O‘zbekiston respublikasi sog‘liqni saqlash vazirligi



Download 7,33 Mb.
Pdf ko'rish
bet98/491
Sana31.12.2021
Hajmi7,33 Mb.
#251019
1   ...   94   95   96   97   98   99   100   101   ...   491
Bog'liq
Oquv uslubiy majmua (2)

Qand-moylar - saxarozaning yuqori molekulali yog‗ kislotalari bilan xosil qilgan  noto‗liq 
murakkab efirlari bo‗lib, ularni olishda boshlang‗ich material bo‗lib, saxaroza va individual yog‗ 
kislotalari  (stearin,  palmitin,  laurin  va  boshqalar)  yoki  kokos,  palma  va  boshqa  o‗simlik 
moylarining  aralashmalari  xizmat  qiladi.  Saxarozaning  molekulasida  sakkizta  ON  guruhi 
bo‗lganligi uchun, uni eterifikatsiya qilish xisobiga turli xil sirt faollikka ega bo‗lgan moddalarni 
sintez  qilish  mumkin  bo‗ladi.  Qand-moylar  o‗z  xossalari  bo‗yicha  SFM  bo‗lib,  F.A.Joglo 
saxarozadan  bir  qator  mono  va  diefirlarini  sintez  qildi  va  ularni  surtmalar  texnologiyasida 
emulgator  sifatida  foydalanishga  tavsiya  qildi.  Uning  taklifiga  ko‗ra  palmitin  va  stearin 
kislotalarining diefirlarining 2% miqdori, vazelin moyi (47%), suv (45%), metilsellyuloza (1%) 
va  serezin  (5%)  bilan  s/m  tipidagi  emulsiyani  xosil  qilishda  mustaxkam  konsistensiyani  paydo 
qiladi (GLB-7). [5,6]. 
Farmatsevtik amaliyotda ishlatiladigan  ba‘zi  tvinlar 
Sotuvdagi 
nomi 
Kimyoviy tarkibi 
GLB (+)  N 
Konsisten 
siyasi 
Tvin – 20 
Polioksietilen-(20)-
sorbitanmonolaurat 
16,7 

Suyuq 
Tvin – 40 
Polioksietilen-(20)-
sorbitanmonopalmitat 
15,6 

Suyuq 
Tvin – 60 
Polioksietilen-(20)-
sorbitanmonostearat 
14,9 

Suyuq 


 
66 
 
Tvin – 61 
Polioksietilen-(4)-
sorbitanmonostearat 
9,6 

Qattiq 
Tvin – 80 
Polioksietilen-(20)-
sorbitanmonooleat 
15,0 

Suyuq 
 
Surtma  –  yumshoq  dori  turi  bo‗lib,  ular  yuqori  yopishqoqlik  xususiyatiga  ega  bo‗lgan 
suyuqlik  bo‗lib,  teriga,  yaraga  yoki  shilliq  qavatga  qo‗yish  uchun  ishlatishga  mo‗ljallangan. 
Surtmalar xona haroratida o‗zining yopishqoq holatini saqlaydi va harorat oshirilganda oquvchan 
suyuqlikka  aylanadi.  Surtmalar  dispersologik  tasniflanishi  bo‗yicha  erkin  har  tomonlama  dispers 
shaklsiz muloyim yoki mayin aralashma. Surtmalar tinik suyuqliklardan oquvchanligining yo‗qligi 
bilan farqlanadi.  
 
Surtma – asos va asosda bir xil tarqalgan biofaol moddadan iborat.      Surtmalar tarkibiga – 
turg‗unlashtiruvchilar, YUSM, konservantlar va boshqa yordamchi moddalar kiradi. 
Surtmalarni  qadimiy  dori  turiga  kiritish  mumkin,  ular  haqida  Gippokrat,  Galen  hamda  Ibn 
Sino o‗z asarlarida to‗liq  ma‘lumotlar berib o‗tgan. Surtmalar tibbiyotda turli sohalarda  jumladan 
dermotalogiya, otolorin gologiya, jarohlik, ginekologiya va boshqa sohalarda ishlatiladi.  
 Hozirgi  vaqtda  ularni  alohida  ichki  a‘zolarga  ta‘sir  ettirib  davolash,  kasallikni  oldini  olish 
va tashxis qo‗shish maqsadida ham ishlatilmoqda. Bundan tashqari turli farmakologik ta‘sirga ega 
bo‗lgan  guruhdagi  moddalardan  ham  surtmalar  tayyorlanmoqda.  YUmshoq  dori  turlari 
konsistensiyasi, qovushqoqligi va tarangligi bo‗yicha quyidagilarga bo‗linadi; surtma, pasta, krem, 
gel va linimentlar. 
Surtmalar  quyidagicha  tasniflanadi:  ishlatilishi  bo‗yicha,  ta‘sir  mexanizmi  hamda  dispers 
muhiti bo‗yicha. 
1.Ishlatilishi bo‗yicha – dermatologik, burun uchun, stomatologiyada ishlatish uchun, rektal, 
vaginal va uretral surtmalarga bo‗linadi.  
2. ta‘sir mexanizmi bo‗yicha ikki guruhga bo‗linadi. 
a) maxalliy ta‘sir – terining  epidermis yuqori qavatiga ta‘sir etadi masalan, dermatol, sink, 
kseroform va xakozo. 
b)  rezorbtiv  ta‘sirli  –  terining  chuqurroq  qismiga  yoki  shilliq  qavat  orqali  qon  aylanish 
sistemasiga, limfaga o‗tib tanaga yoki tananing ma‘lum qismiga ta‘sir etadi. masalan, ―nitrong‖ va 
hakozolar. 
3.Dispers muhit (sistema) bo‗yicha gomogen va getrogen guruhlarga bo‗linadi. 
Gomogen surtmalar – bularda dori modda asosda eritma holida tarqalgan bo‗lib, ular surtma 
–  qotishma,  surtma  eritma  va  ekstraksion  surtmalar  bo‗ladi.  Getrogen  surtmalarga  suspenzion, 
emulsion  va  aralash  turdagi  surtmalar  kiradi.  Suspenzion  surtmalar:  a)  ikki  fazali  sistemalar,  b) 
uch  va  ko‗p  fazali  sistemalarga  bo‗linsa,  emulsion  surtmalar  esa:  suv/yog‗  tipidagi  emulsion 
surtmalar,  yog‗/suv tapidagi emulsion surtmalar kiradi. 
Surtma dorini tayyorlashda ishlatilgan asosga qarab ular quyidagicha tasniflanadi: gidrofob 
asosli surtmalar; gidrofil asosli surtmalar; emulsion (difil) — asosli surtmalar a) suv/yog‗ tipidagi 
emulsion asosli surtmalar;  b) yog‗/suv tipidagi emulsion asosli surtmalar. 
Gomogen  surtmalarga  biofaol  moddalarni  asosda  eritish  bilan  tayyorlangan    yog‗li 
surtmalar,  hamda  moddalarni  surtma  asoslari  tarkibiga  ekstraksiya  yo‗li  bilan  kiritilgan  surtma 
turlari  kiradi,  Surtmalarning  bu  guruhi  dori  moddalar  va  surtma  asoslari  o‗rtasidagi  oraliq 
fazasining yo‗qligi bilan ifodalanadi. Biroq bunday surtmalarni to‗liq gomogen sistema deb qarash 
xatolikka  olib  kelishi  mumkin,  chunki  surtma  asoslarning  o‗zi  turli  xil  mikro-va 
ultramikrokristallik qo‗shimchalardan iborat bo‗lishi mumkin. Surtma suspenziyalar tarkibiga esa 
suv  hamda  yog‗da  erimaydigan  biofaol  moddalar  kiradi.  Ba‘zan  suvda  yaxshi  eriydigan  biofaol 
moddalar jumladan, rux sulfat, rezorsin, simob dixlorid kabi moddalar surtma tarkibiga suspenziya 
yo‗li  bilan  kiritiladi,  chunki,  bunday  moddalar  suvda  a  eritib  kiritilsa,  teriga  zararli  ta‘sir 
ko‗rsatadi. Ba‘zan biofaol moddani erishi uchun ko‗p miqdorda suv talab qilinganda (bor kislotasi 
va  natriy  tetraborat)  surtma  tarkibiga  suspenziya  yo‗li    bilan  kiritiladi.Suspenzion  surtmalar 
tarkibida  bitta  va  undan  ortiq  dori  moddalar  bo‗lishi  mumkin,  lekin  ularning  har  biri  o‗z  oraliq 


 
67 
 
faza  chegarasiga  egadir.  SHunday  holatlarda  suspenzion  surtmalar  bir,  ikki  va  ko‗p  fazali 
sistemalarga bo‗linadi. 
Emulsion  surtmalar  texnologiyasida  tarkibiga  suv,  spirt,  glitserin  va  ular  aralashmasida 
eruvchi  dori  moddalar  kiritiladi.  Bunday  eritmalar  moyli  asos  bilan  aralashmasligi  natijada  hosil 
bo‗lgan  surtmalar  emulsiya  tipidagi  surtmalar  bo‗lib,  undagi  dispers  muhit  moyli  asos 
hisoblanadi.Emulsion  surtmalar  tarkibiga  emulgatorlar  kiritilganligi  sababli,  ular  etarli  darajada 
yuqori  dispers  va  turg‗un  bo‗ladi.  SHunday  surtmalar  ham  borki,  ular  dispers  muhitning  yuqori 
qovushqoqligi  sababli  turg‗undir.  Bunday  surtmalarda  dispers  faza  yirik  tomchilardan  iborat 
bo‗ladi. 
Aralash surtma dorilar har xil dispers sistemalardan tashkil topgan bo‗ladi. Masalan eritma 
va suspenziya yoki eritma,suspenziya va emulsiya muhitlardan iborat bo‗ladi.  
Surtmalar tayyorlashda ishlatiladigan asoslarga quyidagi talablar qo‗yiladi: tan narxi arzon, 
yumshoq  konsistensiya,  biologik  bezarar,  neytral  muxit,  mikroorganizmga  turg‗un,  oson 
yuviladigan,  saqlash  davomida  turg‗un  bo‗lishi  lozim.  Asoslar  quyidagi  guruhlarga  bo‗linadi: 
lipofil, gidrofill va lipofil – gidrofil asoslar. 
Lipofil asoslarga – cho‗chqa yog‗i (Acleps suillus seu) – teriga yaxshi so‗riladi hamda oson 
yuviladi. Turg‗unligi qisqa bo‗lganligi, hamda oziq – ovqat maxsulotiga kirganligi uchun hozirgi 
vaqtda surtma uchun asos sifatida ishlatish bir muncha qisqarib ketgan. 
O‗simlik yog‗lari – (Olea pinqua) kungaboqar yog‗i – Oleum Helianthi, shaftoli, o‗rik yog‗i  
(Oleum  Persicorum),  bodom  yog‗i  (Oleum  Amygdalarum)  va  boshqalar.  Ular  suyuq  bo‗lganligi 
uchun  asosan  linimentlar  uchun  asos  sifatida  ishlatilsa,  surtmalar  uchun  asosga  qo‗shimcha 
yordamchi modda sifatida ishlatiladi. 
Gidrogenizatsiya  qilingan  yog‗larni  kelajagi  porloq  bo‗lib,  ulardan  salomas  yoki  gidrojir 
(Adeps hydrogenisatus) – tozalangan o‗simlik moyini gidrogenizatsiya qilib olinadi. 
Mumlarga  asalari  mumi  hamda  spermatset  kiradi.  lanolin  –  yuqori  qovushqoq,  kley  sifat, 
yoqimsiz hidga uglevodorodlarga – vazelin, petrolat, parafin, vazelin moyi  
Ozokerit – Serezin  
Silikonli  asoslar  –  esilon  –  aerosil    asos  esilon  –  4  va  esilon  –  5  –  poliorganosiloksanli 
suyuqlik. Asos tarkibi 84 g esilon – 5 va 16 g aerosil. YUqori qovushqoqlik rangsiz gel, rN = 5 – 
7,0 allergiya chaqirmaydi. 
Gidrofil  asoslarga: 
Kraxmal  –geli  GF  IX-7%  kraxmal  kleystrli,  glitserin  asosida    metilselyuloza  (MS),  natriy 
karboksi metilselyuloza ( NaKMS), jelatina geli – jelatina – glitserinli asos: 1 – 3 g jelatina, 10 – 
30% glitserin 70 – 80% tozalangan suv.   
Sintetik YUMB – ga – PEO; PEO – 400 ular turg‗un (t; C
0
 namm) rN muhit
Noorganik  birikmalarga  –  bentonitli  asos  13  –  20%  bentonit,  10%  glіserin,suv  70  –  77%. 
Kimyoviy turg‗un. 
Lipofil  –  gidrofill  asos.  Bu  asos  suniy  ravishda  tayyorlangan  aralashma  bo‗lib  lipofil  va 
gidrofil  xossalarni  namoyon  etadi.  ular  absorbsionli  surtma  asosi  suvsiz  lipofil  asos  bilan 
emulgator  (PAV)ni  birgalikdagi  aralashmasi.  Uning  tarkibiga  vazelin,  vazelin  moyi,  serezin  va 
boshqa  uglevodorodlarni  emulgator  bilan  bo‗lgan  aralashmasidan  iborat.  Ular  asosan  emulsion 
tipidagi surtma tayyorlashda ishlatiladi. 
Emulsion  asoslar  absorbsion  asosdan  tarkibida  suv  bo‗lishi  bilan  farqlanadi.  Ular  yog‗lar 
suv yoki suvlar yog‗ bo‗lishi mumkin. 
Kutumova asosi tarkibi: vazelin– 60g ; emulgator T
2
 – 10 g va suv– 30 g  
Uning asosida kaliy yod, skipidar va oltingugurt surtmalari ishlab chiqariladi. 

Download 7,33 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   94   95   96   97   98   99   100   101   ...   491




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish