O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

K o 'ru v pig m en tla ri.
In so n lar k o 'z in in g t o 'r p a rd a sid a ro d o p sin
pigm enti b o 'lad i. Uch turdagi kolbachalarning tashqi segm entida uch 
xildagi p ig m e n tla r b o 'la d i, ( k o 'k , yashil va qizilni sezuvchi). Q izil 
kolbachali pigm ent «yodopsin» degan nom ni olgan. Bu k o 'ru v pigm enti 
m o le k u la sin in g o g 'irlig i unchalik katta b o 'lm a y (40 kilodaltonga yaqin), 
uning k o 'p qism ini oqsil (opsin) va ozroq xrom ofor (retinal yoki vitam in 
A ald ig id ) tashkil qiladi. B ular retinal organizm da, k o 'p la b fazoviy 
konfiguratsiyalarda, y a ’ni iz om ershakllarida uchraydi. O rganizm uchun 
retinal m anbai b o 'lib karotinoidlar hisoblanadi, agar ular organizm da 
yetishm asa A V itam inining kam ayishiga olib keladi, bu o 'z navbatida 
ro d o p s in n in g r e s in te z i y e t is h m o v c h ilig ig a o lib k e la d i, n a tija d a
« sh a b k o 'rlik » kelib chiqadi.
F o to re se p to rla m in g m oleku lyar f iz io lo g iy a s i.
T ay o q c h a la rn in g
ta sh q i s e g m e n ti m o le k u la s id a q o 'z g 'a l i s h n i y u z a g a c h iq a ru v c h i 
jarayonlarketm a-ketligini ko'ribchiqam iz. Rodopsin molekulasi yorug'lik 
kvantini yutgandan so 'n g , uning m olekulasining xrom ofor guruhida ju d a 
q isq a v a q t ic h id a iz o m e riz a ts iy a r o 'y b e ra d i, y a ’ni 1 1 -sis-re tin a l 
to 'g 'rila n ib , so 'n g ra butunlay trans retinalga aylanadi. Bu reaksiya 1 ps 
davom etadi ( l - 12s) Fotoizom erizatsiyadan keyin molekulani oqsil qism ida 
fazoviy o 'zgarishlar ro 'y beradi, y a ’ni u yer rangsizlanadi va metarodopsin 
II ga aylanadi. S hundan k ey in g in a bu m o le k u la b oshqa o qsil bilan 
b o g 'la n a oladi, bu oqsil m em brana oldi guanozintrifosfat b o g 'lo v ch i 
oqsil transdutsindir (T). M etarodopsin transdutsin bilan birgalikda faol 
h o la tg a o 't a d i , n a tija d a q o r o n g 'u li k d a g u a n o z in d if o s f a t (G D F ) 
guanozintrifosfatga (G TF) aylanadi. M etarodopsin II transdutsinni 500­
1000 m o le k u la sin in g fa o lla sh tirg a n lig i sa b ab li, y o r u g 'lik sig n alin i 
k u c h a y tira o ladi. F ao lla sh g a n h ar b ir tra n sd u tsin m o le k u la si bosh
417

---

m em brana oldi oqsili-fosfodiesteraza (FD E) ferm entini faollashtiradi. 
F aollashgan FDE katta tezlik bilan siklik g u anozinm onofosfat (s G M F) 
m olekulasini parchalaydi. H ar bir Faollashgan FD E bir necha m ing s 
G M F m olek u lasin i parch alay d i. Bu esa fo to re se p siy a m e x an iz m id a 
s ig n a ln i k u c h a y tir is h g a y o ’n a ltir ilg a n y a n a b ir b o s q ic h b o ’ lib 
h iso b lan ad i. Y orug’lik k v an tlarin in g y u tilish i h iso b ig a rese p to rn in g
tashqi segm enti siptoplazm asida s G M F konsentratsiyasi kam ayib ketadi.
B u o ’z n a v b a tid a ta s h q i s e g m e n t p la z m a tik m e m b r a n a s id a
q o ro n g ’u likda ochiq b o ’lgan va ulardan N a ’ va S a2+ ionlarning o ’tishini 
ta ’m inlovchi k an allam ing yopilishiga olib keladi. Tashqi segm ent ichiga 
N a ’ ioni kirishining kamayishi yoki batamom to ’xtashiga uning membarana 
g ip e rp o ly a riz a tsiy a si sabab b o ’ladi v a rese p to r p o te n sia lin i y u zag a 
chiqaradi.
T ashqi seg m en t m e m b ran asid a hosil b ulgan g ip e rp o ly a riz a tsio n
reseptor potensial hujayra b o ’ylab presinaptik oxirigicha yetib boradi 
va glu tam in m ediatori ajralishi tezligini kam aytiradi. S hunday qilib, 
f o t o r e s e p t o r j a r a y o n f o to r e s e p t o r n i n g p r e s i n a p t i k o x ir id a n
ney rom ediatom i ajralishining kam ayishi bilan tugaydi.
F o to re s e p to rla r h u ja y ra la r q a v a tin in g ichki to m o n id a b ip o ly a r 
n e y ro n la r q a v a ti jo y la s h g a n , bu n e y ro n la rg a ic h k i to m o n d a n esa 
ganglioz nerv hujayralari qavati taqalib turadi.
Tayoqcha va kolbachalar tashqi qavatda yotganligi, ganglioz hujayralar 
esa to ’r pardaning ichki (shishasim on tanaga taqalib turgan) qavatini hosil 
qilganligi uchun yorug’ lik shishasim on tana orqali to ’r pardaga tushganda, 
fotoreseptorlarga tushishdan oldin to ’r pardaning ham m a qavatlaridan 
o ’tadi. G anglioz hujayralam ing o ’siqlari ko’ruv nervining tolalarini tashkil 
etadi. S hunday qilib, y o ru g ’lik ta ’sirida fotoreseptorda vujudga kelgan 
q o ’z g ’alish ikkita nerv hujayrasi-bipolyar va ganglioz hujayralar orqali 
ko ’ruv nervining tolariga o ’tadi. A na shu nerv hujayralarining b o g ’langan 
joy larid a sinapslar bor. G anglioz hujayralam ing o ’siqlari hisoblanadigan 
ko’ruv nervining tolaridan atigi 1 milliontasi taxminan 130 mIn. fotoreseptor 
hujayralariga to ’g ’ri keladi. Im pulslar ju d a k o 'p fotoreseptorlardan bir 
ganglioz hujayraga konvergensiyalanishi yuqori da keltirilgan raqam lardan 
k o'rinib turibdi. Darhaqiqat, bitta bipolyar neyron ko'pgina tayoqchalarga 
va bir necha kolbachaga bo g ’langanligini, bir ganglioz hujayra esa, o ’z 
n av b a tid a , k o ’p g in a b ip o ly a r h u ja y ra larg a b o g 'la n g a n lig in i P olyan 
k o ’rsa tib b erd i. S h u n d ay q ilib , h ar b ir g a n g lio z h u ja y ra b ir ta lay
fo to resep to rlard a ro ’y beruvchi q o ’z g ’alish jara y o n lari uchun oxirgi 
um um iy y o ’l hisoblanadi va bir ganglioz hujayraning reseptiv m aydonini

---

hosil qiladi. Turli ganglioz hujayralam ing reseptor m aydonlari bir birini 
y opib o 'ta d i va o 'z a ro b o g 'lan a d i. B uning asosiy sababi shuki, to 'r
pardadagi gorizontal va am akrin hujayralar va ulardan torm oqlanuvchi 
o 's iq la r b ipolyar va ganglioz hujayralarni gorizontil chiziq b o 'y ic h a
birlash tirad i. Shu sababli b itta ganglioz h ujayra bir necha o 'n m ing 
fotoreseptor bilan bog'lanishi m um kin. M arkazga intiluvchi tolalardan 
tashqari, k o'zda markazdan qochuvchi nerv tolalari ham topilgan, bu tolalar 
m arkaziy nerv tizimidan k o 'z to 'r pardasiga impulslar olib keladi. Markaziy 
nerv tizimi to 'r parda neyronlari o'rtasidagi sinapslam i o'tkazuvchanligini 
o 'sh a tolalar yordam da idora qila oladi va q o 'z g 'a lish jarayoniga tortilgan 
neyronlar sonini shu tariqa boshqara oladi.
K o 'ru v tizim idagi