uzil-kesil isb o tlab b erdi. K o sm o n av tlarn in g kos- 
m o sd a n o lg an fo to su ratlari va u la rn in g kuzatish lari Y ern in g sh a rsim o n - 
ligini o c h iq -o y d in k o ‘rsatib berdi.
F .N .K raso v sk iy n in g Y e r q atlam i h aq id ag i m a ’lu m o tlarig a q ara g a n d a
Y erning:
1. E kvatorial radiusi yoki k a tta y a rim o ‘qi 6372,2 km .
2. Q utbiy radiusi yoki kichik y arim o ‘qi 6356,8 km .
3. M erid ian ay la n m a sin in g uzunligi 40008,5 km .
4. E k v ato r ay la n m a sin in g uzunligi 4675,7 km .
5. Y e r yuzasining u m u m iy m ay d o n i 5 1 0 x l0 6 k m 2.
6. Y ern in g h ajm i 1083x10 k m 3.
7. Y erning m assasi 5 ,9 7 5 x l0 211.
Y ern in g ichiga tu sh ib b o ‘lm a sa -d a , o lim la r u n in g m ark azig ach a b o 'lg a n
m aso fan i h iso b lab to p g a n la r. Y ern in g sirtid a n q o q m ark azig ach a b o 'lg a n
m asofa, y a ’ni u n in g radiusi 6400 km ni tash k il e tad i. D ia m e tri esa 12800 
km ga teng.
Y e r k u rrasin in g ichi tash q i q ism larg a n isb a ta n ju d a k am o ‘rganilgan.
C h u n k i u n i o ‘rganish a n c h a m u sh k u l. K u z a tish la r sh u n i k o ‘rsatadiki, 
Y er kurrasining m a rk a z id a radiusi 3500 k m b o ‘lgan y adro, y a ’ni o ‘zak 
m av ju d . Y e rn in g y a d ro q a tla m in i esa 2900 k m q alin lik d a g i m a n tiy a
(y u n o n c h a - ko‘rpa yoki y oping‘ich) o ‘rab tu rad i. Y erning eng ustki qatlam i 
Y e r p o ‘sti deyiladi. Y er p o ‘stin in g qalinligi q u ru q lik d a 30—80 k m , o k e a n - 
la r ta g id a esa 5—10 km ni tashkil etad i.
O lim la rn in g fikriga k o ‘ra, Y er sirtid a n m ark azg a q a n c h a lik c h u q u r 
tu sh ilsa, uni tashkil e tg a n m o d d a la r sh u n c h a lik zich va q a y n o q h o ld a
b o ia d i.
Y er k u rrasin in g asosiy q ism ini