O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Umumiy oxirgiyo
 7.  O rganizm ning turli ja v o b   reaksiyalarim  kelib ch iq ish id a 
o rq a m iyaning b ir guruh m otoneyronlari ishtirok etad i.  B u holatni Ch. S herrington 
harakat reaksiyalarining «umumiy oxirgi y o lli» d e b  atadi. O rq a m iyaning b ir g u ru h  
m otoneyronlari turli xil reflekslam i am alga o sh ish id a  qatnashadi. M asalan, y u rish , 
m a ’lum   b ir   ta n a   h o la tin i  ush lab   tu rish ,  h im o y a la n ish   reak siy alari  b ir  g u ru h  
m o to n e y r o n la r   is h tir o k id a   y u z a g a   k e la d i.  B u l a r n in g   b a rc h a s i  b ir   g u r u h  
m otoneyronlar bir nechta refleks yoyi tarkibiga kirishini k o ‘rsatyapti. Ch. Sherrington 
umumiy oxirgi yo ‘l tarzini oddiy voronkaga o ‘xshatgan. Voronkaning keng qism idan 
axborot ktrib to r qism idan chiqib ketadi.
M arkaziy nerv tizim ida sezuvchi n e y ro n la m in g  harakatlantiruvchi n ey ro n d a n  
5  m arta k o ‘pligi um um iy oxirgi y o ‘l ta rzining m o rfo lo g ik  asosi hisoblanadi. N e rv , 
m arkaz bilan bog‘liq a ’zoningehtiyojidan kelib ch iq ib  m a rk a z o ‘zining funksiyasini 
o ‘zgartirishi  m um kin.  N erv  m arkazining bu x u su siy atin i A .  B ets «plastiklik»  d e b  
atadi.  A gar  itni o peratsiya qilib diafragm aga v a  o y o g ‘ iga borgan  nervlari  k esilib  
almashtirib tikilsa, y a ’ni diafragma nervining m arkaziy qism i oyoq nervining periferik 
qism iga va oyoq nervini diafragm a nervining p eriferik  qism iga ulansa, m a’lum v a q t 
o ‘tgandan keyin diafragm a v ao y o q n in g h arak a ti toM atiklanadi.  Demak, d iafragm a 
va  oyoq  harakatini  boshqaruvchi  n erv la m in g   m a rk a zla ri  o ‘z   funksiyalarini  u la r 
bilan b o g ‘liq a ’zo lar ehtiyojiga sozladilar.
I l l  
M A R K A Z IY   N E R V   T I Z I M I   (X U S U S IY   Q ISM )
M arkaziy nerv sistem asi yagona va p u x ta m ex a n iz m  b o ‘lib, ishlaydi. Shu tufayli 
odatdagi  fiziologik  sharoitda  turli  ta ’sirla rg a  ja v o b a n   organizm   k o ‘rsata d ig a n  
reaksiyalar xulq-atvor (yurish-turish)ning integratsiyalangan yaxlit butun ak tlarig a 
o ‘x shaydi.  S hunday  h a r  b ir  a k td a   uch  k o m p o n e n t: 
sensor  (sezuvchi),  m otor 
(ha ra ka tla n tiru vch i)
  v a  
veg eta tiv
  k o m p o n e n t l a r n i   a j r a tis h   m u m k in . 
R etseptorlardan m arkaziy nerv sistem asiga im p u islar kelishi sensor kom ponentini 
t a ’m in la y d i,  m o to r   k o m p o n e n tn i  s k e le t  m u s k u l la r i  y u z a g a   c h iq a r a d i  v a  
m oto n ey ro n lam in g   im pulslari  b o sh q a ra d i,  v e g e ta tiv   kom p o n en t  ichki  a ’z o la r  
faoliyatini, tomirlar diam etri, m oddalaralm ashinuvi v a g a v d a to ‘qimalari funksiyalari 
h o la tin i  b o sh q a rilish d a n   iborat.  O rg a n iz m n in g   s e n s o r  va  m o to r  fu n k siy alari 
k o ‘pincha birlashtirilib, 
somatik funksiyalar
 d e b  atalad i.
M a rk a z iy  n e rv  tiz im in in g  f u n k s iy a la r in i te k s h ir is h   u su lia ri.
Olib tashlash (ekstirpalsiya)  va qirqib qo'yish.
  M ark aziy   nerv sistem asin in g  
turli qism lari olib tashlash (ekstirpatsiya) va q irq ib  q o ‘y ish usuliari eksperim ental- 
fiziologik tadqiqotlarda qadim dan qoMlanib k elay o tg a n  usullardir. U lar bosh m iy a  
bilan orqa m iyadagi har xil bo'lim lam in g  funksional aham iyati to ‘g*risida bir q a d a r
69
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m a’lumot beradi va o ‘tk ir tajribalardan ham, xronik tajribalarda ham qoMlanaveradi. 
S h u   u su lla rd a n   f o y d a la n ib ,  f iz io lo g   o p e r a ts iy a d a n   k e y in   m a rk a z iy   n e rv  
■sistemasining  qaysi  fiin k siy alari  y o ‘qolishini  va  qaysi  funksiyalari  saqlanishini 
bilib oladi.
M iyani  k o ‘n d a la n g g ig a   q irq ib   m arkaziy  nerv  sistem a sin in g   yuqoriroqdagi 
q ism lari  funksiyasi  h a m   o ‘rg a n ila d i.  M asalan,  m a rk a z iy   nerv  sistem asining 
pastroqdagi  b o ‘lim larid an   a jra tilg a n   (uzunchoq  m iya  sohasidan  qirqilgan)  bosh 
m iyaning elektr  fao llig in i  v a  ajratilgan  (oraliq  m iya sohasidan  qirqib  qo ‘yilgan) 
katta yarim sharlam i e le k tr faolligini F. Brem er o ‘rgangan.
O lib tashlash v a q irq ib  q o ‘yish usullari -  m arkaziy nerv tizim idek m urakkab va 
n o z ik   tu z ilg a n   m e x a n i z m g a   t a ’s ir   e tis h n in g   g ‘ o y a t  q o ‘p o l  u s u lla r id ir . 
E ksperim entator bu u sulni  ta tb iq  etganda b ir qancha h o d isalarg a duch keladi, ana 
shu hodisalar o p era tsiy a d an  k eyin kuzatiladigan n atija lam i  baholashda to ‘sqinlik 
qiladi. Dastlabki kunlarda operatsion jarohat (to'qim alam ing kesilishi, yallig‘lanishi, 
o g ‘riq) markaziy nerv tiz im in in g  funksiyalarini susaytiradi.  Keyinchalik m iyaning 
qirqilgan  yoki  olib  ta sh la n g a n   jo y id a   yam oq to ‘q im asi  o ‘sib,  tevarak-atrofdagi 
nerv to ‘qim asiga sa lb iy  t a ’s ir k o ‘rsatadi.  M asalan, k atta yarim  sharlam ing ayrim
q ism lari  o lib   ta sh -
Bosh miya  la n g a n d a
Miyacha
Bo'yin
chigali
Orqa
miya
O'rta
nerv
Tirsak 
’ nervi
.B ilak
nervi
y a m o q  
h o s il  b o ‘lis h i  va 
u n in g   sa lb iy   ta ’sir 
k o ‘rsa tish i  sa b a b li 
b a ’z a n  
tu tq a n o q  
(epilepstya) tutadi.
28-rasm .  Markaziy 
va periferik nerv 
tizimlari.
Son
nervi
70
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

M iyaning  katta  qismlarini  o lib   ta sh la sh   bilan  bir q ato rd a  n e rv   m arkazlariga 
m ahalliy (cheklangan) shikasty etk azish  ham  qoMlaniladi.  Ilgari sh u  m aqsadda igna 
san ch ish   y o k i  skalpel  urish  k a b i  m e x a n ik   sh ik a stla r  y e tk a z ila d i.  H o zir  nerv 
m arkazlariga shikastyetkazish uchun m iyaga ingichka elektrodlar kiritilib, o ‘zgarmas 
to k  b eriladi va to ‘qim alar shu ta riq a  e lek tro liz y o ‘li bilan y em irilad i.  S huningdek, 
m iyaning  turli  boMaklari  m uzlatib  q o ‘y iladi  yoki  te rm o k o ag u ly a tsiy a  qilinadi. 
M arkaziy  nerv  sistem asining  k ic h ik   b ir  qism iga  shikast  y e tk a z ish   uchun,  yana 
tashqaridan kuchli flzik omil aniq y o ‘naltiri!adi,  shu om il ta ’s irid a  n erv  sistem asi 
yemiriladi.
M arkaziy nerv tizim ining m u a y y an   qism larini yem irish u ch u n  rentgen nurlari 
yoki  ultratovush  tebranishlari  b ir  n e c h a   kam bar qalin  tutam   q ilin ib ,  b ir  nuqtaga 
y o ‘n altiriladi.  Shu  m aqsadda  re n tg e n   naychalari  yoki  u ltra to v u sh   generatorlari 
hayvon boshi tepasida shunday jo y la sh tirilad ik i, ulardan ch iq ay o tg an  elektr nurlari 
yoki ultratovush tebranishlari q u w a tli b o ‘lib, va tor bir n uqtaga y o ‘nalib , m iyaning 
m uayyan b ir nuqtasida to ‘planadi.  M iy a to ‘qim asining b ir k u b   m illim e tr va hatto 
undan ham  kichikroq b o ‘ lagiga sh u  ta riq a  yetkazish m um kin.
U ltratovush ta ’siriga mielin p a rd a la ri  k o ‘proq s e z g irb o ‘ladi,  sh u  sababli nerv 
y o ‘llariga shunday ta ’sir etiladiki,  u n d a  nerv hujayralari shikastlanm aydi.
M arkaziy  nerv  tizim ining  an iq   m uayyan  qism larini  y e m irish   uchun  kuchli 
sinxrotsiklotron yordam ida olingan  p ro to n   nurlanishining k a m b a r  tutam lari  ham 
q o ‘lla n ilg a n   (tu tam n in g   d ia m e tri  q ild a y   ingich k a  b o ‘lish i  m u m k in ).  P roton 
nurlanishini m a’lum jadallikda b o ‘lg a n d a teri va suyak to ‘qim asi shikastlanm agani 
holda shu nurlanishga anchagina s e z g ir n erv to ‘qim asi y em irilav e rad i.
M iyaning turli qism larini o lib  ta sh la sh , nerv y o ‘llarini q irq ib  q o ‘y ish va ayrim  
nerv m arkazlarining yolg‘iz o ‘zini yem irish usullari hayvonlar ustidagi tajribadagina 
emas, odam da neyroxirurgiyaklinikasida davolash tadbirlari sifatida ham  qoMlaniladi. 
B u n d a y   o p e ra tsiy a n in g   n a tija la ri  k o ‘p in c h a   fiz io lo g iy a   u c h u n   ham   m uhim  
m a’Iumotlar beradi.