O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ta'sir elish usuli.
Elektr  bilan  t a ’sir  etish.
  E le k tr  bilan   ta ’sir  etish  m eto d ik asi  m arkaziy  nerv 
sistem asining funksiyalarini te k sh irish d a  asosiy usullardan b in  h iso b lan ad i.  Bosh 
m iya k atta  yarim   sharlari  po‘s lo g ‘in in g   m uayyan  qism larig a  k u c h s iz   elektr  toki 
berilganda  hayvonlam ing turli  h a ra k a t reaksiyalari yuzag a c h iq ish in i  1870-yilda 
Frintch  bilan G itsig, so ‘n gra V . Y a.  D anilevskiy, V.  M.  B e x te re v   va  boshqa k o ‘p 
tadqiqotchilar k o ‘rsatib berishdi.  K a tta  yarim   sharlam ing m u a y y an   qism iga t a ’sir 
etish  y o i i   bilan  ayrim  muskul  g u ru h larin i  qisqartirish  va  h atto   b ir  m uskulning 
yakka qisqarishlarini yuzaga ch iq arish  m um kin.
E lektr  bilan  ta ’sir  etish  usuli  h ay v o n lar  ustidagi  ta jrib a d a   sin a b   k o'rilgach, 
odam dagi neyroxirurgiya operatsiy alari ham  tatbiq etildi. X iru rg  sh u  m etodikadan 
foydalanib, bosh m iya p o ‘stlog‘in in g  tu rli qism lari qanday fu n k sio n al aham iyatini 
aniqlaydi. Bunday operatsiyalar v aq tid a bem or mahalliy o g ‘riqsizlantirish sharoitida 
b o 4 lib, es-hushi  saqlangani uchun  e le k tr bilan  ta ’sir etish  v a q tid a   qanday sezgilar 
kelib chiqayotganini aytib bera o la d i. E lektrodlar katta yarim  sh a rla r p o ‘st!og‘ining
7/
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qaysi q is m ig a  q o ‘yilishiga qarab,  o d am  gavdasining turli qism larida issiq, sovuq, 
sanchish, jim irla sh  sezgilarini, shuningdek, y o ru g lik , tovush, hid sezgilarini payqab 
oladi. S e z g i x arakteri m odalligi
 
m iy an in g  t a ’sirlanadigan jo y ig a  b o g ‘liq.
Kimyoviy  t a ’sir etish.
  M ark aziy   n e rv   sistem asining  funksiyalarini  o ‘rganish 
uchun k im yoviy ta ’sir etish usulini birinchi m arta I.M. Sechenov o ‘zining tajribasida 
ta tb iq  e tg a n  v a  k o ‘ruv d o ‘m boq!ari so h a sig a  NaCI kristalini q o ‘yib ta ’sir etilganda 
spinal reflek sla rto rm o z la n ish in i isb o t etgan.
O rq a   m iy a   bilan   bosh  m iy an in g   tu rli  qism lariga  kim yoviy  ta ’sir  etish  uchun 
k o ‘p  ta d q iq o tla rd a  h ar xil m oddalar, m asalan , tirishtiradigan m oddalar, n arkotiklar 
va shu k a b ila m in g  m ahalliy ta ’siridan foydalaniladi. N eyrofiziologik tadqiqotlarda 
strix n ik  y u b o rish  usuli ayniqsa k en g  q o ‘ llaniladi.
S hu  m a q s a d d a   sathi  b ir  necha  k v a d ra t  m illim etr  keladigan  b ir  p archa  filtr 
q o g ‘o z in i  strix n in  eritm asiga h o ila b ,  m iyaning ochilgan yuzasiga q o ‘yiladi yoki 
shu eritm ad a n  b irtom chisi p o ‘stloq o stidagiyadrolargayoki m iyastvoligakiritiladi. 
Strixnin torm ozlovchi sinapslami zaharlab q o ‘yadi, shungako‘ra afferent impulslarga 
ja v o b an   re fle k to r  reaksiyalar  kesk in   d a ra jad a  oshadi.  D yusser-D ebarenn  sensor 
fu n k siy alari  jo y la sh ish in i  aniqlash  u c h u n   strixnik  uzatish  usulini
 
ta tb iq   etgan. 
K atta y a rim  sh a rla r p o ‘stlog‘ining m u a y y a n  b irq ism i zaharlanganda yoki strixnin 
eritm asi k o ‘ru v  d o ‘m boqlarining turli q ism lariga kiritilganda m iyaning strixnindan 
zaharlangan qism lariga impuls y uboradigan teri boMaklaridan tagtil sezgirlik oshadi.
S o ‘nggi yillarda markaziy nerv tizim iga turli moddalami kiritish uchun 
elektroforez 
mikroinyeksiyasi
 degan  usul  qoM lanilm oqda.  Tekshiriladigan  nerv  m arkaziga  shu 
m aq sad d a tekshiriladigan eritm a to ‘ldirilgan ju d a ingichka m ikropipetka kiritiladi. 
P ip etk a  te sh ig i  ju d a   to r  b o ‘lgani  u chun  yuza  tortish  kuchlari  eritm aning  qaytib 
chiqishiga to ‘sqinlik qiladi; shu sababli m oddani to ‘qimaga kiritish uchun elektroforez 
usuli  q o ‘llaniladi.  M ikropipetkaning  k en g ro q  tashqi  uchiga bir elektrod  kiritiladi, 
pipetk an in g   ikkinchi  uchi  esa  g av d a  y uzasiga  taqaladi.  Kuchsiz  o ‘zgarm as  tokni 
elektrodlardan o ‘tkazib, pipetkaga toMdirilgan modda eritmasi to ‘qim aga qiritiladi. Bu 
m o d d a  k a tio n   b o ‘lsa,  m ikropipetkadagi  elektrod  anodga  ulangan  taqdirdagina  u 
(m odda eritm asi) to ‘qimaga kiradi. M od d a anion bo‘lsa, mikropipetka ichidagi elektrod 
k atodga u la n g an  taqdirdagina u (m o d d a  eritm asi) to ‘qim aga kiradi.