‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi b. M. U m a r o V

T-jadval texnologiyasi
Bu  texnologiyadan  leksiya  darslari  va  am aliy  m ashg‘ulotlam ing 
yakuniy qismida foydalanish qulay.  Bunda bir m uam m oni turli qarama* 
q a rsh i  nuqtai  n a z arla rd a n   q aralad i  (ijobiy  va  salbiy,  afzallik  va 
kam chilik,  foyda  va  zarar,  to ‘g ‘ri  va  noto‘g‘ri).  M asalan,  o'qituvchi 
m avzu  b o ‘yicha  aralashtirib  tuzilgan  to ‘g‘ri  va  n o to ‘g‘ri  javoblami 
ekranga chiqarib, bir partada o ‘tirgan talaba-o‘quvchilarga hamkorlikda 
ulam i jadvalga ajratib yozishlarini, so‘ngra yozilgan varaqlarini yondosh 
p a rta d a g i  ta la b a - o ‘q u v c h ila r   b ila n   a lm a s h tirib   q o ‘sh im c h a la r 
qilishlarini  taklif etadi.  Ish  yakunlangach  to ‘g‘ri  va  n o to ‘g‘ri javoblar 
a jra tib   yozilgan  jad v a l  e k ra n g a   ch iq arilad i.  T a la b a - o ‘quvchilar 
o ‘zlarin in g   javo blarin i  e k ra n d a g i  jadval  b ilan   taq q o slab   tegishli 
xulosalaiga kelishadi.
T o‘g‘ri javoblar
N oto‘g ‘ri javoblar
1
.
1
.
2.
2.
Insert  texnologiyasi 
Bu texnologiya h ar b ir tala b a-o ‘quvchining m avzuni tezkor o ‘qib 
o ld in d a n   olingan  bilim lari  asosida  m atnga  belg ilar  q o ‘yib  chiqib 
m unosabat bildirish im konini beradi.  M a’ruza m atnidagi har bir muhim 
tu sh u n c h a la r,  fikrlar  t o ‘g ‘risiga  tegishli  b elg ilar  q o ‘yib  chiqilib, 
ulardan   quyidagi jadval  tuziladi:

---

Mavzuning asosiy 
tushunchalari va tayanch 
iboralari  mazmuni
Bila­
man
M en uchun 
yangi 
m a’lumot
M en bilgan 
m a’lum otni 
inkor  qildi
Meni o ‘y- 
lantirib qo‘ydi 
(tushunmadim)
V
q
—
?
l.A(x;u)-nuqta
V
2.A(x)-to‘g‘ri  chiziqda, 
A(x;  y)-tekislikdagi,  A(x; 
y; z)-fazodagi  nuqta
?
3.  z-A nuqtaning apli- 
katasi
q
4.xq0-to‘g‘ri chiziqda 
nuqtani,  tekislikdaordi- 
natao‘qini,  fazoda(uOz) 
tekislikni  ifodalaydi
—
„Bilaman
. 
Bilishni xohlayman.  Bilib  oldim“  metodi
Bu m etod leksiya darslar uchun qulay.  0 ‘qituvchi mavzu b o ‘y ich a 
asosiy  tu sh u n chalar va  iboralar  ro ‘yxatini  kodoskopga 
0
‘xshash  b iro r 
texnik  vosita  yordam ida  talaba-o‘quvchilarga  taqdim   etadi.  T a lab a - 
o‘quvchilar o ‘zlari  biladigan  va bilm aydigan  tu sh un chalar va  ib o ralar 
bilan  nam unadagi jadvalni  to ‘ldiradilar:
Bilaman
Bilishni xohlayman
Bilib oldim
R o‘yxatga kirmagan, biroq dars jaray o n id a yangidan paydo b o ‘l- 
gan talaba uchun notanish tushuncha va iboralar ham  jadvalning ikkinchi 
ustuniga q o ‘shim cha ravishda qayd etilib boriladi.
T alab a-o ‘quvchining  asosiy  diqqat  e ’tibori  jadvalning  ik k in ch i 
ustunidagi bilimlami egallashgaqaratiladi. T alaba-o‘quvchi darsni d iq q at 
bilan  tinglab jadvalning  ikkinchi  ustunidagi  tu sh u n ch a  va  ib o ra la m i 
bilib  va  yozib  oladi  hamda  o ‘zlashtirgan  savol  to ‘g‘risidagi  u c h in c h i 
ustunga „ q “ belgi q o ‘yadi, boshqalari b o ‘sh turadi. Agar dars jaray o n id a 
ikkinchi  ustundagi  ayrim tushuncha va iboralar o ‘rganilm asdan  q o lib  
ketsa,  u lar  o ‘qituvchidan  so‘rab  yoki  m u staq il  ravishda  o ‘rg a n ib  
olinadi.
Bu usul talaba-o‘quvchida bilimlami o ‘zlashtirish bo‘yicha o ‘z -o ‘zini 
nazorat  qilish,  darsdayoq tegishli  m a’lum otlam i  egallab  olishga  intilish, 
axborot resurslari ustida mustaqil ishlash ko‘nikm alarini shakllantiradi.

---

Zigzak  siniq  chiziq,  ilonizi,  egri-bugri  m a ’nolarini  anglatadi.
T a ’lim da  zigzak  m eto d in in g   m ohiyati  b ir  gu ru h   to m o n id an  
o ‘rganib b o ‘lingan  o ‘quv  materialining,  hali u n i  o ‘rganmagan boshqa 
guruhga taqdim   etilishidan  iborat.
„Z ig-zak“  usulining  bir m uncha afzalliklari  bor.  Xususan,  ushbu 
usulni  q o ila s h   o rq ali  talabalar  jam oa  b o ‘lib  ishlash  ko‘nikm asini 
hosil  qiladi  va  m avzuni  o ‘zlashtirishga  ketadigan  vaqt  tejalib,  qisqa 
vaqtda  katta  m aterialnin g  o ‘zlashtirishiga  erishiladi.  Ushbu  usulning 
ketm a-ketligi quyidagicha amalga oshiriladi:
—  talabalar  odatdagidek,  bir  qancha  guruhlarga  b o ‘linadi;
— h a r b ir g u ruhga m avzu b o ‘yicha bitta savol tarqatiladi  (savollar 
guruhdagi  h a r  b ir  ishtirokchiga  bittadan  berilishi  lozim);
—  g u ru h   a ’z o la ri  shu  tarqatilgan  savolni  belgilangan  vaqtda 
o ‘rganib  oladilar;
—  h a r  b ir  guruhga  etakchi  saylanadi  va  u lar  tarqatilgan  m atnn i 
o ‘rganishda,  u la m in g   m ohiyatini  teran  tu sh u n ish d a   shu  g u ruhda 
etakchilik qiladi;
—  lidem ing fikri g uruh a ’zolari tom onidan  toMdirilishi,  qo 'sh im - 
chalar  va  o ‘zgartirishlar  kiritilishi  mumkin;
—  m a tn la r  g u ru h d a   to ‘liq  o ‘rganilib  b o ‘lganidan  keyin  u lar 
guruhlararo  alm ashtiriladilar;
—  endi  ushbu  guruhlarda  yangi  savollar  o ‘iganiladi;
— bu  savollar h a m  o ‘rganilib bo‘lingach, u lar yana alm ashtiriladi;
—  gu ruhlarda  b a rc h a   savollar  o ‘rganilgancha  ushbu  jarayonlar 
takrorlanadi;
—  bir-b irinin g  bilim ini  baholash  va  o ‘zlashtirilganIik  darajasini 
aniqlash  uchu n   g u ru h lar  bir-biriga  ketm a-ket  ravishda  savol  berib 
boriladi;
—  savol  qaysi  guruhga  tashlangan  b o ‘lsa,  birinchi  shu  g uruh 
a ’zolari javob  berishlari  m um kin,  boshqa  g uruh  a ’zolari  qo‘shim cha 
qilib borishga haqli.
U shbu  usulning  „Aqliy  hujum “  usuliga  nisbatan  farqi,  bu   erda 
talabalam ing  bilim lari  baholanadi.
M azkur usulni o'rganish uchun talabalar 3 guruhga yoki 6 guruhga 
b o ‘linadilar. C hunki mavzu 3 tasavolgabo‘lingan.

---

Davra  suhbatida  m a ’ruzachi  o ‘qituvchi  bosh  tashkilotchi  b o ‘lib 
qoladi.  Davra  suhbatlari  ko‘p in ch a  talaba-o‘quvchilarga  tanish  yoki 
yaqin mavzularda o'tkaziladi.  D avra suhbati mavzulari, rejalari, savollari 
tala b a-o ‘quvchilarga  aw a ld an   b ir  necha  kun  oldin  tarqatiladi.
T alaba-o‘quvchilar uch u n  m ustaqil  tayyorgarlik k o ‘rishga,  ulami 
bir-birlari  bilan  aw a ld an   o ‘zaro  fikr  alm ashishga,  kutubxona,  inter- 
netdan ayrim m a’lum otlam i to ‘plash, qayta ishlash, kichik m atn tuzish 
im koniyati  yaratiladi.  Davra  suhbatining  afzalligi  shundaki,  h ar  bir 
talab a-o‘quvchi  individual  tayyorgarlik  ko‘radi.  H a r  ikki  to m o n  dav- 
rani  o ‘tkazishga  tayyorgarlik  bilan  keladi.  Suhbatni  o ‘qituvchi,  goho 
lider  talaba-o‘quvchi  olib  borishi  m um kin.
Davra suhbatlari  o ldindan  dasturlangan  dars jadvali  asosida  olib 
borilishi mumkin.
Davra  suhbatining  yana  b ir  afzalligi  shundaki,  h a r  bir  talaba- 
o ‘quvchi  o ‘z  bilim ini,  og‘zaki  nu tqin i,  shaxsiy  fikrini  em in-srkin 
nam oyish etishiga m uhit yaratiladi. T alaba-o‘quvchi va o ‘qituvchining 
shaxsiy  m a’suliyati  oshadi,  h a m   o ‘qish,  ham   o ‘rgatish  yonm a-yon 
davom   etadi.  M aterialni  o ‘qish,  o ‘rganish,  o ‘zaro  fikr  almashishga, 
o ‘zlashtirishga  m otiv  o shadi.  B ilim ni  olish,  u n ing   o ‘zlashtirilishi 
kafolatlanadi.