J. X. Ataniyazov, E. D. Alimardonov xalqaro moliya munosabatlari



Download 11,55 Mb.
Pdf ko'rish
bet143/170
Sana28.04.2023
Hajmi11,55 Mb.
#932991
1   ...   139   140   141   142   143   144   145   146   ...   170
Bog'liq
Xalqaro Moliya munjsabatlari. Ataniyazov J.X

MustaqU о
 
‘rganish uchun topshiriqlar
1. Moliyaviy derivativlarda qoMlaniladigan k u rsla rn i hisoblash 
fo rm u la lariu i topib, o 'z a ro qiyoslang va um urniy q o n u n iy a tla rn i 
aniqlang.
2. Moliyaviy derivativlarning u m u m iy lik d a n x ususiylikka to -
rnon yo^nalish b o ‘yicha klastcrini tuzing.
3. Moliyaviy d erivativlarning foydalanish m a q s a d la rin i baliq 
skletiga o\xshatib tasvirlang.
4. Djon 
K. 
X alln in g
« О п ц и о н ы , 
ф ю ч е р с ы
и 
д ру ги е 
произвол!иле ф и н а н с о в ы е и н стр у м е н ты » (8-е и зд а н и е / О р -
tions, Futures, a n d O th e r Derivatives, 8th Edition. — М.:«Вилямс», 
2013, 1072 c.) kitobidan moliyaviy derivativlarni bah olash usulla- 
rini cliuqur tahlil qiling va derivativlarga xos gral'iklarni tasvirlang.
5. Moliyaviy derivativlaring h a r bir turi b o 'y ic h a s h a r t n o m a
yoki qim rnatli q og‘oz shakllari o ‘z bilirningiz asosida tu z in g va 
belgilangan s ta n d a rt s hak llar bilan u larni taqqoslang.
T est savollari
1. Forfard 
s h a rtn o m a sid ag i 
u z u n
va 
qisqa 
pozitsiyalar 
o ‘rtasidagi farq n im a ?
A) Bazis aktivlarni sotib oluvchi u z u n pozitsiyaga, sotuvchi 
qisqa pozitsiyaga ega boMadi.
B) Bazis aktivlarni sotuvchi u z u n p o /ilsiyaga, sotib oluvchi 
qisqa pozitsiyaga ega b o ‘ladi.
C) B un d a y pozitsiyalar mavjud emas.
D) Talablar qisqa, m ajburiy atlar esa u zu n pozitsiya.
2. K eltirilg an izoh larga m os k e tm a -k e tlik d a g i javo bn i t a n -
lang:
1) riskni ka m a y tirish;
2) bo zordagi n a rx n in g kelajakdagi o ‘zgarishlari b a sh o ra tid a n
foyda olish;
3) ikki yoki bir necha moliyaviy vositalardan foydalangan holda 
bir turdagi aktivlarni h a m sotish, ham sotib olish orqali foyda olish.
A) xedjirlash, spekulyatsiya, artibraj.
380


B) spekulyatsiya, xedjirlash, artibraj.
C ) artibraj, xedjirlash, spekulyatsiya.
D) xedjirlash, artibraj, spekulyatsiya.
3. Ijro bahosi 50 A Q S H d o llarlik u z u n pozitsiyali forvard 
s h a r t n o m a s i d a n ijro bahosi sh u n d a y boMgan u z u n pozitsiyali 
«koll» op sio n o ‘rtasid a q a n d a y farq bor?
A) forvard s h a r t n o m a s i n i am a lga osh irish majburiy, op sio n 
s h a rtn o m a s id a esa ixtiyoriy, y a ’ni xaridorga luiquq bor.
B) forvard s h a r t n o m a s i n in g m a z k u r holati sotib oluvchi to -
m o n id a n , «koll» o p s io n s h a rtn o m a s id a g i u z u n pozitsiya esa sotuv- 
chi to m o n i d a n s h a k lla n tirilg a n .
C ) h a r ikk alasida h a m u z u n pozitsiya b o ‘lgani u c h u n he c h
q a n d a y farq yo‘q.
D) ijro bahosi b o ‘y icha x a rid o r a ktivlarni forvard s h a rtn o m a s i 
b o 'y i c h a sotishga, «koll» op sion b o ‘yicha sotib olishga m ajbur.
4. «Koll» va «put» o psion bitim lari o ‘rtasidagi farq t o ‘g ‘ri 
k o ‘rsatilgan javobni k o ‘rsating.
A) o ‘z egasiga bazisidag i aktivlarni b e lg ila n g a n n a rx b o ‘y icha 
sotib olish h u q u q in i «koll» o psion ta q d i m eta d i, sotish h u q u q in i 
esa «put» opsion beradi.
B) o ‘z e gasiga bazisidagi ak tiv larn i b elgilan gan n a rx b o ‘yicha 
sotib olish m a jb u riy a tin i «koll» opsion t a q d i m etadi, sotish m aj- 
b uriy a tin i esa «put» o p sio n beradi.
C ) aktivlar 
n a rx i 
tu s h a y o tg a n d a
b o z o rd a
«koll» 
opsion 
k o ‘payadi, a k s in c h a esa «put» opsion.
D ) «Koll» opsion faqat Yevropada, «Put» opsion esa A m e r i-
k a d a foydalaniladi.
5. Savdogar forvard s h a rtn o m a s i b o ‘y ich a 100 m in g f u n t ster- 
ling n i 1GBP = 1 ,5 0 0 U S D valuta kursi b o ‘y icha s o tish d a qisqa 
pozitsiyaga ega. S h a r t n o m a n i n g ijro etish p a y tid a v a lu ta la rn i 
a y irb o sh la sh kursi 1) 1,490 2) 1,520 ga ten g b o 'lsa s a v d o g arn in g
foydasini an iqlang.
A) $1000 foyda va $2000 zarar.
B) $500 foyda va $1500 zarar.
381


C) $7500 foyda va $10000 zarar.
D) $1500 foyda va $3000 zarar.
6. Savdogar fyuchers s h a rtn o m a s i b o ‘y icha 50 m in g t o ‘p gaz- 
lam a n i o ld in g a n kelishilgan 1 t o ‘p g a z la m a = 100U S D b o ‘yicha 
sotishda qisqa pozitsiyaga ega. S h a r tn o r n a n in g ijro etish paytida 
1 lo ‘p g a z la rn a n in g narxi 1) $95 2) $103 ga teng b o ‘lsa savdogar- 
n in g foydasini aniqlang.
A) $250000 foyda va $150000 zarar.
B) $500000 foyda va $550000 zarar.
C) $150000 foyda va $100000 zarar.
D) $90 0 0 0 0 foyda va $750000 zarar.
7. Siz «Maxwell» k o m p a n iy a s in in g
100 d o n a aksiyasini 
40 A Q S H d o lla rid a n sotishga a m e r ik a c h a uch oylik opsion shart- 
nornasini im zo lad in giz. U shbu aksiy a larn in g 1 d o n a s in i birjadagi 
joriy narx i 41 AQ SH dollariga teng. U shbu h o la td a siz q a n d a y isb 
y u rita r e d in g iz , o ‘zingiz k o ‘rish in g iz m u m k i n b o ‘lgan foyda va 
z a ra r in g iz n i aniqlang.
A) B itim ni a m a lg a o s h ir m a s d im , c h u n k i $100 z a ra r k o‘ra m a n
B) S h a r tn o m a sha rtla rig a ko‘ra b itim n i $100 z a ra r b ilan b o i s a
h a m a m alga osh irish ga m a jb u rm a n .
C ) O p s i o n n i
a m a lg a
o s h ir a r d i m ,
c h u n k i
$100 
foyda 
k o ‘r a m a n .
D) Ayni pa ytd a hech q a n d a y foyda yoki z a ra r t o ‘g ‘risida ga- 
pirib b o 4 m a y d i, c h u n k i s h a r t n o m a o lid in d a n b c lgila nga n ayni bir 
s a n a d a a m a lg a osh irilad i. U sanadagi m a ’lu m o tla r m asala sh a r- 
tida keltirilm agan.
8. F a ra z qilaylik, ayni p a y td a o ltin n in g 1 u n siy a sin in g bahosi 
500 A Q S H dollari. B ugungi sharoit b o ‘yicha o ltin n i 1 yildan ke- 
yin yetkazib berish b o ‘yicha hiso b lang an f'orvard kursi 700 A Q SH
d o lla rig a teng. A rbitrajyor yillik 10% li kredit olib, ushbu sh a rtla r 
aso sida foyda olishi m u m k i n m i ?
A) M u m k i n , 30% yoki unsiyasiga 150 d o lla rd a n foyda oladi.
B) M u m k i n em as, c h u n k i kredit foi/, stavkasi forvard kursiga 
n i s b a ta n q im m a t.
382


C ) M u m k i n , 10% yoki unsiyasiga 50 d o l la r d a n foyda oladi.
D) M u m k i n e m a s, c h u n k i forvard kursi liar k u n i h iso b la n - 
ganligi u c h u n pasayib kctishi m u m k in .
9. T a sa v v u r qiling , m a ’lum bir k o m p a n iy a a ksiyasinin g nar- 
x in i liar 20 k u n g a 5% ga oshadi deb basho rat qildingiz. A ksiya- 
n in g jo riy n a rx i $29, ucli oylik «koll» o p s io n n iiig ijro narxi $30 
b o ‘lib, u b o z o rd a $2,9 d a n s o lilm o q d a . l ls h b u ho lald a op sion ni 
sotib olish foydalim i?
A) Foydali, siz opsionni sotib olish natijasida $0,7 foyda qilasiz.
B) Foydali, siz o p sionni sotib olish natijasida $0,5 foyda qilasiz.
C ) F o y d a s iz , siz o p s io n n i sotib olish n a tija sid a $1 z a ra r q i la ­
siz.
D) Foydasiz, siz o p s io n n i sotib olish n a tija sid a $2,45 za ra r 
qilasiz.
10. « M A X I» shveysariya k o m p a n iy a s i a k s iy a s in in g narxi 
500 shveysariya f ra n k ig a teng. Xususiy in v es to r Jek ush bu kom - 
p a n iy a n i n g b a n k r o t g a u c h ra s h i t o ‘g ‘risidagi m a x f iy a xborotga 
ega b o ‘ldi va a ksiyasini narxi t u s h a d i d e g a n x u lo sa g a kelib, k o m ­
p a n iy a a k s iy a la rid a n ta s h k il to p g a n va ijro b a h o s i 450 shveysariya 
fra n k i, m u d d a ti 3 oy b o ‘lgan 250 ta p u t o p s io n n i 30 fra n k d a n
(p re m iy a (m ukofot)) sotib oldi. A g a r 3 o y d a n keyin aksiya bahosi:
1) 400 C h F ;
2) 500 C h F ;
3) 600 C h F b o ‘lsa, liar bir holat u c h u n J e k n i n g foyda zara rla - 
rini aniq lan g.
A) N a r x 4 0 0 C h F b o ‘lgand a Jek 500 0 C h F foyda oladi, qol- 
gan h o la tla r d a esa 7500 C h F z a ra r qiladi.
B) H a r bir h o la td a 7500 C h F z a ra r qilad i, foyda nolga teng 
b o ‘ladi.
C ) N a r x 40 0 C h F b o ‘lg a n d a Jek 20 C h F foyda oladi, qolgan 
h o la tla rd a esa 30 C h F z a ra r qiladi.
D) H a r bir h o la td a 30 C h F z a ra r q ila d i, foyda nolga teng 
b o ‘ladi.
383



Download 11,55 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   139   140   141   142   143   144   145   146   ...   170




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish