I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi



Download 6,21 Mb.
Pdf ko'rish
bet13/135
Sana28.04.2022
Hajmi6,21 Mb.
#586386
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   135
Bog'liq
Hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi. Hamdamov I.H, Abilova S.A

m uloqcdjutia, colijtamaya
INAMANGAN DAViAT
w
H
5 . j < m f



ta n t) t a ’lim berish kirib k e lm o q d a . Bu t a ’lim d a alo q a n in g yangi k an allari 
va u m u m d u n y o v iy ax b o ro t resurslari, m a salan , “ I n te rn e t41 tiz im id a n foy­
dalanish o d a t b o 'lib b o rm o q d a .
ln so n iy a t industrial d av rid a n p o stin d u stria l davriga, y a ’ni in fo rm a t­
sion davriga kirib b o rm o q d a . Bu Y ern in g h a r q a n d a y jo y id a istiq o m at 
qiluvchi h a r q anday kishi u c h u n axborot m a n b a larid an bem alo l foydalanish 
im koniyati m avjudligini k o 'rsa ta d i. A k sin ch a, k o 'p o d a m la r to m o n id a n
yuzaga keltirilgan yangi a x b o ro tla r ju d a te z ravishda b u tu n insoniyat u c h u n
boylikka ay lan ad i. T a b ia tsh u n o slik to m o n id a n hosil qilingan xulosa, y a ’ni 
o 'z -o 'z in i boshqarish tizim in in g xususiy ichki zaruriy o'zg arish larid ir, deg an
xulosa ijtim oiy ja ra y o n la r u c h u n h am xosdir. A slida bu m o d d iy tu zilm alarn i 
stixiyali ev o ly u tsio n -b io lo g ik tashkiliy jih a td a n ijtim qiy-tashkiliy darajasiga 
o 'tis h d em ak d ir. K ro p o tk in n in g e ’tir o f etish ic h a , insoniyat h ayvonlardagi 
ijtim oiy h u lq -a tv o r xususiyatlarini k o 'rsa ta d ig a n o 'z in in g m e h n a t faoliya- 
ti tufayli ajralib ch iq ib , tashqi m u h it b ilan o ‘z m u n o sa b a tla rin in g ijtim o iy
shakliga aylantirishga erishgan.
D a v rn in g rejasiga aso sla n ib , ev o ly u tsiy an in g progressiv q o n u n la rin i 
ta d q iq qilish asosida u c h ta asosiy q o id an i ajratish m u m k in :
1. B iotik m u h itn in g m u rakkablashuvi, tirik m av ju d o tn in g tirik m avjudot 
bilan o 'z a ro aloqasi.
2. R ivojlanishning y o 'n a lish in i belgilovchi ichki ja ra y o n la r rivojlanishi- 
n in g b o sq ic h la rin in g natijasidir.
3. Evolyutsiya jara y o n id a a n tra p o g e n om il d o m in a n t ah am ivatga egadir.
T iz im la m in g o 'z - o 'z id a n tash k il b o iis h ig a oid tu s h u n c h a la r asosida
in so n iy a tn in g ta b iiy -tarix iy rivojlanishini o 'rg a n ish , ev o lyutsiyaning yaxlit 
nazariyasini yaratish u c h u n im k o n iy a tla r o c h ad i.
M oiseev evo ly u tsiy an in g h a r b ir b osqichi ikki tarm o q li tavsifga ega 
b o 'lis h i m u m k in lig in i e 't i r o f e tib , h a r la h z a d a u k u tilm a g a n n a tija li 
y o 'n a lish b o ’lib ketishi m u m k in , lekin in so n in te lle k tin in g rivojlanishi 
tash q i ax b o ro tg a u n in g m u q o b il ta rz d a m u n o sab at bildirish, h o d isaiarn i 
o ldindan b ash o rat qilish va tegishli yechim larga kelish im koniyatini yaratadi. 
Yangi ijtim oiy m u n o sab a tla rn in g shakllanishida qadim gi ib tid o iy ja m o a tc h - 
ilikka b a rh a m berild i, bu ja ra y o n n in g yuz berishi sak ra sh la r orqali d ialek - 
tik in k o r etish y o 'li b ilan am alg a o sh a b o sh lad i. T u rla rn in g d ifferen siatsi- 
yasi va g u ru h ta rn in g h a r xil sifatliligi h a m d a bu “ m o rfo lo g ik '' o 'z g a rish la r 
integratsiva shakllarini evolyutsion sam aradorligini t a ’m inlovchi omil sifatida 
n a m o y o n b o l d i O 'z nasi ini qoldirish im koniga kuchli vakillar bilan birga 
in d iv id larn irig f o 'z in i in te lle k tu a l va b o sh q a (sh a x siy ) x u s u s iv a tla ri
sh u n in g d e k . p o d a d a ja m o a n in g e n g yaxshi sifatlarini n a m o y o n qilg an
a ’zolari k o 'p ro q ega b o 'la d i. P o d alararo k o m m unikatsiya (m u n o sab at)lard a
18


o c h iq tizim li h o lat n a m o y o n b o ‘lsa, g u ru h la ra ro ta n lo v g u ru h n in g m u - 
vaffaqiyatlarini belgilaydi. Bu n a rsalar g u ruhli tiz im d a ilg‘orlikni bildirib 
sotsiogenez ja ra y o n id a tajrib an i qayd etish , to 'p la s h va u z a tish n in g b a r­
q a ro r ravishda b o 'lish in i t a ’m inlaydi.
ln s o n iy a tn in g p o te n s ia l im k o n iy a tla rin in g y u q o ri d a ra ja d a lig i va 
z a m o n av iy ja m iy a tn in g tashkiliy tiz im in in g sam arasiz b o 'lish i sh aro itig a 
tatbiq qilinishining past k o ‘rsatkichda bo'lishi rivojlanishning xavfli y o ‘nalish 
olishiga sababchi b o 'lish i m u m k in . 0 o 'z - o 'z id a n taraq q iy o t y o 'lig a h am , 
o 'z -o 'z in i yem irish y o ‘liga h am kirib ketishi m um kin. X V III asrda M opertyu 
m e x an ik a d a t a ’sir d eb n o m la n g a n , kattalik u c h u n ekstrem al ta m o y iln i 
ilgari surgan p a y td a , E yler h a m m a real tray ek to riy a im k o n iy a tlarid an u lar 
b o 'y la b , a lb a tta , faq at m in im u m g 'o y asi ta n la n m a sd a n , balki m ak sim u m
h a m b o 'lish i m u m k in d eb e ’tir o f etdi.
M u h im i, b o sh la n g 'ic h raq am n o l, y a ’ni e k strem u m sharoitini q o n iq tira- 
di, sh u n in g u c h u n m ex an ik a bilan analogik (b u tu n ta b iatsh u n o slik bilan 
h am ) sxem ani rivojlantirib aytish m u m k in k i, tirik ta b iatd a e k strem u m
t a ’sirn in g m ak sim u m i real b o 'lsa , no tirik ta b iatd a m in im u m i real b o la d i. 
J a m iy a tn in g rivojlanish yoki yem irilish to m o n harakati istiqboli u n in g
tizim li tash k iliy d arajasig a b o g 'liq b o 'la d i. T izim li tash k iliy d arajasin i 
belgilovchi m e z o n la r q ato rig a va d e m a k , ijtim oiy ja m iy a tn in g nisbiy bar- 
qarorligi z a m o n av iy faylasuf L .M .G u tn e rn in g fikriga k o 'ra , “ tizim n in g
tash k iliy m u h itd ag i d e stru k tiv te n d e n siy a la r va ta'sirlarg a qarshi tu ra oli- 
sh i, m u v o z a n a tli va m u v o z a n a tsiz ja ra y o n la r, g ra d ie n tla r d a ra ja si va 
b o sh q alard ag i n isb a tlarn in g o 'rta sid a g i m utanobiblikni saqlab tu rish k ira ­
di".
Jam iy a tn in g rivojlanishi uning tizim li tashkiliy jihatiga b o g 'liq , u obyek- 
tiv va subyektiv sab a b la r bilan b elgilanadi. Ik k ilam ch i. yoki subyektiv 
sab ab lar sifatida o d a td a . ong, bilim darajasi va intellektual ta fa k k u r q i­
lish darajasi, ru h iy va m ad an iy h olati kabilarni ajratish m u m k in . J a m iy a ­
tn in g tizim li -tash k iliy tu zilish jarayoni in so n iy a tn in g tarixiv tajribasiga 
k o 'ra , v o q ealarn i tu sh u n ish va baholashdagi k o m p e te n tlik darajasi m a 'lu m
m aq sa d g a erishish y o ‘lini va vositasini an iq lash orqali t a ’m in lan ad i. Bu 
h o la td a ja m iy a tn in g rivojlanishi to m o n y o 'n a ltirilg a n va m a ’lu m o tla rn i 
havoyi va aldash orqali bayon etilish id an xoli b o 'lg a n y o 'ln i in k o r etish 
aso sid a rivojlanishga o 'tila d i. F a y la su f V .V .S elivanov fikriga m uvofiq, 
odam iylikka oid m ohiyatli jih a tla rn in g k o 'p qirrali tarzd a n am o y o n b o 'lish i 
s a n ’at h iso b la n a d i. U in so n n i u n in g z a m o n a v iy darajadagi m a d a n iy a t 
darajasigacha k o 'ta rib ulug'laydi. U n in g tafakkuri tu sh u n ch asi ja m iy a tn in g
tash k iliy va o 'z - o 'z id a n rivojlanish darajasining in 'ik o sig a av lan ad i. X V III 
asrn in g oxiri X IX asrn in g b o sh larid a K an t, G eg el, Sngelling va F ix telar-
19


n in g p a y d o b o 'lis h b ila n b irg a lik d a G y o te , S h ille r, B e tx o v e n la rn in g
G e rm a n iy a d a b ird a n ig a p a y d o b o 'lis h i taso d ifiy h o d isa em as. F a n va 
sa n o a tn in g g u lla b -y ash n ash ja ra y o n la ri o ‘za ro b ir-b iri b ilan b o g iiq b o 'lib , 
rivojlanishining ja d a lla sh u v id a n d a ra k b e ra d i. B iroz k e y in ro q x u d d i shu 
xildagi ja ra y o n R ossiyada h a m y uz b erd i, bu u lu g ‘ z o tla r ju m lasig a o lim - 
lard an : G .V .P le x a n o v , V .V .R o z a n o v , N .A .K ro p o tk in , N .A .B erd y ay ev , 
P . A . S o r o k i n , G . P . F e d a t o v , G . P . F l o r e n s k i y , K . E . S i o l k o v s k i y ,
V .I.V e rn a d sk iy , N .D .K o n d r a ty e v , N .I.V a v ilo v la r k irsa , A .P .C h e x o v , 
L .N .T o ls to y , F .M .D o s to y e v s k iy , S .V .R a x m a n in o v , A .N .S k r y a b in , 
I.E .R e p in , 1.1.Levitan, K .S .S tanislavskiy, A .A .B lo k lar esa s a n ’at a rb o b - 
lari sifatid a gav d alan d ilar.

Download 6,21 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   135




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish