‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi m. Q. Pardayev, B. A. Xasanov, B. Yu. Maxsudov, D



Download 3,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet133/167
Sana14.04.2022
Hajmi3,97 Mb.
#550416
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   167
Bog'liq
3-645

b o ‘y ic h a
(b ir k u n lik , b ir h a fta lik , b ir o y lik , b ir 
ch o ra klik, b ir y illik k a b ila r);
- m a h sulotning tu rla ri b o ‘ yich a (a sso rtim e n tining b u y u rt- 
m alarga to ‘g‘ ri ke lish i, sh a itn o m a la m in g o ‘z vaqtida tova m ing
tu rla ri b o ‘ yicha b a ja rilish i k a b ila r).
T a h lil n a tija la ri nafaqat m utaxassislarga b a lk i, barcha undan 
fo yd a la n u vch ila rg a tu s h u n a rli b o ‘ lis h i lo z im . C h u n k i, ushbu 
a x b o ro tla rd a n shu so h a d a fa o liy a t k o ‘ rs a ta y o tg a n b a rc h a
xo d im la r fo y d a la n is h la ri m u m k in . Shu tu fa y li ta h lil n a tija la ri 
hammaga tush u na rli b o ‘ ladigan ja d v a lla r, g ra fikla r, diagram m alar 
tarzida b e rilis h i maqsadga m u v o fiq d ir.
IC h T n in g ta k o m illa s h u v i nafaqat ic h k i, b a lki k o ‘p jih a td a n
tashqi o m illa rg a ham juda b o g ‘ liq . IC h T n in g tashqi o m illa rig a
q uyidagilar k ira d i:
- m ehnat b o zo ri;
- xom ashyo yetkazib b e ru v c h ila r;
- unga e le k tr e n e rg iya si va gaz sin g a ri y o q ilg ‘ i ham da 
k u c h la n tiru v c h ila m i ye tka zib b e ru v c h ila r;
- unga tra n sp o rt x iz m a tin i k o ‘ rsa tuvch ilar;
139


— uning fa o liy a tin i nazorat q ilu v c h ila r;
— y u q o ri ta sh kilo tla r;
— bank va shu kabi m azkur ishlab chiqarish tizim ig a tashqi 
t a ’sir etu vch ila r.
Ishlab ch iq a rish tiz im in i F Q T o 'tka zish d a m azkur tashqi 
o m illa m in g ta ’s irin i ham inobatga olish lo zim va m u h im d ir. Shu 
tu fa y li b u la r haqida ham te g ish li a xbo ro tla m i to ‘plash va ularga 
is h lo v berib, u la r o rq a li tegishli xulosa chiqarish ham da boshqaruv 
q a ro rla rin i qabul q ilis h uchun tayyorlash maqsadga m u vo fiqd ir.
IC h T to ‘g ‘risid a to ‘g ‘r i xulosa chiqarish uchun uning ta rk ib iy
v a fu n ksio n a l h o la tin i tasvirlashga to ‘g ‘ ri keladi.
IC h T n in g ta rk ib iy h o la tin i tasvirlash deganda uning ishlab 
ch iq arish va tashkUiy ta rk ib in i b ir-b iri b ila n bog‘ liq holda qanday 
jo yla sh ga n i, ta rk ib i, tu z ilis h shakli ka bila rn i b ir butun tasvirlash 
tu s h u n ila d i.
B unda IC h T g a k iru v c h i har b ir b o ‘ lin m a n in g jo y la n is h i, 
u m u m iy m aydoni, unda dastgohlarning jo y la n is h i, shu bo‘ lin - 
maga a jratilgan asosiy m aydoni, yordam chi maydoni,. b ir-b irig a
o ‘tish jo y i ka b ila r tasvirlanadi.
IC h T n in g fu n k s io n a l h o la tin i ta svirla sh deganda o ‘ rga- 
n ilayotgan obyektning bosh, asosiy, yordam chi, keraksiz va zararli 
fu n k s iy a la rin i ifo d a lo vch i ishlab chiqarish tiz im in in g h o la tin i 
ic h k i ham da tashqi o m illa r b ila n bog‘liq holda tasvirlash tushu­
n ila d i. IC h T n in g h o la ti bevosita uning ic h k i va tashqi o m illariga 
b o g 'liq . Shu tu fa y li b u la rn i o ‘ rganishda faqat b ir qism i b ila n
chegaralanib q olish m um kin emas.
B u esa o ‘ z navbatida funksional h o la tn i to ‘g ‘ ri a tro flic h a
tasvirlashni taqozo q ila d i.
Ishlab ch iq arish xa ra ja tla rin i (IC h X ) baholash b ir qancha 
ta m o yilla rg a asoslanadi. Bunda xa ra ja tlar fun ksiya la r bo’yicha 
aniqlanadi.
U shbu h o la tn i baholash uchun «elem ent — holat — funksiya» 
b o g 'liq lig i inobatga o lin a d i. B uning m azm uni o ‘ rganilayotganda 
obyektning har b ir elem enti o lin a d i, ushbu elem entlar qanday
140


holatda va u la r q a n d a y fu n k s iy a la rn i bajarishi aniqlanadi. H a r 
b ir funksiya a tro flic h a ta h lil q ilin ib , keraksiz va za ra rli fu n ksiya la r 
ham da ularga s a rfla n a d ig a n o rtiq c h a q ilin a d ig a n x a ra ja tla r 
aniqlanadi va u la rn i k a m a y tiris h y o ‘ lla ri ishlab c h iq ila d i.
Shunday q ilib , ishlab c h iq a ris h xa ra ja tla rin i baholash deganda, 
ishlab c h iq a ris h n i e le m e n tla ri b o ‘ y ic h a ta q s im la b , h a r b ir
elem entning h o la tin i a tro flic h a o 'rg a n ib , u la m i funksiyalarga 
b o ‘ lib, har b ir fun ksiya g a ke ta d ig a n x a ra ja tla m i aniqlab, keraksiz 
va z a ra rli fu n k s iy a la rn i h a m d a ularga ketadigan x a ra ja tla m i 
b arta ra f q ilish y o ‘ lla rin i is h la b ch iq ish tush u nila di.
U shbu usul b ila n is h la b c h iq a ris h ja ra y o n ig a ke ta d ig a n
xarajatlam ing re a l m iq d o ri aniqlan a di.

Download 3,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   167




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish