I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

tashkiT 
e tg an m antiyasi q a ttiq va y u m ­
sh o q h o latd ag i q a y n o q va z ic h lan g an m o d d a la rd a n iborat. Y er y ad ro sid a 
h a ro ra t 3500°C ga yetadi. 
1
Yer kurrasining qobiqlari. 
Y er k u rrasin in g in so n iy at fao liy atid a m u h im
39

---

ah a m iy a tg a ega b o ‘lgan tash q i va ichki q ism lari a lo h id a q o b iq larg a b o 'lib
o ‘rganiladi. Y er 4 ta q o b iq d a n , y a ’ni a tm o sfe ra , gidrosfera, lito sfera h a m ­
d a b io sfe ra d a n tashkil to p g a n . A tm o sfera Y e r ku rrasin i o ‘rab tu rg a n havo 
q o b ig ‘id a n ib o rat b o ‘lib, u havo q o b ig 'i d e g a n m a ’no n i an g latad i. A tm o s­
ferad a havo Y er sirtid an b alan d lik k a k o ‘ta rilg an sari siyraklashib b oradi.
Y er y u zin in g k a tta qism ini suv egallagan. U n d a n ta sh q a ri, Y er ku r- 
rasining qutblarini qoplab olgan m uzliklar, to g ‘ tepalaridagi qorlar, havodagi 
suv b u g ‘lari, b a rc h a tu rd ag i y o g ‘in la r Y e rn in g suv q o b ig ‘ini (g id ro sfera- 
ni) tashkil etad i. Y er kurrasini tash k il etgan suv q o b ig 'i g id ro sfera deb 
ataladi.
Y er m an tiy asin in g yuqori qism i va Y er p o ‘sti b o sh q a q a tla m la rg a n is ­
b a ta n eng q a ttig 'id ir. Y er m a n tiy a sin in g q a ttiq h o latd ag i y u q o ri q ism id an
h a m d a Y er p o 's tid a n tashkil to p g a n q o b iq lito sfera d eb atalad i. L itosfera 
“ to sh q o b ig ‘i“ deg an m a ’no n i b ildiradi.
K u rra m iz n in g tirik o rg a n iz m la r yash ay d ig an qism i h a m a lo h id a q o biq 
sifatida qaraladi. Y er kurrasining A tm osfera va Litosferadagi tirik o rg a n iz m ­
lar y ash ay d ig an qism lari b irg alik d a B iosferani hosil qiladi. Bu “h ay o t 
q o b ig ‘i“ d eg an m a ’n o n i b ildiradi.
Atmosfera va uning tarkibi. 
P la n e ta m iz n i o ‘rab olgan h avo q o b ig ‘iga 
atm o sfe ra (a tm o sfera — y u n o n c h a y ern in g “b u g 1 q a tla m i" d e g an m a ’n o n i 
b ildiradi) deyiladi. A tm o sferan in g qalinligi 3000 k m ga y etad i. A tm o s­
feran in g m assasi esa g id ro sferan in g m assasidan 100 m a rta , lito sferan in g
m assasidan 1000 m a rta k a m b o 'lib , 5*15*1015 to n n a g a yetadi.
A tm o sfera p la n e ta m iz u c h u n , ayniqsa, biosferadagi jo n li o ig a n iz m - 
larn in g nafas olishi u c h u n k a tta ah a m iy atg a ega. B u lard an tash q ari y ern in g
h avo q o b ig 'i p la n e ta m iz yuzasin i k u n d u z i q a ttiq qizib k e tish d a n , kechasi 
esa sovib k e tish d a n saqlovchi g o ‘yoki b ir k o 'rp a vazifasini o ‘tay d i. A tm o s­
fera , sh u n in g d e k , Y ern i k o sm o sd a n k elad ig an k o 'p la b m e te o ritla rd a n
saqlaydi: m e te o ritla r atm o sfe rad a qizib y o nib ketib, yerga yetib kelolm aydi.
A tm o sfera (Y er yuzasi y aq in id a) asosan azo t (78,08 %) va kislorod 
(20,95 %) d a n ib o rat b o 'lib , u n d a oz m iq d o rd a arg o n (0,93 % ), k a rb o n a t 
a n g id rid (0 ,0 0 3 % ), geliy, n e o n , k s e n o n , k r ip to n , v o d o ro d , o z o n , 
a m m iak , yod va b o sh q a g azlar (0,01 %) bor.
A tm o sfera tarkibidagi g a z la r ichida kislorod ju d a k a tta a h am iy atg a ega. 
U barcha tirik o ig anizm laiga nafas olish u ch u n kerak. A tm osferada taxm inan 
1015 to n n a kislorod bor. U o rg an izm larn i hosil qiluvchi oqsil, y o g ', ug- 
lev o d lar tark ib ig a kiradi. O rg a n iz m la r hayot k ech irish u c h u n z a ru r b o 'lg a n
en erg iy an i oksidlash hisobiga oladi. T a b ia td a o 'sim lik la r sarflan g an k is­
lo ro d o 'rn in i to 'ld irib tu ra d i. A tm o sferad a az o t, kislorod aralash m asi rolini 
o 'y n a b , o k sid lan ish s u r’a tin i va b in o b a rin , biologik ja ra y o n la rn i tartib g a
40

---

solib tu ra d i. K a rb o n a t a n g id rid gazi ta b ia td a k a tta ah a m iy a tg a ega b o 'lib , u 
yashil o 's im lik la rn in g o ziq lan ish i u c h u n za ru rd ir. S h u n in g d e k , u Y e r-n in g
issiqiik b alan sin i ta rtib g a solib tu rad i. R aketa, s u n ’iy y o 'ld o s h y o rd a m id a va 
kosm onavtlam ing olib borgan kuzatishlaridan m a ’lum b o ‘ldiki, atm osferaning 
100 k m g a c h a b a la n d b o 'lg a n q ism id a h a m u n in g tark ib i (suv b u g 'la ri va 
a z o tn in g m iq d o ri o sh ib b o rish in i hisobga o lm a g a n d a ) y u q o rid a q ayd qil- 
in g an g a z la rd a n ib o ratd ir. A tm osfera m assasida 0 ,2 —4 ,0
%
g a c h a suv b u g ‘i 
b o ‘lib, sh u n i 10 d a n 9 qism i 5 km b alan d lik k a c h a b o 'lg a n pastki q ism id a 
uchraydi.
1000— 1200 km b ala n d lik d a a tm o sfe ra aso san k islo ro d va a z o td a n , 
u n d a n y u q o rid a 2500 km g a c h a b o 'lg a n q ism id a geliy g a z id a n , 2500 km
d a n y u q o rid a esa en g yengil g a z —v o d o ro d d a n iborat.
A tm o sfe ra n in g quyi ta rk ib id a bu g a z la rd a n ta sh q ari h a r xil y o 'lla r bilan 
vuju d g a kelgan z a rra c h a la r a e ro z o lla r (tu - 
tu n , c h a n g -to ‘zo n va y em irilish d an vujudga 
k elgan z a rra c h a la r, v u lq o n k o ‘li, rad io ak - 
tiv m o d d a la r) h a m bor.
A tm o sfera b ir-b irid an g azlam in g tarkibi, 
zichligi, h a ro ra ti jih a tid a n farqlanuvchi 5 ta
asosiy q a tla m g a va 4 ta o 'tk in c h i q a tla m g a
(p a u zag a) b o 'lin a d i.
1. 
T ro p o sfe ra (tro p o s — y u n o n c h a b u ril- 
ish, o 'z g a rish d e m a k d ir) atm o sfera n in g eng 
p astk i, quyi q ism i, u n in g b alandligi q u tb iy
k e n g lik lard a 8—10 k m , o 'r ta c h a k en g lik lar 
u stid a 11 — 12 km , e k v a to r ustida h a tto 16—
18 km . B u tu n atm o sfe ra m assasining 80 % 
qism i trop o sferad a joylashgan. A tm osferada- 
gi suv b u g 'la rin in g d eyarli h am m a si shu 
q ism d a joylashgan. T ro p o -sfera d a havo zich 
b o 'lib , b u lu tla r, y o g 'in la r, sh a m o lla r v u ­
ju d g a keladi va sh u jih a td a n u Y er yuzasi 
u c h u n ju d a m u h im a h a m iy a t kasb etad i.
T ro p o sfe ra d a h avo h a ro ra ti h a r 100 m e tr 
y u q o rig a k o 'ta rilg a n sari o 'r ta h iso b d ^ 0,6 
"C sovib boradi. N atijad a troposferaning y u ­
q o ri ch e g a ra sid a h a ro ra t ek v ato r u stid a —
+ 6 5 ", sh im o liy q u tb u stid a —4 5 —50 °C 
sovuq bo 'lad i.
T ro p o p a u z a tro p o sfe ra bilan strato sfera
41

---

orasidagi z o n a b o ‘lib, tro p o sferag a o ‘xshaydi, lekin eng yuqori q ism id a suv 
b u g ‘lari kam b o 'lib , g azlar siyraklasha b o ra d i, h a ro ra t past b o 'lib , —72 °C 
ga yetadi.
S trato sfera a tm o sfera n in g 50—60 k m b a la n d lik k a c h a b o 'lg a n qism i, u 
b u tu n a tm o sfera m assasining 10 % ni tash k il e tad i. S tra to sferad a havo 
siyrak u a so san tro p o sferad ag i g a z la rd a n ib o rat b o ‘lsa -d a , lekin u n d a a zo n
gazining m iqdori k o 'p ro q . S trato sferan in g quyi qism i h aro rat yozda ekvator 
u stid a — 70 °, q u tb la r u stid a — 56 0 g a p asayadi, lekin 35—55 km b a la n d - 
likda h a ro ra t k o 'ta rila d i va + 1 0 °C, - 3 5 °C ga yetadi. Bu q a tla m d a tezligi 
soatiga 340 k m ga y etad ig an sh a m o lla r h a m b o 'lib tu ra d i.
S tra to p a u z a strato sfera b ila n m ez o sfera orasidagi o 'tk in c h i b o 'lib , bu 
y erd a h avo siyraklashgan, h a ro ra t esa k o 'ta rilib 0 °C atro fid a b o 'la d i.
3. M ezosfera a tm o sfe ra n in g 5 0 - 6 0 km d a n 8 0 - 8 5 km g ach a b o 'lg a n
qism ini egallaydi. Bu q a tla m d a havo bosim i k am , havo Y er yuzasiga n is­
b a ta n 200 m a rta siyrak, h a ro ra t esa y a n a past: — 60—80 °C
M e z o p a u z a m ezo sfera b ilan te rm o sfe ra o 'rta sid a g i qatlam .
4. T e rm o sfera (io n o sfera) atm o sfe ra n in g 80—85 km d an 900 km g ach a 
b o 'lg a n yuqori qism id ir, bu qavat h a m asosan m o lek u la holatidagi azo t va 
k islo ro d d an iborat. L ekin te rm o sfe ra d a quyosh radiatsiyasining qisqa (0,3 
m k h am kalta) to 'lq in li nurlari va k o sm ik n u rla r t a ’sirida kislorod va azot 
m o lek u lalari ato m la rg a ajraladi va e le k tro n b ila n za ry ad lan ib , io nlashgan 
b o 'la d i. B u q a tla m n in g a h am iy ati sh u n d a k i, u radio to 'lq in la rin i Y erga b ir 
n e c h a b o r q ay tarad i va rad io to 'lq in la rin in g Y er sharini aylanib chiqishga 
h a m d a bu to 'lq in la rn i ra d io stan siy alarn in g o so n qabul qilishiga im k o n
berad i. Bu sferada ion k o 'p b o 'lg an lig i u c h u n io n o sfera h a m deb ataladi. 
Io n o sferad an b a lan d lash g an sari h a ro ra t o rta b o rad i. A gar 90 km b a la n d - 
likda h a ro ra t 90 °C b o 'ls a , 400 k m d a k u n d u zi 2000 °C, kechasi esa 
1500—1900 °C, q u y o sh n in g m in im al faol yillari esa h a ro ra t k u n d u zi 1200— 
1400 °C, kechasi 750—1000 °C g a c h a b o 'la d i.
T e rm o p a u z a — bu a tm o sfe ra b ilan ekzosfera orasidagi oraliq zo n ad ir.
5. E kzosfera — a tm o sferan in g 900 km d an 2 0 0 0 -3 0 0 0 km g acha b o 'lg a n
eng yuqori qism i. Bu qavat yaxshi o 'rg an ilm ag an . Biroq uchirilgan raketalar, 
y o 'ld o sh lard an olingan m a ’lu m o tlarg a asoslanib, bu sferada harorat 2000"ga 
y etsa k erak d eb faraz qilish m u m k in . A tm o sfera q u y o sh n in g u ltrab in afsh a 
va qisqa to 'lq in li ra d iatsiy alarin i y utib tu rish id a n ta sh q a ri, Y er sharining 
iqlim ini vujudga k eltiruvchi o m ild ir.