O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Nerv  markazlarining  tonusi.
  K o ‘p c h ilik   re flek slam in g   n e rv   m arkazlarini 
e le k tro fiz io lo g ik  o 'rg a n ish  n atijalarig a k o ‘ra tinch holatda ham  m arkazning ayrim 
n ey ro n la ri q o ‘z g ‘algan holatda b o ‘ladi. B unday holatni nerv m arkazlarining tonusi 
deb ataladi. N erv  markazi bilan b o g liq  ijrochi a ’zolarga efferent tolalar orqali siyrak 
im p u lsla r b o rib  turadi va ulam i ham  to n u si t a ’minlanadi.
N erv  m arkazlari tonusining periferik a ’zolarga ta’sirini baqalarda oson kuzatiladi. 
O rqa m iy an in g  oldingi ildizlari kesilsa, b aqaning oyoqlari ip g a o ‘xshab osilib qoladi, 
m u sk u lla ri  b o ‘shashgan  h o la tg a  tu s h a d i.  B u  o rq a  m iyani  m u sk u llarg a  t a ’siri 
y o ‘q o l g a n i d a n   d a r a k   b e r a d i.  N e r v   m a r k a z la r in in g   to n u s i  o ‘z   n a v b a tid a  
re tse p to rla rd a n   borayotgan  afferen t  im p u lsla r ta ’sirida yuzaga  keladi.  Buni  ham 
baq a d a k u z a tish im iz  m um kin. A g ar b a q a  o rq a  miyasining oldingi  ildizlarini butun 
q oldirib, o rq a  ildizlari qirqilsa periferiyadan borayotgan afferent im pulslam i to ‘xtab 
qolish sa b a b li m uskul tonusi y o ‘qoladi.  D em ak, afferent im pulslar nerv markazining 
to n u sin i t a ’m in lab , ijrochi a ’z o lam in g  to n u sin i ham ushlab turadi.
U z u n c h o q   m iy a ,  o ‘rta   m iy a   v a   o r a liq   m iy a d a g i  m a rk a z la rin in g   m u s k u lla m i 
to n u s ig a  t a ’s ir i a y n iq s a  sezilarli.  M u s h u k la r d a  b o sh  m iy a t o ‘rt te p a lig in in g  o ld in g i 
d o ‘m b o q la r i  so h a s id a n  q irq ilsa  y o z u v c h i m u s k u lla m in g  to n u si k e s k in  o rtib  k etad i.
O ra liq   m iy a n i  butun  q o ld irib ,  m iy a   yarim   sharlari  olib  ta sh lan sa,  hayvon 
m u sk u lla rin in g  «m um ga»  o ‘xshash  h o la ti  yuzaga keladi.  H ayvonlam ing oyoq  va 
qoM larini ista lg a n  holatga solib, shu h o la td a  soatlab charcham ay turishini kuzatish 
m um kin.  B u n d a y  holatni plastik to n u s d e b  ataladi.
62
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Ayrim zah arlar ta ’sirida gipnoz va k a sallik lar davrida plastik tonus kelib c h iq ad i. 
O dam da p la stik  tonus nerv tizim ining k a ta le p s iy a  d egan maxsus holatiga x o s .  Bu 
holatda odam  qan d ay d ir g'ayritabiiy ta n a  h o la tid a  b ir necha soatlab q o tib  q o la d i.
T onik re flek slar harakatlanishni a m a lg a  o sh irish d a  muhim aham iyatga e g a .
Nerv  markazlarining  ishiga  b a ’z i  kim yoviy  moddalarning  ta'siri.
  N e r v  
markazlari q on va to 'q im a suyuqligining k im y o v iy  tarkibini o ‘zgarishiga ju d a  sezg ir. 
N erv m arkaziga kislorod kelishlning kam ayishi ju d a  tezda uning qo ‘zg‘aluvchanligi 
y o ‘qotadi  va  n erv   hujayralarining  o 'lis h ig a   o lib   keladi.  Buni  bosh  m iy a d a  q o n  
quyilishidagi o 'zgarishlarda ko'rish m um kin.
Strixnin degan m oddanerv m ark azlarin in g  q o kz g ‘aluvchanligini to rm o z lo v c h i 
sinapslam ing  faoliyatini  to'xtatish  h iso b ig a  o rttirad i.  X loroform   va  efir  d a s tla b  
nerv m arkazlari q o ‘z g ‘aluvchanligini o rttirad i, s o 'n g  pasaytiradi. Apom orfin aso sa n  
qusish m arkazini,  lobelin-nafas, bosh  m iy a   m a rk a z in i q o ‘zg‘atadi.  K orozol  b o sh  
m iy a  p o ‘s tlo g ‘ ini  h a ra k atla n tiru v ch i  b o ‘ lim in i  q o ‘z g ‘a tib   e p ile p s iy a g a   x o s  
poytortishni keltirib  chiqaradi va h. k.
H ar xil nerv markazlarining kim yoviy m o d d a la rg a  sezgirligi turlicha.  M asalan , 
kislorodning 5 - 6  m inut yetishmasligi p o ‘stlo q  hujayralarining o 'lishiga o lib k e la d i, 
m iya  o ‘zani  hujayralari  kislorod yetishm asligiga  1 5 -2 0   minut  chidasa,  o rq a  m iy a  
neyronlari 2 0 - 3 0  minut qon oqishi to'xtagandan keyin ham  funksiyalari qayta tiklaydi.
M a rk a z iy   n e rv   tizim id a  to r m o z la n is h   h o d is a s i.  A dashgan  nervni  k u c h li 
q o ‘zg‘atilsa yurak urishlar to‘xtashini, k u c h s iz ro q  q o ‘z g ‘atilganda yurak u rish la ri 
soni  k a m a y g a n lig in i  aka-uka  V e b e rla r  1 8 4 5 -y ild a   ta jrib a d a   k o 'r s a tg a n .  B u  
torm ozlanish ja ra y o n in i fiziologiyada b irin c h i an iq lan ish i edi. T orm ozlanish n e rv  
tizim idagi faol ja ra y o n  hisoblanib, q o ‘z g ‘a lish  ta  ’sirid a boshqa q o ‘zg‘alish y o ‘q q a 
chiqariladi. H arakatlam i koordinatsiyalashda, v eg e ta tiv  funksiyalami b o sh q arish d a, 
oliy  nerv  faoliyati  jarayonlarini  am alg a  o s h iris h d a   torm ozlanish  m ark aziy   n e rv  
tizim ida m uhim  aham iyatga ega. M ark aziy  n e r v  tiz im id a torm ozlanish h o d isa sin i 
k o ‘rsatuvchi  I.M .  Sechenovning  buyuk  ta jrib a s i  quyidagicha  o ‘tkazilgan.  B a q a  
bosh m iyasini och ib  ko ‘ruv 
bo ‘rtiqlarini osh tuzi kristali 
b ila n   q o ‘ z g ‘ a t i l s a   o r q a  
m iy a  
r e f l e k s l a r i n i n g  
to rm o z la n is h i  k u z a tila d i 
(23-rasm).
2 3-rasm . «Sechenov 
tormozlanishi».
T ajribachizm asi:  I -  miya 
yarim sharlari olib 
tashlangan baqada refleks 
vaqtini aniqlash,  II -  ko’ruv 
do’m bog'i sohasigaN aCI 
kristali q o ’yilgandan so’ng, 
refleks vaqtining uzayishi.
63
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

T orm ozlanish  hodisasi  k ey in c h a lik   markaziy  nerv  tiz im in in g   deyarli  barcha 
boMimlarida m avjudligi ta jrib ala rd a aniqlandi.
M a s a la n ,  s u te m iz u v c h il a r d a   o r a li q   m iy a n in g   r e ti k u iy a r   fo rm a tsiy a si 
q o ‘z g ‘atilganda bosh m iy ay arim  sharlarida tormozlanish yuzaga keladi. Dumli tanani 
q o ‘z g ‘atish bir butun organizm ni torm ozlaydi, boshlangan ixtiyoriy harakatlar to‘xtab 
qolad i, turli analizatorlardan k elay o tg an  signallam i qabul q ilish  buziladi.
B osh  m iya  yarim   sh a rla r  p o ‘stlo g ‘i,  p o ‘stloq  osti  tu z ilm a la rig a  to ‘xtovsiz 
torm ozlovchi ta 'sir k o ‘rsatib  turadi.
M arkaziy nerv tizim ida q o ‘z g ‘alish va torm ozlanish ja ra y o n la ri orasida kurash 
ketadi. Bu kurash natijasida y o  m arkaziy q o ‘zg‘alish holati yoki markaziy tormozlanish 
holati yuzaga keladi.
Polyanzstsiy»
m
B
0
—10
Giperpolyanzataya
M e m tK » n i
potential*
M B
0
- 7 0
Torino* lov e ft 
„  p ottm a iS ik 
* 
pottnw ai 
™  
(TPSP)
2-n*yrondan
1
-iwyronga
q o ’ZQ'ahthning
OMhi
B
P rn ln B p tik
to rm o z la n is h
Antdrom
twm ozlaniih
N  E.Vv*denskiy 
bo'yicha p a o tm a i 
tofmoztansTi
2 4 -ra sm .  A -  N eyronning chtimoliy holatlari;