Nazariy fizika kursi


  Tok  zichligining  o‘rtachasi



Download 9,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet133/280
Sana02.01.2022
Hajmi9,24 Mb.
#311944
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   280
Bog'liq
Abdumalikov A.Elektrodinamika

9.3 
Tok  zichligining  o‘rtachasi
(9.21)
194


Maydon  kuchsiz  va  hosilalari  sekin  o'zgarishini  hisobga  olib,  /   funk­
siyani  argum cntlarining  darajalari  b o 'yich a   q atorga  yoyam iz.  M aydon 
lenglam alari  chiziqli  bo'lish i  uchun  q atord a   o'zgnruvchilarning  birinchi 
darajalari  ishtirok etgan  hadlar bilan  chegaralanam iz  T ok  zichligi  qutb 
vektor  bo'lgan ligi  uchun  qatord a gi  hadlar  qutb  voktoriga  bos  bo'lishi 
kerak.  Ular  skalyar  ham,  aksial  vek tor  ham  bo'lishi  mumkin  emas.
Elektr m aydon  kuchlanganligining dekart  koordinata o 'q la rig a  pro- 
eksiyalaridan  koordinatalar  b o 'y ich a   hosilalarni  guruhlarga  to'p lab  
E
 va  rot 
E
 larni  hosil  qilish  mumkin.  Bu  kattaliklarga  proporsional
bo'lgan  hadlar  qatorda  ishtirok  etm aydi.  Chunki,  bulardan  birinchisi
i ) E
  ,
skalyar  bo'lsa,  ikkinchisi  aksial  vektordir.  Shu  va(|tda 
I•!
  va  — -   lar

qutb  vektorlari  b o 'lg a n ligi  uchun,  bularga  proporsional  hadlar  qatorda 
ishtirok  etadi.
M agnit  induksiya  vek tori  va  uning  vaqt  b o 'yich a   hosilasi  aksial 
vektor  bo'lgan ligi  uchun  bunday  hadlar  qatorda  bo'lishi  mumkin  emas. 
Aksincha,  rot 
В
  qutb  vek tori  b o 'lib ,  qatorda  a lbatta  ishtirok  etadi.
N olinchi  had  nolga ten g bo'la d i.  Chunki,  m aydon  bo'lm a^an d a  tok 
ham  nolga teng b o 'la d i.  Shunday  qilib,  yuqoridagi  m ulohazalar^a  asos- 
lanib, tok  zichligining o'rtachasi uchun quyidagi ifodani  yozish  muinkin:
d E
p v = ~ / E + a i —
— f a c r o t B .  
(9.22)
o t
Bu  yerda  7 ,  ae,  va 
a
  m uhitning  xossalarini  ifodalovchi  skalyar  katta- 
liklardir.  Uchinchi  haddagi  с  yoru g 'lik   tezligi  b o 'lib ,  qulaylik  uchun 
kiritilgan.
Q atordagi  har  bir  hadning  fizik  m a ’nosini  ocham iz.  M u h itga   faqat 
o'zgarm as  elektr  m aydon  t a ’sir  qilayotgan   bo'lsin  deb  ko'ram iz. 
Bu 
holda  (9.22)  dagi  ikkinchi  va  uchinchi  hadlar  nolga  ten g  bo'lib,
Uv =  j  =
  7 
E.
 
(9.23)
K o 'rin ib  turibdiki,  tashqi  elektr m aydon  ta ’sirida unga proporsional  tok 
yuzaga  kelar  ekan.  Bu  tok  o'tkazuvchanlik  toki  deyiladi  va  m uhitdagi 
erkin  zaryadlarning  ta rtib li  harakati  bilan  bog'langan.  7  o'tkazuvchan­
lik  koeffitsienti  deyiladi.  T o z a   dielektriklarda  bu  kattalik  nolga  teng 
bo'ladi.  Yaxshi  o'tk azgich larda ju da  katta  qiym a tga   ega  bo'ladi.  Bun­
day  tok  o'zgaruvchi  m ayd onda  ham  m avjud  bo'ladi.  O 'tkazu vchanlik
195


toki  um um iy  holda  koordinata  va  vaqtning  funksiyasi  b o ‘lib,  ix tiy o riy  
vaqtda  m uhitning ko‘rilayotgan  nuqtasidagi  elektr m aydon  kuchlangan­
ligi  bilan  aniqlanadi.  ( f).23)  Om   qonunining differensial  shakli  deyiladi. 
Bu  odatdagi  Om   qonuni  bilan  b o gla n ga n ligin i  keyinroq  ko'ram iz.
Bog'lnngan  zaryadlar  erkin  zaryadlarga  aylanm asligi  zaryadning 
saqlanish qonuni har ikkala toifadagi zaryadlar  uchun m ustaqil ravishda 
bajarilishini  ko‘rsatadi. 
Y a ’ni  (9.7)  uzluksizlik  tenglam asi  bilan  bir 
vaqtda  erkin  zaryadlar  va  o'tkazuvchanlik  toki  uchun  ham  uzluksizlik 
tenglamasi ni  yozish  mumkin:
d iv J  +   Ж   =   ° ' 
(9 '24)
Tok  zichligi  ifodasidagi  ikkinchi  hadning  fizik  m a’nosini  ochishga 
kirishamiz.  Buning  uchun  (9.22)  ifodaning  har  ikkala  tom onidan  di- 
vergensiya  olam iz. 
Bunda  oxirgi  hadning  divergensiyasi  nolga  teng 
b o ig a n lig i  uchun  quyidagi  hosil  b o ia d i:
_  
c)E
d iv 
gv
 =   div 
j  +
  ae d iv ——. 
(9.25)
T o liq   va  o ‘tkazuvchanlik  toklari  ishtirokidagi  uzluksizlik  tenglam alari
(9.7),  (9.24)  dan  foydalanib  (9.25)  ni  quyidagi  ko!rinishda  yozam iz:
d
  , 
d E
^ ( P - P )   =   ~ ® d i  v —

(9.26)
Bu  yerda 
(jj
  — 
p)
  b o g la n g a n   zaryadlar  zichligiga  tengligini  inobatga 
olsak,
dpb 
9  A- 
I?
_
  =   - _ d . v K £ .
Bu  ifodani  vaqt  b o ‘yicha  integrallab,  quyidagini  hosil  qilam iz:
рь  =
  — diva^-E. 
(9.27)
Bu  yerda  m aydon  y o ‘q  b o ig a n d a   qutblanish  b o lm a g a n lig i  sababli  in- 
tegrallash  doim iysini  nolga  teng  deb  olindi.
(9.16)  va  (9.27)  ifodalarni taqqoslab,  qutblanish vektori  elektr m ay­
don  kuchlanganligiga  proporsional  ekanligini  aniqlaym iz:
P  =   aeE. 
(9.28)
196


Proporsion allik  koeffitsienti  ae  qutblanish  koeffitsienti  yoki 
dir.lvkhtk 
krituvchanlik
  deb  ataladi.  Bu  kattalik  doiino  m usbat  b o ig a n lig i  urliun 
qutblanish vektori doim o elektr m aydon kuchlanganligi bilan bir tonum 
ga  yo'n algan  bodadi.
Tok  zichligining  o'rtach a  qiym atin i  aniqlovchi  (9.22)  ifodadagi  ik­
kinchi  hadni olingan  oxirgi  n atijaga ko‘ra  qu yidagi  ko‘rinishda yozam iz:
i   - 2 1 -   J - l
 
(9  29)
Jc!  ~   dt  ~  
d t '
 

j
K o ‘ram izki,  qutblanishning vaqt  b o 'y ich a   o ‘zgarishi  qandaydir tok ­
ni  yuzaga  keltirar  ekan.  Bu  tok 
qutblanish
  toki  deb  atalib,  o'zgaruvchi 
tashqi  elektr  m aydon  ta ’sirida  qutblanishning  va q tg a   b o g iiq   holda  oz- 
garishi  natijasida  paydo  bo'ladi. 
Bu  holatni  ko;z  old im izga  keltirish 
uchun  jism d a   fa raziy  sirt  o ‘ tkazish  kerak. 
Q utblanish  natijasida  bu 
sirtni  b o g ‘langan  zaryadlar  kesib  o !tadi.  M a yd on   va q tg a   b o g iiq   b o i ­
ganda  zaryadlar  sirtning  bir  tom onidan  ikkinchi  tom oniga  m aydon  o !z- 
garishiga  mos  ravishda  ko‘chib  turadi.  Bu  holat  zaryadlarnin g  haraka- 
tiga  ekvivalent  b o iib ,  tok  paydo  b o lis h ig a   olib   keladi.
Endi  (9.22)  dagi  uchinchi  hadni  ko;rib  chiqam iz.  B ullin g  uchun 
uning  radius-vektor 
r
  bilan  vektor  ko‘paytm asini  tashkil  qilam iz  va 
jism ning  h ajm i  b o ‘yicha  integrallaym iz. 
Ikkinchi  had  bilan  b o g iiq  
b o ig a n   integralni  tekshirib  chiqamiz:
d P ]
I
d
dV
d  t
/
r '  ~ Г" 
d t
.
d V   =
r ’ 
d tpb\

dt  J
~ft 
f  
Pb
 [**> 
r ] d V
  =   0-
Bu  yerda  integrallash  o ‘zgaruvchisi  r  va q tga   b o g iiq   em asligini  hisobga 
oldik.  Q olgan  hadlarni  (ju yidagi  k o l inislida  y ozib   olam iz:
a c 
J
 
[r, rot 
B] 
d V
  =  
I
[r.  (~gv
 -- 
j) ]d V
  =  
j
 
[r, 
pbv]dV.
 
(9.30)
Bu  yerda 
~gv
 — 
j
 =  
pt,v
 b o g la n g a n   zaryadlar  toki.
M a g n it  m om entining  ta ’rifi  (6.22)  ga  k o ‘ra  (9.30)  ni  b o g la n g a n  
zaryadlar  tokin in g  m agnit  m om enti  zichligi
M = [ r , p bv]/2c
 
(9.31)
orqali  yoziah  mumkin:
a  
j
 
[r, rot 
B\ 
d V
  =   2 

M d V   =  
J
 
[r, rot M ] 
dV.
 
(9.32)
197


K o'ram izki,  m agnit  m om entining  zichligi  m agnit  induksiya  vek torig a  
proporsional  ekan,  y a ’ni
M  =   a B .
 
(9.33)
Shunday  qilib,  (Э.22)  dagi  oxirgi  had  ikkinchi  had  kabi  b o g ‘langan 
zaryadlar  harakatiga  aloqador  bo'lib,  m agnit  m om enti  bilan  aniqlan- 
ganligi  uchun 
magnitlanish
  toki  deb  ataladi.
Qutblanish  toki  zichligi  bilan  m agnitlanish  toki  zichligining  y ig 'in - 
disi  bog'lan gan  zaryadlar  tokining  zichligi  deb  yuritiladi,  y a ’ni
3 b
  =  
3
p
 
+  
Зм- 
3
p
 
=   д Р /dt. 
j M  =   с
  rot 
M
 
(9.34)
Bu yerda 
j P
  va 
j M
  mos  ravishda qutblanish va m agnitlanish toklarin in g 
zichligi.  Sunday  qilib  m uhitda  tok  erkin  va  bog'lan gan  zaryadlarnin g 
harakati  tufayli  yuzaga  kelishini  aniqladik.

Download 9,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   129   130   131   132   133   134   135   136   ...   280




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish