I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

M uham m ad T arag‘ay U lu g‘bek (1 3 9 4 —1 4 4 9 ). 
U lu g 'b e k S a m arq an d
sh a h rid a tu g 'ilg a n , 15 y o sh id a S a m a rq a n d h o k im i b o 'lg a n . U lu g 'b e k o 'z
atro fig a m a s h h u r o lim la rn i to 'p la y d i va u l a r y o rd a m id a S a m a rq a n d d a
rasadxona qurdiradi. Bu rasadxona y o rd a m id a koinotdagi yu ld u zlar sirlarini 
o 'r g a n a d i. U k o in o t s o h a s id a to 'p la g a n ijo d iy ish la rin i “ Z ijji ja d id i 
K o 'ra g o n iy ” ( “Y angi a stro n o m iy a ja d v a lla ri” ) k ito b id a b a y o n qiladi. Bu 
k ito b d a u 1019 ta y u ld u z n in g joy lash ish o 'rn in in g jad v alin i h a m bergan. 
Bu asari b ilan d u n y o g a a stro n o m o lim sifatida tan ilg an . U lu g 'b e k n in g bu 
asari L o n d o n d a u c h m a rta (1650, 1652, 1 6 6 5-yillarda), P arijd a (1853- 
yilda), A m erik ad a (1917-yil) n a sh r etildi. B uyuk m u tafak k ir, davlat arb o - 
bi U lu g 'b e k S a m a rq a n d d a fitn a c h ila r to m o n id a n q atl etilg an .
Zahiriddin Muhammad Bobur (1 4 8 3 —1530) 
buyuk davlat arbobi, shoir 
b o 'lib g in a qolm ay, shu b ilan birga yirik ta b iatsh u n o s olim ham d ir.
B obur A ndijonda tug'ilgan. U ning otasi U m arshayx M irzo buyuk sarkarda 
A m ir T e m u r n in g n a b ira si b o 'lg a n . B o b u rn in g “ B o b u rn o m a " a sa rid a
M a rk a z iy O siyo, A fg 'o n is to n , H in d is to n kabi m a m la k a tla rn in g tarixi, 
ju g 'ro fiy asi, m a d a n iy a ti, sh u n in g d ek , o 'sim lik , va h a y v o n la m in g o 'x sh a sh
to m o n la ri va farqlari h a q id a an iq d alillar k eltiradi. S a m a rq a n d , B uxoro 
y ay lo v la rid a a rc h a la r, b u ta la r, sarv lar, z a y tu n la r, c h in o r la r k o 'p lig in i 
a y ta d i.B u jo y la rd a h a y v o n la m in g k o 'p c h ilig i H in d is to n h a y v o n la rig a
o ‘xshashdir deydi. U H indistondagi k o 'p g in a o'sim liklar, hayvonlar en d em ik
ek an lig in i q ayd qiladi. B o b u r to 'ti, to v u q , laylak, o 'rd a k , fil, m a y m u n , 
d elfin , tim so h , kiyik va b o sh q a h a y v o n la m in g tash q i qiyofasini, hayot 
k ech irish ta rz in i tasvirlaydi. U b ir m a m la k a tn in g o 'sim lik larin i ikkinchi 
m a m la k a t y e rla rig a o 'tk a z ib b o g 'la r b a rp o q ilg an . X u su sa n , K o b u lg a 
sh im o ld a n o lc h a , H in d is to n d a n b a n a n , sh a k a rq a m ish keltirib ektirgan. 
K ey in c h alik bu o 'sim lik la rn i B uxoro va B a d ax sh o n g a h am yuborgan.
B obur h ay v o n o t dunyosini 4 guruhga: q u ru q lik hay v o n lari, p a rra n d a lar, 
suv va suv y a q in la rid a yashaydigan q u sh la r, suv h ay v o n larig a b o 'lg a n . 
B uyuk davlat arb o b i, sh o ir va ta b iatsh u n o s o lim Z a h irid d in M u h a m m a d
B o b u r 47 y o sh d a H in d isto n n in g A gra sh a h rid a vafot etgan.
13

---

Endilikda O 'zbekistonda fan taraqqiyoti xorijiy davlatlar fanlari taraqqiyoti 
darajasida bo'lib, olimlarimizning ilmiy kuzatishlari chet ellarda ham o 'z o 'm in i 
topm oqda. Tabiatshunoslikning turli xil bo'lim lari sohasida ishlab m ashhur kash- 
fiyotlarga q o ‘1 urgan o lim la rim izd an , m a te m a tik a sohasida ak a d e m ik la r 
T A .Sarim soqov. M.S.Sirojiddinov, V.K.Kabulov, Sh.A.Ayubov, F.B A butaliev, 
M.Y.Satimov; fizika sohasida T .M .M o'm inov, M.X.Ashurov, B.Yu.Yo'ldoshev, 
ShA .V ohidov, A S.Saidov, S.M .M uham m edov; kimyo sohasida Sh.T.Tolivov,
O.S.Sodiqov, R.S.Tillaev, R.SH.Rashidova, E.L.Lutfijllaev; geografiya sohasida 
Z.M.Akramov, A A R afiqov, H.H.Hasanov, AS.Soliyev, S A N ish o n o v ; geologiya 
sohasida X .A bdullaev; biologiya soh asid a E .X .T o 'raq u Io v , K .Z .Z o k iro v , 
J.K.Saidov, MuzafFarov, I.H .H am dam ov va shu kabi olim larning nom larini 
hurm at va ehtirom bilan tilga olish m um kin.
T a b iatsh u n o slik b ilim la rin in g keyingi ta ra q q iy o ti Y ev ro p ad a X 1V-XV 
a srlard a b o sh lan ad i. Bu d av rd an b o sh lab , ayniqsa, tirik tab iat so h a sid a
keng k o 'la m li k u zatish lar, iz lan ish lar olib b o rila b o sh lan d i.