Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universitetti ergasheva g. S., M. Nataqulova

tab iiy
fanlar 
va 
texn ik a fan lari 
b ajarad i. Ijtim oiy o b y e k tla m in g o 'z g a rish
jara y o n la rin i ijtim o iy fan lar o 'rg a n a d i. H am o n k i fao liy at ja ra y o n id a
har xil o b y ek tlar - tab iat p red m etlari, inson (v a u n in g ongi h o latlari), 
ja m iy a tn in g k ich ik tizim lari, m ad an iy at h o d isalari sifatid a am al 
qiluvchi b e lg ilar k o 'rin ish id a g i o b y ek tlar v a h o k a z o la r o 'z g a rish i 
m u m k in ekan, u la m in g h am m asi ilm iy tad q iq o t p red m etlari b o 'lis h i 
m um kin. F a n n in g fao liy atg a ja lb q ilin ish i m u m k in b o 'lg a n o b y ek tlam i 
o 'rg a n is h va u larn i fao liy at v a riv o jla n ish n in g o b y ek tiv q o n u n larig a 
b o 'y su n u v c h i o b y ek tlar sifatid a ta d q iq qilishga q arab m o 'lja l olishi 
ilm iy b ilim n in g birinchi en g m u h im x u su siy ati h iso b lan ad i. Ilm iy 
bilim o 'z in in g ayni shu x u su siy ati b ilan inson bilish fao liy atin in g
b o sh q a 
sh ak llarid an
ajralib
tu rad i. 
M asalan, 
b o rliq n i 
b ad iiy
o 'z la s h tiris h ja ra y o n id a in so n fao liy atig a ja lb q ilin g an o b y ek tlar
55

---

su b y ek tiv o m illard an a jratilm ay d i, balki u larg a o 'z ig a xos tarzda 
b o g 'la n a d i. Fanda bilim y a ra ta y o tg a n shaxs h ay o t fao liy atin in g o 'z ig a
xos x ususiyatlari, u ning m u sh o h ad alari y aratilay o tg an bilim tarkibiga 
b ev o sita kirm aydi.
Ilm iy bilim borliqni m o d d iy v a o b y ek tiv o 'rg a n ish g a qarab 
m o 'lja l oladi. B iroq bu o lim n in g shax siy xusu siy atlari, u n ing 
q adriyatlarini belgilashda, ilm iy ijo d id a rol o 'y n a m a y d i va u ning 
n atijalariga t a ’sir k o 'rsa tm a y d i, deg an m a 'n o n i an g latm ay d i. Ilm iy 
bilim n a faq at o 'rg a n ila y o tg a n o b y ek tn in g o 'z ig a xos xu su siy atlari, 
balki ijtim oiy-m adaniy x u su siy a tg a ega b o 'lg a n k o 'p sonli o m illar 
bilan 
ham
belgilanadi. 
Ilm iy 
b ilim n in g
tarix iy
rivojlanishi 
m ad an iy atn in g o 'z g a rish i ilm iy bilim ni b ayon etish and o zalari, fanda 
bo rliq q a yon d ash ish u su llari va ta fa k k u r u slu b larn in g o 'z g a rish g a
b o g 'liq . Bu andozalar, u su llar v a u slu b lar m ad an iy at kontekstida, 
uning h ar xil hodisalari t a ’sirid a shakllanadi. Bu t a ’sim i ilm iy 
b ilim ning rivojlanish ja ra y o n ig a h ar xil ijtim o iy -m ad an iy o m illam in g
q o 'sh ilish i sifatida ta v siflash m um kin. B iroq h ar q anday bilish 
ja ra y o n id a o b y ek tiv va su b y ek tiv n a rsa la r v a h o d isalarn in g alo q alarin i 
qayd etish ham da fanni in so n m a ’naviy fao liy atin in g bo sh q a 
shakllariga b o g 'la b o 'rg a n is h zaru rlig i fan bilan bu sh ak llar (kundalik 
bilish, badiiy tafak k u r va h.k.) o 'rta sid a g i farq m asalasini kun 
tartib id an chiqarm aydi. Ilm iy b ilim n in g o b y ek tiv lig i v a m oddiyligi 
bunday farqning birinchi va eng m u h im xusu siy ati h iso b lan ad i.
F an inson fao liy atid a fa q a t u n in g m o d d iy tu zilish in i farqlaydi va 
ham m a narsani shu tu zilish n uqtai n azarid an к о 'rib chiqadi.
Q adim gi afso n ad a p o d sh o M id as n im ag a q o 'l tek k izm asin , 
ham m asi oltinga ay lan g an id ek , fan ham nim aga m u ro jaat etm asin, 
h am m a n arsa u n ing u ch u n o b y ek tiv q o n u n larg a k o 'r a yashaydigan, 
faoliyat k o 'rsa ta d ig a n va riv o jlan ad ig an predm etdir. B u h o ld a faoliyat 
su b y ek tin in g m aqsadlari, ho latlari, bilim lari nim a b o 'la d i? -, degan 
savol tu g 'ila d i. B u larn in g b arch asi fao liy at su b y ek tlarin in g unsurlari 
hisoblanadi, biroq fan b u u n su rlarn i ham o 'rg a n is h g a qodir, chunki 
u ning uchun am alda m av ju d ho d isalarn i tadqiq q ilish g a hech qanday 
taq iq m avjud em as.
F an inson hayoti v a o n g in in g h a r q anday h o d isalarin i o 'rg a n ish i 
m um kin, u faoliyatni ham , inson ru h iy atin i ham , m ad an iy atn i ham
tadqiq qilishga qodir, biroq faq at b ir nuqtai n a z ard an - obyektiv 
q onunlarga 
b o 'y su n a d ig a n
alo h id a 
p red m etlar 
sifatida. 
Fan
56

---

faoliyatning su b y ek tlar tark ib in i ham o 'rg a n a d i, biroq b u n d a ularga 
alohida ob y ek t sifatid a y o n d a sh a d i[
8
].
B ugungi k u n g a kelib, fan n in g aniq, b ir m a'noli ta'rifi yo'q. 
A dabiyotlarda