Gistologiya, stitologiya va



Download 12,68 Mb.
Pdf ko'rish
bet193/297
Sana14.04.2022
Hajmi12,68 Mb.
#551898
1   ...   189   190   191   192   193   194   195   196   ...   297
Bog'liq
Gistologiya Sitologiya embriologiya

04
)б(
0
Н)
2

kristallarini hosil qiladi. Dastlab hosil bo ‘lgan suyak to ‘qimasi 
noaniq tuzilishga cga boMadi va ko‘p m iqdorda d ag 'al kollagen 
tolalar va tartibsiz joylashgan gidroksiapatit kristallaridan iborat 
b o'ladi. Shunday y o ‘l bilan dastlabki d ag 'al tolali suyak to ‘qimasi 
hosil boMadi. Bu asta-sekin plastinkasim on suyak to ‘qim asiga 
aylanadi. M ezenxim a hujayralaridan hosil boMgan osteoklast 
hujayralari hujayralararo m oddani em iraboshlaydi va d ag ‘al tolali 
suyak to qim asiga qon tom irlar o ‘sib kiradi. Y angi suyak 
plastinkalari qon tom irlar atrofida hosil boMa boshlaydi. O ssein 
tolalar tartibli joylashib, ular ustida yangi osteoblast hujayralari
219


h o sil boM adi v a y an g i su y a k p lastin k asi riv o jlan ad i. S hu yoM bilan
su y a k o ste o n la ri hosil boMadi. T ash q i g en e ral p la stin k a la r q avati 
esa, su y a k u sti p ard asi o ste o b la s t h u jay ra lari h iso b ig a hosil 
boM adp. N a tija d a , s u y a k e n ig a o ‘sa b o sh lay d i. S u y ak usti pardasi 
v a e n d o s t a tro fd a g i b irik tiru v c h i to q im a d a n sh ak llan a d i. K e y in - 
c h a lik e m b rio n a l d av rd ah o sil boM gan su y ak q a y ta d a n tu zilad i. 
B irla m c h i o ste o n la r em irilib , yangi o ste o n la r hosil boMadi. Eski 
o ste o n la r o ‘m ig a y an g ilari hosil boMishi butun u m r d av o m etadi.
T og‘ay modeli o ‘rnida suyak hosil boMishi (noto‘g ‘ri yoki
bilvosita osteogistogenez). 
E m brion ta ra q q iy o tin in g ikkinchi 
o y id a b o 'l g 'u s i su y ak o 'r n id a m eze n x im a d an to g ‘ay m o d eli hosil 
boMadi. B u m o d el g ialin to g 'a y d a n ib o rat boMib. q on to m irla r 
boM m aydi v a maMum d av rg ach a riv o jlan ad i, k ey in ch a lik u 
d eg e n e ra tsiy a g a u ch rab , to g 'a y n i d iafiz q ism id a su y ak to ’q im asi 
h o sil boMa b o sh lay d i. S u yak to 'q im a s in in g p ay d o boMishi to g 'a y
usti p ard asid a (p e rix o n d rd a) tip ik o s te o b la stla r hosil boMishi bilan 
b o sh lan ad i. O ste o b la stla r hosil boM ishidan b o sh lab p erix o n d r 
su y ak usti p ard asi - perio stg a ay lan a boshlaydi.
O steo b lastlar to g 'a y m odeli atro fid a su> ak to ‘q im asin i hosil 
q ila b oshlaydi. N a tija d a , su y ak n in g to g 'a y m odeli diafiT-. q ism id a 
p erix o n d ral su y ak o 'ra m i (m an jeti) bilan o raladi. U lar g 'o v a k
tu zilish g a eg a boMib, d ag al tolali (retik u lo fib ro z) suyaklardam
tash k il to p ad i. T o g 'a y m odeli atro fid a su y ak hosil bo Mishiga 
p erix o n d ral su y ak lan ish d cyiladi. S uyak m an jetin in g hosil boMishi 
b ila n bu e rd a to g 'a y n in g oziq lan ish i bu zilaai v a to g 'a y n in g dial 
q ism i m a rk a z id a d istro fik o 'z g a rish la r so d ir b o 'la b o sh lay d i. 
T o g ‘a y h u jay ra lari gip ertro fiy ag a, y ad ro lari pikn o zg a u chray di. 
H u ja y ra la ra ro m o d d a d a kalsiy tuzlari y ig 'ila b o sh lay d i. S hu yoM 
b ilan o h a k la n g a n to g 'a y p aydo boMadi (rasm 6 11). T o g 'a y n in g
o h a k la n ish i d ia fiz q ism id an ep ifizgacha q arab boradi. A yni v aq td a 
to g 'a y u sti p ard asi o 'r n id a hosil bo lgan suyak usti p ard asid ag i 
q o n to m irla r u larn i q o p lab turgan m eze n x im a hujay ralari bilan 
b irg a s u y a k m an jetk asid ag i tesh ik ch a la r orqali o h ak lan a y o tg an
t o g 'a y z o n a s ig a k irib b oradi. Q on to m ir bilan k irg an h u jay ra - 
la m in g b a ’z ila ri k o 'p yad ro li o steo k last h u jay ra larig a ay lan ib , 
o h ak lan a y o tg an to g 'a y n i yem ira boshlaydi. T o g 'a y n in g yem irilishi
220


diafiz m arkazidan boshlanib epifizlarga qarab suriiadi. A m m o to g ‘ay 
t o ‘qim asi diafizda b u tu n lay p arch alan m a y d i va to g ‘a y em irilishi 
n atijasid a hosilboM gan b o 's h liq la r atrofida to g ‘ay to 's in la ri 
saq lan ib q oladi. Shu to 's in la r atrofidag i kam d ifferen siallash g a n
h u jay ralard an o steo b lastlar hosil boMadi.
А
Б 
в 
Г

Download 12,68 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   189   190   191   192   193   194   195   196   ...   297




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish