A. P. R im k ev ic h

XII bob. 
Elektromagnit  hodisalar
4 1 .  T okning  m agnit  m aydoni.  M a g n it  induksiyasi.
M ag n it  oqim i.  Am per  qonuni.  L orens  kuchi.
M oddalarning  m agnit  x o ssa la ri
8 5 9 .  113-  rasm da  k o ‘rsatilgan y o ‘n alishda to k  o ‘tib turgan 
k o n tu rn in g   ichidagi  m ag n it  strelka qaysi y o ‘n alish d a b uriladi?
8 6 0 .  D oiraviy  sim   o ‘ram i  to k   k eltiru v ch i  sim la rd a  erkin 
osilib turibdi.  O lra m d a n   114-  rasm da  k o ‘rsatilgan y o ‘n alishda 
to k   oM m oqda.  A gar  о ‘ram   o ld id a   t o ‘g ‘ri  m agnit:  a )  ja n u b iy  
q u tb in i  o ‘ra m g a q aratib ;  b)  sh im o liy  q u tb in i  o ‘ram g a  q aratib ; 
d)  o ‘ram   tekisligiga  parallel  ravishda  ja n u b iy   q u tb in i  o ‘ng 
to m o n g a   q a ra tib  jo y lash tirilsa ,  o ‘ram   q a n d a y   h a ra k a t  q iladi?
861. A ylana shaklidagi A oMkazgich  m ahk am lab  q o ‘yilgan, 
ay lan a  shaklidagi  В  oM kazgich  esa  o ‘q  atro fid a  ay lan a  oladi 
(1 1 5 -  ra s m ).  A g a r  o M k a z g ic h la rd a n   ra s m d a   k o ‘rsa tilg a n  
y o ‘nalish lard a  to k  oM kazilsa,  В oMkazgich  q a n d a y  jo y lash ad i?
8 6 2 .  116-  ra sm d a  k o ‘rsatilgan  o ‘z a ro   t a ’sir  k u zatilish i 
u c h u n   so len o id n i  ta 'm in la y o tg a n   to k   m a n b ay in in g  qutb larig a 
«+»  va  «-»  ish o ralarn i  q o ‘ying.
113-  rasm .
114-  rasm .
122

---

1 1 5 -   r a s m .
1 1 6 -   r a s m .
863.
  M ag n it  m a y d o n id a   tu rg an   yuzi  1  sm
2
 b o ‘lgan  ra m - 
kaga ta ’sir qiluvchi  m aksim al  ay lan tiru v ch i  m o m e n t 
2
  jiN   •  m 
ga teng.  R am k ad a n  o ‘tayotgan to k  kuchi 0,5 A  ga teng.  M agnit 
m ay d o n i  induksiyasini  to p in g .
864.
  Induksiyasi  0,1  T   ga  te n g   boMgan  b ir jin sli  m agnit 
m ay d o n ig a  yuzi  400  sm
2
  boMgan  ra m k a   sh u n d ay  jo y la sh tiril- 
g a n k i,  ra m k a g a   oM kazilgan  n o rm a l  in d u k siy a  ch iziq larig a 
perpendikular joylashgan. T ok kuchi q an ch a boMganda  ram kaga 
20 m N   •  m  ga ten g  boMgan aylantiruvchi  m o m e n t  ta ’sir qiladi?
865.
  T o m o n la ri  10  va  5  sm   boMib,  200  o ‘ra m d a n   iborat 
boMgan  t o ‘g ‘ri  b u rc h a k li  yassi  g ‘a lta k   in d u k siy asi  0 ,0 5   T  
boMgan  b ir jin sli  m ag n it  m a y d o n d a   tu rib d i.  A gar  g ‘altakdagi 
tok kuchi  2 A  boMsa,  shu m ay donda g ‘altakka q anday m aksim al 
ay lan tiru v c h i  m o m e n t  ta ’sir  qilishi  m u m k in ?
8 6 6
.  K o ‘n d a la n g   k esim   y u zi  60  sm
2
  boM gan  k o n tu r  
ichidagi  m ag n it  o q im   0,3  m W b  ga  ten g .  K o n tu r  ichidagi 
m a y d o n   in d u k s iy a s in i  to p in g .  M a y d o n n i  b ir   jin s li  d e b  
hisoblang.
867.
  M ay d o n   induksiyasi  0 ,4   T   boM ganda  yuzi  50  sm
2 
boMgan  yassi  sirtn i  quyidagi  h o lla rd a   q an d a y   m ag n it  oqim  
kesib oMadi:  a)  sirt  m ay d o n n in g   induksiya vektoriga  p e rp e n d i­
kular;  b)  induksiya vektoriga 45° b u rc h a k  o stid a jo ylashganda; 
d)  induksiya vektoriga  30° b u rc h a k  o stid a joylashganda.
8 6 8
.  117-  ra sm d a   m ag n it  m a y d o n n in g   to k   bilan  o ‘zaro  
t a ’sirlari  k o ‘rsatilgan.  K eltirilgan  h a r  b ir  hoi  u c h u n   m asalani 
ta 'rifla n g  va  un i  yeching.
869.
  M ag n it  q u tb la rin in g   jo y lash ish in i  a n iq la n g   (118- 
rasm).
123

---

г
1 1 7 -   r a s m .
X 
X 
X 
X 
X 
X 
X  X
X  X