O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

elektr faolligi
kuzatiladi. S hu sababli bu elektr faolligini k o ‘p in c h a  
spontan  elektr fa o llig i
  deb  a ta sh a d i.  U  d o im o   r o ‘y   b e ru v e h i  ritm ik   e l e k tr  
te b ra n is h la r id a   n a m o y o n   b o ‘ la d i.  B a q a n i n g   u z u n c h o q   m iy a s id a n   e l e k t r  
p o tc n s ia lla r in i  a j r a t i b   o lg a n   I.M .  S e c h e n o v   sh u   s p o n ta n   te b r a n is h la r n i 
birinchilardan b o ‘lib aniqlagan edi. C h astotasi se k u n d ig a  10 dan 4 0  gacha b o ‘!gan 
va am plitudasi hujayradan tashqariga elek tro d  q o ‘y ish d a  100 
mkv
 keladigan e le k tr 
potensiallari ayirm asining tebranishlari nerv m arkazlarining spontan faolligi u chun 
xarakterlidir.  M ark aziy   nerv sistem asining h o la tig a   q ara b  tebranishlar c h a sto tasi 
va am plitudasi o 4zgaradi.
ToMqinsimon  ele k tr  feolligi -   n ey ro n la r  v a   sin a p sla rd a ro ‘y  beruvehi  h a r  xil 
elektr ja ra yonlariningyig‘indi ifodasidir. S huning uchun elektr faolligini tekshirishga
73
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

aso slan ib ,  m iyaning  te k sh irila y o tg an   tarkibiy  qism idagi  intim  ja rayonlam i  aniq
ta sav v u r qilib bo ‘lm aydi.
30-yillardan boshlab, E. E drian ¡shlaridan keyin, retseptorlaryoki afferent nervlar 
t a ’s irla n g a n d a   r o ‘y   b e r u v c h i  a ffe re n t  im p u lsla rg a   ja v o b a n   m a rk a ziy   nerv 
sistem asining  m uayyan  q ism i  -   o rq a   m iya,  miyacha,  k o ‘ruv  do'm b o q lari,  katta 
y arim  sharlar p o ‘stlo g ‘in in g  tu rli  qism larida kelib chiqqan  ele k tr reaksiyasi  keng 
ta d q iq  etilm oqda.  Bu ele k tr reaksiyasi 
yuzaga chiqarilgan potensial
 deb ataladi. 
Y u za g a  chiqarilgan  p o te n sia lla m i  qayd  qilib,  m iyaning  tu rli  tarkibiy  qism lariga 
ax borot o ‘tadigan yoMlami v a  ta ’sim i qabul qiluvchi sensor sistem alarjoylashishini 
y etarlic h a aniq tekshirish m um kin.
R e ts e p t o r l a m i n n g   m u a y y a n   g u r u h id a n   a f f e r e n t  im p u ls la r   o la d ig a n   n e rv  
m a rk a z la rid a  y u z a g a  c h iq a r ilg a n  p o te n s ia lla r am p litu d asi k a tta ro q , latent d av ri e sa 
k a lta ro q  b o ‘ladi.
Shu nerv m arkazlarida y u z a g a  chiqarilgan p o tensiallar birlam chi jav o b lar deb 
ataladi. A fferent nervga y a k k a  elek tr Stimuli berilganda turli nerv markazlarida ro ‘y 
bergan birlamchi ja v o b la m in g e g ri chiziqlari ko‘rsatilgan. X arakterli birlamchi javob 
q o id a o ‘laroq 4 0 0 -6 0 0  
mkv
 am plitudali ikki davrli potensialdan iborat. A w a!  10-12 
msek
  uzunlikdagi  m u sb at te b ra n ish  qayd beradi.  B irlam chi  patensiallar muayyan 
m intaqaga  tarqaladi,  m u a y y an   se n so r  signallari  k eladigan  m intaqani  shu  tufayli 
aniq bilish m um kin. 0 ‘sha m intaqadan 
(Maksimalfaollikfokusidcm)
 uzoqlashgan 
sayin  ajratib  olinadigan  p o te n sia lla r  xarakteri  o 'z g a ra d i: ja v o b n in g   latent  davri 
uzayadi,  ayrim   fa z a la m in g   am plitudasi  kam ayadi,  uzunligi  oshadi,  qo'shim cha
tebranishlar kelib chiqadi.
Afferent nerv turli vaqt o ralig‘ida ketma-ket ikki elektr Stimuli bilan ta’sirlanganda 
birlam chi javobiam i qayd qilib, birlam chi javob ajratiladigan neyronlardagi refrakter 
d a v r uzunligini o ‘lchash m um kin. T urli nervlar yoki retsep to rlar turli izchillik bilan 
ta ’sirlansa,  n eyronlam ing  b ir  g u ruhiga h ar xil  im p u h la r kelishini aniqlash,  ya  ni 
afferen t  y o ‘llar  k o n v erg e n siy asi  bor-yo‘qligini  bilish  m um kin.  H ar  xil  afferent 
signallam i qabul q ilu v ch i n ey ro n la m in g  o ‘zaro ta ’sirini  harn  shu  usulda o ‘rgansa 
b o ‘ladi.
Kaltaroq latent d a v rb ila n  ro ‘y beruvchi javoblardan tashqari, nerv markazlarida, 
jum ladan katta yarim  sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining turli sohalarida