Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги


-Mavzu : Muzey fondini tuldi rish



Download 0,83 Mb.
Pdf ko'rish
bet43/58
Sana20.06.2021
Hajmi0,83 Mb.
#71549
1   ...   39   40   41   42   43   44   45   46   ...   58
Bog'liq
muzeyshunoslik

5-Mavzu : Muzey fondini tuldi rish .  

 

 

 

 

 

REJA:  

 

1.  

Fondlarni k ompl ek tlashning i l mi y  maqs adi va axamiyati.  

 

2.  

Fondlarni k ompl ek tlarsh  ishini  tashkil eti sh.  

 

3.  

Fondlarni k ompl ek tlarshnin g asosi y il miy uslublari .  

 

 



Fondl arni  kom plektl ash  muz e y  faoli yat i ning  eng  as osi y  jix atl ari dan  biri 

bulib,  bu  jara yonda  jami yat  t arakki yotini  xujjatl as hti ris hda  xam da  ijtim oi y 

axborotl arni  to’plas h  xam  zurur  vazifa    xisoblanadi.  Fondlarni  komplektl ashning 

ilmi y  m aqsadishundan  iboratki ,  buni ng  natijasi da  muz e y  axami yat ga  moli k  bo’l gan  

predm etl ar  topib  boril adi ,  urganil adi,  muze y  fondl ari ga  kushil adi .  Buning 

natij as ida 

muz e y 

fondl ari  

mukammall as hib, 

tuli b 


boradi. 

Fondl arni 

kompl ekt lashni ng  axami yat i  shundan  i boratki,  fondl ar  ya xshi  predm etl ar  bil an 

bo yib,  muze y  fondining  ki ym ati  ort ib  boradi.  Buning  natij asi da  muz e yning 

jami yat dagi  o’rni  ya nada  m ust axkaml anadi.  M uze y  fondl arini   kompl ektlab  bori sh 

uni  ri vojl antiri b  borishdir.  Dem ak,  m uze y  fondi ni  kompl ektlash  -  bu  muz e y 

koll ektsi yalarining  kupa yi b,  ortib  borishidir.  Al batta,  bu  j ara yon  i chki  fond  ishi  

(turkumlash,  sist emal ash,  aniql as h)  xam  olib  boriladi.  Dem ak,  fondl arni  

kompl ekt lash  muz ey  faoli yati ning  aossi y  kurini shl aridan  biri  bulib,  j ami yat 

tarakki yotini   xujjatl asht iri shni ng  muxim  tar kibi y  kis mi  x isobl anadi .  Fondl arni 

kompl ekt lash  avval   ash yol arni  yi gis hi   deb  nomlangan.  Xozirgi  t ermin  bil an 

kadimi y at am a urt asi da moxi yat an katt a fark bor.  

 

Kadim gi   atam a  m uze y  ash yolarini  yigish,  muz e y  fondini  kupa yti rib 



bori shgi na  nazarda  t utsa,  muz e y  fondl ari ni  kom pl ektl ashda  undan  t ashkari  fondni  

ilmi y  tashki l  eti sh,  predm etl arni  o’rganish,  ularni  si st emalash  i shl ari  xam  oli b 

bori ladi.  

 

Muze y fondl arini  komplektl ash asosan 2  yo’nal ish da oli b bori ladi:  



1. 

Tipol ogik 

(turdosh) 

koll ektsi ya. 

Unda 

muze y 


pre dm etlari 

ti pol ogik 

bel gilari ga kura muz e y fondl ari buliml ari ga kabul  kili nadi.   

2. 


Tem ati k 

(mavzuvi y) 

ko’rgazmada  turli  turdagi  predmetlar  guruxi 

biografi yas i  j ami yat   xa yoti dagi  bi ror  xodisaga  boglikli gi ga,  ishl ab  chikaris h 

shakli ga,  m adani y  xa yotni  aks  et ti rishi ga  karab  tashki l  etiladi.  Uni  t ashkil  etis h 

tem atik, xronologik t amo yi l asosida am al ga oshi ril adi .  




 

45 


 

 

2. 



Tarix 

soxasidagi 

m uze yl ardagi  

fondlarni 

kom pl ektl as h 

ishi da 


muze ys hunosl ar,  t arixchil ar,  arxeologl ar,  etnografl ar,  m oddi y  va  m a`navi y 

madani yat   t arixi  bil an  s hugull anuvchil ar,  san`at shunosl ar,  adabi yots hunosl ar  x am  

kat nas hadi.  

 

Kompl ektlash jara yonining uzi bi r necha boski chlarga buli nadi:  



1. 

Tarix  yoki  xozirgi  kunga  oid  faktl ar  i chi dan  muze y  kizikishga  moli gini 

ajrati b olish.  

2. 


Predmetning  kimm at ini  fondni  kom pl ektl ash  m aqsadi  yuz asi dan  urrganis h  va 

ani qlash.  

3. 

Muze y axami yati ga molik  predm etni   ya kuni y ekspertdan utkazish.  



4. 

Predmetni muze y predmetl ari safi ga kabul   qilis h.  

 

Fondl arni  kompl ektl ash  m anbalari  xar  xil  buli b,  u  t as odi fi y  topilm al ard an 



rej al as hti ril gan  yunaltiril gan  t adqiqot largacha uz i chi ga ol adi.  

 

Muze y 



uz 

faoli yati 

davomi da 

kollekt si ya 

tupl ovchi lar, 

al oxida 

predm etl arning  egal ari ,  ilm i y  t as hkil ot lar  (ilmi y  koll ektsi ya  t upl ovchi,  l ekin 

saql ov chi  em as .  Mi sol  uchun:  t arix  fakul 't etl a ri ning  arxeol ogi ya  va  etnografi ya 

kafedral ari),  am ali y  san`at  ust al ari,  musavvirlar,  fot ografl ar,  nas hr yotl ar,  kit ob 

pal at al ari ,  buki nisti k  va  kom essi on  dukonlar  bil an  doi mi y  al okada  bo’lishi  zarur. 

CHunki  ul ar  muz e y  fondini  kompl ektl ashda  as osi y  uri n  tut a di gan,  katt a  samara 

beradi gan  usl ub  -  dal a  t adqiqoti di r.  Bu  uslub  asosan  arxeologi ya,  etnografi ya , 

moddi y m adani yat  t arixi va  boshqa  soxal ar uchun xarakt erlidi r.  

 

3.  Dal a  tadqi qot i  uch  boskichda  oli b  boril adi:  t a yyorlanish  boski chi,  dal a -



tadqiqot ini olib boris h,  yakuni y boski ch.  

 

Ta yyorl anis h 



boski chi da 

ekspedits i ya  

vazifal ari 

aniql anadi , 

mavzu 

shakll anti ril adi  va  t anl anadi ,  tanl angan  ob`ekt ning  x akiki yl i gi  i lmi y  asoslanadi. 



SHu  boski chda  i l mi y  adabi yotlar,shu  v a  boshqa  m uzeyl ardagi  ekspedit si ya 

mavzus i ga  o id  yi gil gan  kollektsi yal ar,  ishchi  dastur  va  ekspeditsi ya  yo’nali sh i 

urgani ladi.  Bu  boskich  oxirida  ekspedi tsi ya  raxbari  va  uning  a`zol ari  maxsus  

xisobot-ma`ruza  ta yyorl ab,  uni    m uzey  ma`muri yat i  va  maxsus  komis si yaga 

topshiradil ar.  

 

Ikki nchi  boski ch  ekped itsi ya  yo’nalish ini  jo yi ni  ani qlashdan  va  ke yi ngi 



ishl arni  aniq  rej al as htiri shdan  boshl anadi.  Leki n  bu  boski chda  as osi y  ish  as os an 

dal a-tadqi qotini  olib  boris hdi r.  Bu  borada  maxalli y  axoli  bilan  suxbat ,  ularni  

kadim gi   va  xozirgi  davrl ardagi  xa yoti  va  faoli yati ni  o’rganis h ,  ul arni  xiko yalari ni 

yoz ib  boris h,  muz e y  axami yati ga  m olik  predm etl arni  topish  va  unga  ega  bulis h, 

ular t ugrisida axborot  yi gi sh ( yozm a, t asviri y va ovozli ) kabi  i shlar olib boril adi .  

 

Ekspeditsi yani  xujjatl asht iri sh  doim i y  ravishda  oli b  b oril adi  va  katt a 



axami yat ga  ega  bo’ladi .  C Hunki  bu  xujjatl asht iri sh  uz  navbati da  xuquqi y 

axami yat ga  xam  ega  bo’l adi .  Dal a  ru yxati  (poleva ya  opi s ')  asosi y  ekspeditsi ya 

xujjati xisoblanadi.  Unda  predm et ning m uze y  axami yati ga  kanchali k molikli gi dal a 

sharoi tida 

eks pedit si ya 

a`zol ari ga 

aniql ashga 

yordam  


beradi gan 

bel gil ari  

ani qlanadi va  yozib ku yil adi .  

 

Dal a ru yx ati ku yi dagicha t uldi ril adi:  



1. 

Tartib nom eri.  

2. 

Predmetning  nomi,  turi ,  tafsi fi .  Tafsif  kiska,  l eki n  predm et  xaqida  etarli 



ma`lumot  bera  oladigan  xol at da  beril adi.  Predm et ning  ilmi y  nomi dan  t ashkari , 

maxalli y nomi xam   yozib ku yil adi .  

3. 

Predmet  soni,  m ikdori.  P redm et  fakat  bi r  rakam  bil an  nom erl anishi ,  l ekin  bi r 



necha  ki smdan  i borat  bo’lishi   mumkin.  Masal an,  bi r  predm etning  t urli  tom ondan 

olingan surat i. 




 

46 


4. 

Sanasini  aniql as h.  Agar  aniq  sanasini  ani qlas h  iloji  bulmasa  t axmini y  s anasi 

surok bel gisi  bil an  yozib ku yil adi .   

5. 


Kel ib chi ksh jo yi , t arixi, ka ys i davrga tegi shlil i gi.  

6. 


Ulchami, sakl anganl i k si fati darajas i.  

7. 


Predmetning kimdan olinganl i gi va  egasining m anzili .   

8. 


Narxi. Agar sovga ki lingan  bo’lsa, u xam   qa yd   etil adi .  

9. 


Predmetni olingan va xujjatl ashtiril gan sanasi .   

10.  


Fond  bul imini  nomeri  va  shifri.  Bu  erda  predm et  kabul  kilinadi gan 

muze yning fond bul i mi yozil adi.  

11.  

Iz ox.   



 

Ekspeditsi ya  j ara yo nidagi  asosi y  ikki nchi  xujj at  ekspedit si ya  kundali gi 

xisoblanadi.  Kundal ikda  but un    ekspeditsi ya  faoli yati  kari yal ar,  faxri ydar  va 

boshqa  muxim  vokeal ar  bil an  t ani shuv  jara yoni   va  uning  egali gi,  m ual lifl ari , 

predm etl ar,  suxbat lar,  shuningdek  ke yingi  eks peditsi ya  yo’nali sh ini  aniq lashga 

doir  s uxbatl ar  aks  et adi .   eks peditsi ya  xuj jatl ashtiri b  borish  xam  muxim  axami yat ga 

ega.   

 

Yakuni y  boski ch  m uze yga  ka yt gach  boshlanadi.  Bu  erda  predm etl ar  yana 



ka yt adan  tuli k,  keng  urganil adi  va  turkumlashtiriladi.   eks peditsi ya  yakuni  bu yi cha 

ilmi y  xisobot  t eks hiriladi ,  m axsus  semi nar  ut kazil adi .  Agar  z arur  bo’ls a ,  yi gil gan 

koll ektsi yalar  xaqi da  ma`lum otnoma  nashr  et ish,  yi gil gan  koll ektsi yalardan 

ko’rgazmalar tashkil etish va maxsus konferentsiya utkazish mumkin.  

 

Ta yanc h iboral ar.  



 

Fond  kompl ektl as h,  kollektsi ya  yi gis h,  tipol ogik  koll ekt si ya,  temat ik 

koll ektsi ya, dal a ru yxati, eks peditsi ya kundali gi.  

Nazorat uchun s avoll ar.  

1. 

Fondni  kompl ektl as h nim ani bildi radi?  



2. 

Fondni  kompl ektl as h  maqsadi nim a?  

3. 

Fondni  kompl ektl a s h qanda y axami yat ga ega?  



4. 

Kompl ektlash, kollektsi yal ar  yi gish at am al ari ning farki?  

5. 

Tipol ogik kollektsi yaga t a`ri f bering.  



6. 

Tem ati k koll ektsi ya ga t a`ri f bering.  

7. 

Kompl ektlash jara yoni  qanda y  obski chl ardan iborat?  



8. 

Kompl ektlash jara yonida dal a  t adqiqoti qanda y  ax ami yat ga ega?  

9. 

Dal a  tadqiqoti necha bos kichdan iborat?  



10.  

Dal a ru yx ati va ekspedit si ya kundali gi  qanda y t uldi ril adi?  

 

Adabi yotl ar.     



1. 

Muzeevedeni e. M.1988 g.  

2. 

N. S odikova. Madani y  Yodgorli kl ar xazinasi. T.1981  yi l.  



3. 

Kiri enko E. M . Is tori cheski y m uze y.  M.1984 g.     

 

 



 

47 


6-7 -Mavzu : Muzey fondlarini xi sobga ol ish, il miy ma`lu motnoma apparati.   


Download 0,83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   39   40   41   42   43   44   45   46   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish