A. P. R im k ev ic h

4 2 .  Elektromagnit  induksiyasi.  Induksiya  EYK.
0 ‘zinduksiya.  Induktivlik.  Tokning  magnit 
maydoni  energiyasi
8 8 8
.  124-  rasm da elektrom agnit  induksiyaning turli  hollari 
keltirilg an .  H a r  b ir  ho i  u c h u n   m asalan i  t a ’riflang  va  uni 
yeching.
889.  A gar/4Z?CZ)ram kani  (125-  rasm ):  a) tokli  0 0 '  
g ‘a lm a s  o ‘tkazgichga  n isb atan   ra sm d a  k o ‘rsatilgandek  ay lan - 
tirsak ;  b)  Л В   to m o n i  a tro fid a   ay lan tirsa k ;  d)  B C   to m o n i 
atro fid a  aylan tirsak ;  e)  vertikal  y o ‘n alish d a  ilgarilanm a  h ara- 
k atlan tirsak ;  f)  g o rizo n ta l  y o ‘n alish d a  ilgarilanm a  h a ra k a t- 
lan tirsak ,  ra m k a d a   in d u k sio n   to k   hosil  b o ‘ladim i?
V
/ 1  
2 
3
4
о
5
6
124-  rasm .
7
127

---

о
125-  rasm .
126-  rasm .
890.  Bir jinsli  m agnit  m ay d o n d a tu rg an  sim  halqa:  a)  ilga­
rilanm a  h arakatlantirib  ko‘chirilsa;  b)  h alq a tekisligiga p e rp e n ­
d ik u la r  b o ‘lib,  m ark azi  orq ali  o ‘tu v c h i  o ‘q  atro fid a   ay la n ti- 
rilsa;  d)  h alq a  tekisligida  y o tu v ch i  o ‘q  atro fid a   ay lan tirlsa, 
u n d a   in d u k sio n   to k  p ay d o  boM adim i?
891.  U c h ta   b ir  xil  to ‘g ‘ri  m ag n it  vertikal  h o la td a   b ir  xil 
b a lan d lik d an   tu sh m o q d a .  B irinchi  m ag n it  erk in   tu sh m o q d a , 
ikkinchisi  tu sh ish   v aq tid a  o c h iq   so len o id   ic h id a n   o ‘tm o q d a , 
uchinchisi  esa berk solenoid  ich id an   o ‘tm o q d a .  M agnitlarning 
tushish vaqtini taqqoslang.  Javoblam i  Lens qoidasi va enepgiya- 
ning  saqlanish  q o n u n i  aso sid a  asoslab  be ring.
892. Л o ‘ra m n in g  zanjiridagi  kalit  u lan g an d a va  uzilganda 
В  o ‘ra m d a  vujudga  keladigan  in d u k sio n   to k n in g   y o ‘n alish in i 
to p in g   (126-  rasm ).  K alit  u lan g an   h o la td a   re o sta tn in g   s iф a -  
nuvchi  kontaktini o ‘ngga va chapga surganda vujudga keladigan 
induksion to k n in g  y o ‘nalishi  q an d ay  boMishini  h a m   k o ‘rsating.
893.  A gar m ag n it aylantirilsa  (1 2 7 -  ra sm ), o ‘q q a o ‘rn a til- 
g an  b erk   o lram   ay lan a  boshlaydi.  H o d isan i  tu s h u n tirin g   va 
o ‘ra m n in g   aylanish  y o lnalish in i  aniqlang.
894.  A gar  ikkita  d e m o n stra tsio n   g a lv a n o m e trn in g   klem - 
m alarini  sim la r b ilan   ulasak va asb o b lard an  b irin i  ch ay q altirib  
stre lk a sin i  te b ra n tirs a k ,  ik k in ch i  a s b o b n in g   strelk asi  h am  
te b ra n a   boshlaydi.  T ajrib a n i  tu sh u n tirin g   va  iloji  boMsa,  uni 
tek sh irib   k o ‘ring.
8 9 5 .  A gar  k o m p asn in g   qobigM  je z d a n   yasalgan  b o ‘lsa, 
strelkasi  te b ra n ish i  te z ro q ,  p la stm a ssa d a n   q ilin g a n   b o ‘lsa, 
sek in ro q  to ‘xtaydi.  N im a   u ch u n ?
128

---

1 2 7 - rasm . 
1 2 8 - rasm . 
1 2 9 - rasm .
896.  T ra m v a y   haydovchisi  dvigatelni  k o n ta k t  ta rm o q d a n  
uzib  (1 2 8 -  ra sm ),  uni  g e n e ra to r  rejim iga  o ‘tk azg a n d a  (kalit 
/  v aziy atd an   2   vaziyatga  o ‘tk azilad i)  tram v a y n in g   to rm o z - 
lanish  p rin sip in i  tu sh u n tirin g .  T ra m v a y n in g   tezla n ish i  (to r- 
m o zlan ish   jad allig i):  a)  tram v a y n in g   m u ay y an   h arak atlan ish  
te z lig id a   n a g ru z k a   k a tta lig ig a   (r e z is to rn in g   q a rsh ilig ig a ); 
b)  m uayyan  n ag ruzkada tram vayning tezligiga q an d a y  bo g ‘liq?
897.  500 ta o ‘rami boMgan solenoidda m agnit oqim   5 ms da 
7  d a n   9  m W b  g a c h a   tekis  kam aydi.  S o len o id d ag i  induksiya 
E Y K   ining  k attaligini  to p in g .
898.  2000  ta   o ‘ram li  s o le n o id d a   120  V  induksiya  E Y K   i 
uyg‘o tilg a n d a   (hosil  b o ‘lg an d a)  m ag n it  o q im in in g   o ‘zgarish 
tezligini  toping.
8 9 9 .  K o ‘n d a la n g   kesim i  50  sm
2
  b o ‘lgan  p o i a t   o ‘zakda 
n e c h ta   c h u lg ‘a m   b o ‘lganda  u n d a   m ag n it  induksiyasini  5  m s 
d a v o m id a   0,1  d an   1,1  T   g ac h a  o ‘zgartirib   100  V   induksiya 
E Y K   i  hosil  qilish  m u m k in ?
900.  Induksiyasi 
8
  m T  boMgan b ir jinsli  m ag n it  m ay d o n d a 
aktiv  q ism in in g   uzunligi  0 ,2 5   m  b o ‘lg an   o ‘tkazg ich   m agnit 
induksiya  vektoriga  30°  b u rc h a k   o stid a  5  m /s   tezlik   bilan 
h a ra k a tla n g a n d a   u n d a   hosil  boM adigan  induksiya  E Y K   ining 
k attaligini  to p in g .
9 0 1 .  A ktiv  q ism in in g   uzunligi  1  m   b o i g a n   o ‘tkazg ich  
m ag n it  m a y d o n n in g  induksiya chiziqlariga  60° b u rc h a k  ostida 
q a n d a y   tezlik   b ilan   h a ra k a tla n tirilg a n d a   o ‘tk a z g ic h d a   1  V 
in d u k siy a  EY K   i  uyg‘o tila d i?  M agnit  m ay d o n   induksiyasi 
0,2 T  ga teng.
902. Aktiv qism ining uzunligi  1  m  va qarshiligi  2 Q. b o ‘lgan 
M N   o ‘tk azg ic h   (1 2 9 -  rasm )  induksiyasi  0,1  T   b o ‘lgan  b ir 
jinsli  m agnit  m ay d o n d a turibdi.  (T tk az g ich   EY K  i  1  V b o ig a n  
to k   m anbayiga  ulan g an   (m a n b a n in g  ichki  qarshiligini va  ulash
9   —  A .P .R im k e v ic h  
129

---

sim la rin in g  qarshiligini  hisobga o lm an g ). 
0
‘tkazgich:  a)  tin c h  
tu rg a n d a ;  b )  o ‘ngga  4  m /s   te z lik   b ila n   h a ra k a tla n g a n d a ; 
d )  sh u n d a y   tezlik  bilan  c h a p g a   h a ra k a tla n g a n d a   u n d a   hosil 
boM adigan  to k n in g   kuchi  q a n d a y  boMadi?  O M kazgichdan  to k  
oMmasligi u ch u n  uni  q anday y o ‘n alishda va q an d a y  tezlik bilan 
h a ra k a tla n tirish   lozim ?