J. Ya. Jo’rayev, I. Maqsudov

      
Har xil hayvonlar sutining kimiyaviy tarkibi  
va xususiyati (% hisobida) 
 
Hayvon 
Lar 
Qu 
ruq 
mod 
da 
     Shu   jumladan 
Mine 
ral 
mod 
dala 
ri 
Zich 
li 
gi 
A 
Kisl
o 
talig
i 
OT 
100g 
sutning 
kalloriyalig
i (kkal) 
Sut 
yeg’
i 
Umu 
miy 
oq 
sil 
Ka 
ze 
in 
Sut 
sha 
ka 
ri 
Sigir 
12,5 
3,8 
3,5 
2,8 
4,7 
0,7 
29 
17 
69 
Qo’tos 
18,7 
8,7 
4,3 
3,5 
4,6 
0.8 
31 
17 
108 

---

Echki 
13,0 
4.1 
3,5 
3,3 
4,4 
0.8 
30 
17 
70 
Qo’y 
17,9 
6.7 
5,8 
4,8 
4,8 
1,0 
34 
25 
93 
Biya 
10.0 
1,0 
2,0 
1,2 
6,5 
0,4 
32 
6,5 
50 
Eshak 
9,8 
1,4 
1,9 
 - 
6,2 
0,5 
31 
6,0 
52 
Tuya 
13,6 
4,5 
3,5 
2,6 
4,9 
0,7 
30 
22 
85 
Shimol 
bug’usi 
36,7 
22,5 
10,3 
8,7 
2,5 
1,4 
 -  
 -  
241 
Cho’chqa 
15,9 
4,6 
7,2 
 -  
3,1 
1,1 
 - 
 - 
88 
Zebu 
16,4 
7.7 
4.3 
3.2 
3.6 
0,8 
 - 
 -  
103 
 
Mari qorakul qo’ylari O’zbekiston sharoitida iqtisodiy va sanitariya 
tomonidan  o’zini  oqlagan.  Chunki  har  bir  ona  qo’y  «mari»dan  har  bir 
sog’in davrida 60 l dan 150 l gacha sut sog’ib olish mumkin bo’lgan.                                                                                 
Mari qo’ylarning bolasi teri uchun so’yiladiganini sotish maqsadga 
muvofiq.  Chunki  ularning  yelini  sog’ish  natijasida  rivojlanib, 
yallig’lanishga  uchramaydi  va  ularning  sutidan  yetim  qo’zilarni  boqish 
uchun  foydalanish  mumkin.  Bu  qo’ylarni  erta  bahorda  yem-xashak 
serob davrida sog’ish foydali. Bu esa qo’zilarni boqishga yordam beradi 
va  yelin  kassaliklarning  oldini  oladi.  Sog’im  davrida  ulardan  (123 
kunda) yog’liligi  8,53%  bo’lgan 65-70 l sut sog’ib olish mumkin.                                                                           
Qo’ylarni  sog’ishda  sanitariya-gigiyena  qoidalariga  va  sog’ish 
usullariga amal qilish katta ahamiyatga ega.                                          
Sh.Raximovning  ma’lumotiga  ko’ra,  O’zbekiston  respublikasi-dagi 
«Guzor» jamoa xujaligida 1290 bosh ona qo’yni sog’ish uchun 22 ishchi 
3  soat  15  min,  vaqt  sarflagan  yoki  71  ish  soati  sarflangan.  Agar 
Aktyubinsk  shahridagi  «Bolshevik»  zavodida  tayyorlangan  agregatda 
sog’ilsa  ushancha  quylarni  3  ta  ishchi  3  soat  15  minutda  sog’ish 
mumkin. Bu agregat tuzulishi jihatdan yengil va ason yig’iladigan, yuk 
tashish  mashinasida  otarma-otar  olib  borish  uchun  qulaydir.  Agregat 
yordamida  3  kishi  bir  soatda  500  bosh  qo’yni  sog’ishi  mumkin. 
Fransiyada,  masalan,  «Alfa  iaval»  sistemasidagi  mexanizm  yordamida 
sog’ish apparati keng qo’llanmoqda.                                                                                      
Hozirgi  vaqtda  xo’jaliklar  sut  sog’ish  mashinalari,  pasterizatorlar, 
sovitish  ustanovkalari  va  sisternalar  bilan  ta’minlangan  bo’lib,  bular 
yordamida mollarni sog’ish va sutni dastlabki qayta ishlash kabi ishlarni 
bajarish mumkin.