O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

To 'q im alarda g a z la r alm ashin uvi.
K atta qo n a y la n is h i d o irasi 
k a p illy a rla r i v a to 'q im a la r o rs id a k is lo ro d v a k a rb o n a t a n g id rid i 
g a z la rin in g a lm a s h in u v i o d d iy d iffu z iy a y o 'li b ila n so d ir b o 'la d i. 
G azlam ing o 'tish i kapillyar, to 'q im a va interstitsial suyuqliklar orasidagi 
ulam in g tarangligi farqi b o 'y ic h a am alga oshadi.
K islorodning tarangligi uning iste’m ol qilinadigan jo y la rid a eng past 
b o 'lad i. B iologik oksidlanish jarayoni kechadigan jo y m itoxondriyalarda 
0,5 
mm sim ust
ga yaqin b o ' ladi. O ksigem olobin dissotsiatsiyasi natijasida 
ajralib chiqqan kislorod m olekulalari past taranglikka ega bo 'lg an joylarga 
o 'ta boshlaydi. T o'qim alarda kislorodning tarangligi k o'p ch ilik om illarga 
b o g'liq: qon oqish tezligiga, k apillyarlam ing tuzilishi va bir-biri orasidagi 
m a s o fa g a , h u ja y r a la m in g k a p illy a rla r g a n is b a ta n jo y la s h is h ig a , 
o k sid lan ish ja ra y o n la ri fao llig ig a v a h.k. T o 'q im a la ra ro su y u q lik d a 
k islorodning tarangligi 20-40 
mm sim ust
ga teng.
K apillyarlardan o 'tay o tg an qondan to 'q im a g a o 'tg a n 0 2 m iqdorining 
q o n 0 2 s ig 'im ig a n isb a ti - q o n n in g k islo ro d s ig 'im i - 
k islorodn in g
o ' t i l i z a t s i y a k o e f f its iy e n ti
d e b a ta la d i. T in c h tu r g a n v a q td a bu 
k o 'rsa tg ic h 30-40% ga te n g .T o 'q im a lam in g k islo ro d g a b o 'lg a n ehtiyoji 
turli bo'lganligi uchun kislorodning utilizatsiya koeffitsiyenti ham turlicha 
b o 'lad i. M asalan: m iokardda, m iyaning kul rang m o d d a sid a ,jig a rd a 4 0 ­
60% ga teng. O g 'ir jis m o n iy ish bajarg an d a skelet m usk u llarid a va 
y u rak d a 90% g a c h a yetad i. B osh m iy a n in g kul ran g m o d d a sid a oq 
m oddasiga nisbatan 8-10 baravar yuqori. B uyrakning p o 'stlo q m oddasida 
m a g 'iz m oddasiga nisbatan 20 barav ar yuqori.
K arbonat angidridning hujayralardagi tarangligi 60