A. P. R im k ev ic h

I
X  
X 
X  
X
в
X  
X
!0 !
в
870.
  A ktiv  uzunligi  5  sm   boMgan  o ‘tk azg ich g a  50  m N  
k u c h   b ilan   ta ’sir  q ilib  tu rg a n   m a g n it  m a y d o n   induksiyasi 
q an d a y ?  0 ‘tkazg ich d ag i  to k   k u ch i  25  A.  OM kazgich  m ag n it 
m ay d o n   induksiyasiga  p e rp e n d ik u la r jo y lash g an .
871.
  0 ‘tkazgichdagi to k   kuchi  50 A.  O M kazgichning aktiv 
q ism in in g   uzunligi  0,1  m .  Induksiyasi  10  m T  boMgan  m ag n it 
m ay d o n   shu  oM kazgichga  q a n d a y   k u ch   b ila n   ta ’sir  qiladi? 
M ay d o n   ch iziq lari  va  to k  o ‘z a ro  p erp en d ik u lar.
872.
  U zunligi  20  sm   va  m assasi 
4 
g  boMgan  g o rizo n ta l 
jo y lash g an   oM kazgichdan  10  A   to k   oM m oqda.  OgMrlik  kuchi 
A m p e r  k u ch i  b ilan   m u v o z a n a tla sh ish i  u c h u n   oM kazgichni 
jo y lash tirish   lozim  boMgan m ag n it m a y d o n in in g   induksiyasini 
(m o d u lin i  va  y o ‘n alish in i)  top in g .
873*. 
U zunligi  /  va  m assasi  m   boMgan  ab  oM kazgich 
ingichka sim larga osilgan.  U n d a   /   to k  oMib tu rg an d a u  b ir jinsli 
m agnit  m ay donda sh u n d ay  og‘diki  (119-  rasm ),  sim lar vertikal
a \
\
r 
\
\
\  
\
118-  rasm .
124
119-  rasm .

---

bilan a  bu rch ak  hosil qildi.  M agnit m aydon induksiyasi  qanday? 
Im k o n i  b o ‘lsa,  sh u n d a y   usul  b ila n   ta q a sim o n   m ag n itn in g  
o ‘rta c h a   m ag n it  m ay d o n   in duksiyasini  an iq lan g .
874.  A ktiv q ism n in g  uzunligi 
8
 sm  boMgan  o ‘tkazgichdagi 
to k   k u ch i  50 A  ga  ten g .  U  m ag n it  induksiyasi  20  m T   boMgan 
b ir jin sli  m ag n it  m a y d o n d a   tu rib d i.  OM kazgich  k u ch i  c h iz iq ­
lariga  p e rp e n d ik u la r ravishda 
1 0
 sm  siljiganda bajarilgan  ishni 
to p in g .
8 7 5 .  120-  ra sm d a  tasv irlan g an   v ak u u m   tru b k a d a   m agnit 
m a y d o n   t a ’sirida  e le k tro n   n u r  qaysi  to m o n g a   siljiydi?
8 7 6 .  E le k tr to k i  oM ayotgan  y u p q a  m etall  listn in g   С  va  Z) 
n u q talarig a  (
1 2 1
- rasm )  sezgir  g a lv a n o m e tr  u lan sa,  m agnit 
m aydon  m avjud boMgan  h o ld a (m ag n it induksiyasi vektorining 
y o ‘nalishi  ra sm d a   k o ‘rsatilgan)  u  p o te n sia lla r  farqi  paydo 
boM ganini  k o ‘rsatadi.  С   va  D  n u q ta la r  o ra sid a   p o ten siallar 
farqi  p ay d o   boMishi  sababini  tu sh u n tirin g .  Bu  n u q ta la rn in g  
p o ten siallarin i  taqqoslang.
877.  Induksiyasi 0,2 T  boMgan  m agnit  m aydonda  induksiya 
ch iziq larig a  p e rp e n d ik u la r  ravishda  10  M m /s
2
  tezlik   bilan 
h a r a k a tla n a y o tg a n   p ro to n g a   q a n d a y   k u c h   t a ’s ir  q ilish in i 
top in g .
878. A gar m agnit m aydonga m aydonining induksiya chiziq­
lariga perp en d ik u lar y o ‘nalishda  10  M m /s tezlikda uchib kirgan 
e le k tro n   m a y d o n d a   radiusi  1  sm   boMgan  ay lan a  ch izsa ,  shu 
m a y d o n n in g   induksiyasini  top in g .
В
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
x
/ l x
x
x
x
x
x
x
x
x
v
 
1 2 0
- rasm .
В
121 -   rasm .
125

---

122-  rasm .
01 
1 
2 
BQ,  mT
1 2 3 -   r a s m .
879.
  Induksiyasi  0,01  T  b o ‘lgan  m agnit  m a y d o n d a  p ro to n  
10  sm   radiusli  ay lan a  ch izd i.  P ro to n n in g   tezligini  toping.
880.
  Induksiyasi 
5 =  
10  m T   boMgan  b ir  jin sli  m ag n it 
m ay donga  induksiya chiziqlariga  p erp e n d ik u la r ravishda elek- 
tron  Wk  = 30 keV kinetik energiya bilan uchib kiradi.  M aydonda 
elek tro n n in g  harak at trayektoriyasining egrilik radiusi qanday?
881.
  P ro to n   va  a -   z a rra
1
  b ir jinsli  m ag n it  m ay d o n g a  kuch 
chiziqlariga  p e rp e n d ik u la r  ravishda  u ch ib   kiradi.  Bu  za rra - 
larning:  a)  tezlklari;  b)  en ergiyalari  b ir  xil  b o ‘lgan  h o llard a 
u la r  ch iza d ig an   a y lan a larn in g   ra d iu slarin i  taq q o slan g .
882.
  E lek tro n   induksiyasi  5   =  4  m T   b o ‘lg an   b ir  jin sli 
m agnit  m ay d o n d a  h a ra k a tla n m o q d a .  E le k tro n n in g   aylanish 
davri  T  ni  toping.
883.
  Bir jin sli  ele k tr  m ay d o n   va b ir jin sli  m ag n it  m ay d o n  
o ‘z a ro   p e rp e n d ik u la r  jo y lash g an .  E le k tr  m a y d o n   k u c h la n - 
ganligi  1  k V /m ,  m agnit  m ay d o n   induksiyasi  1  m T .  E le k tro n ­
n ing  h arak ati  to ‘g ‘ri  chiziqli  b o ‘lishi  u c h u n   u n in g   tezligining 
y o ‘nalishi  va  kattaligi  q an d a y   b o ‘lishi  lozim ?
884*. 
M a s s -s p e k tro g ra fd a   ( 1 2 2 - ra sm )  z a ry a d la n g a n  
z a rra la r  K L  u c h a stk a d a   e le k tr  m ay d o n   ta ’sirid a  tezla sh ad i  va 
induksiyasi  В   boMgan  m ag n it  m ay d o n g a  tu sh ib ,  R  radiusli 
ay lan a  ch izad i.  T ez lash tiru v ch i  k u ch lan ish   U ga  te n g   b o ‘lsa, 
boshlangN ch  tezligini  nolga te n g  d eb  hiso b lab , b itta   za rran in g  
so lish tirm a  zary ad i  ^   ni  hisoblash  fo rm u lasin i  k eltirib   c h i- 
qaring.
1
 a -   z a r r a n in g  z a ry a d i  p r o t o n n in g  z a r y a d id a n  
2
  m a r ta   k a tta ,  m a s sa si 
e s a   u n in g   m a s s a s id a n   4  m a r ta   k a tta .

---

8 8 5 .  123-  ra sm d a  keltirilgan grafikdan  foydalanib,  p o ‘lat- 
n in g   m ag n itlo v c h i  m a y d o n n in g   BQ  induksiyasi  0 ,4   m T   va
1,2  m T  boMgan  hollard ag i  m ag n it  sin gdiruvchanligini  to p in g .
8 8 6
.  A gar  so le n o id n in g   c h o ‘y an  o lzagi  xuddi  sh u n d ay  
oM chamli  p o ‘lat  o ‘zak bilan  alm ash tirilsa,  m ag n it o q im   n ec h a 
m a rta   o ‘z g a ra d i?   M a g n itlo v c h i  m a y d o n n in g   in d u k siy a si 
B{) = 2,2  m T .  123-  ra sm d a n   foydalaning.
8 8 7 .  0 ‘zaksiz  so len o id   ichidagi  m a y d o n n in g   induksiyasi 
Z?(l = 2  m T .  A gar  so le n o id n in g   ichiga  kesim i  100  sm
2
  boNgan 
c h o ‘y an  o ‘za k   kiritilsa,  m ag n it  o q im   q a n d a y   b o ‘lib  qolad i? 
123-  ra sm d a n   foydalaning.