Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги

4.  Mavzu : Davl at muzey  fondi . Muzey ashyol arini  o ’rgani s h . 

 

 

 

 

 

 

REJA  

 

1 

"Muzey fondi" tu sh unchasi .  

 

2 

Muzey fondini il mi y tashkil etish.  

 

3 

Muzey fondi i shinin g asosiy  yo’nali sh lari.  

 

4 

Muzey ash yolarini   o’rgani sh  uslubi yoti . 

 

 

Muze y  faol i yati,  i s hi  muz e y  fondi  asosida  yuritil adi.  Bu  ishni ng  am al ga 

oshi rish  va  kim m ati  m uze y  xodiml ari ning  m anba  t ugrisidagi  bil iml ari ni , 

manbaning 

m adani y 

ki mmati, 

xissi y 

t a`siri, 

tarixi y 

jara yoni 

xaqida gi  

ma`lumotlarni  aniq lash  va  o ydi nl asht irish  yuli dagi  s a`yi  xarakatlari  bilan 

bel gilanadi.  M anbani   soti b  ol ish,  s aql as h,  tadkik  etish,  uni  il mi y  va  ta`lim -t arbi ya 

ishi ga  t adbik  etis h  es a  yanada  m uxim  vazi fa  xisobl anadi.  Muze y  fondi  utmis hi, 

xozirgi  zam on  va  kel aj akni  boglovchi,  u ygunlashti ruvchi  manbadi r.  M uzey 

fondini ng  arxiv  va  kutubxona  fondl ari dan  farki  s hundaki,  u  tarixi y   j ara yonni 

kompl eks  xujjatl ashtiradi.  M uze y  uchun  ma`lumotning  xajmi  va  mundari jasi, 

predm etni ng  jo yl ashi shi gi na  predm etning  tabi ati ,  uni ng  ka ysi  maqs ad da  kachon  va 

qanda y  yi gil ganli gi  tugri sidagi  m a`lumot l ar  xam  muximdi r.  Predm etni ng  t abi ati ga, 

uning  m a`l um ot  berish  im koni yat i ga  kura  tarixi y  manbalar  ku yi dagi  turl arga 

bulinadi :  

a) moddi y manbal ar;  

b) t asvi ri y m anbalar;  

v)  yozm a m anbal ar;  

g) fono yoz uv va ki nofil 'ml ar.  

 

Moddi y  m anbal arga  moddi y  m adani y  Yodgorlikl ar  -  m exnat  kurollari , 

xarakatlanti rish  m os lam al ari ,  maishi y  predm etl ar,  kurollar  v.b.l ar  kiradi .  Moddi y 

manbal ar  fakat  predmet ning  t arkibi dangi na  ma`lum ot  berma y,  uning  shakli , 

kuri lishi ,  ul chovi ,  ogi rli gi,  rangi   v.b.l ar  xaqida  m a`lumot   beradi.  Ular  yana  usha 

davr  t arixi y  j ara yon,  m adani yati ,  ilmi y  y utukl ar  xaqida   xam  m a`lum   ma`noda 

tas avvur  xosil  kil adi.  Moddi y  m anbal ar  mavxum  tus huncha  em as,  balki  ani q 

tushunchalar xosil   qi lish im koni yatini  beradi .  

 

Tas viri y  manbal ar  turli  bu yok,  fgura,  bel gi  v.b.  nars al ar  vosit asida  yarati lib, 

ular  m usavvi rli k  is hl ari,  grafika,  xa ykal taroshlik,  badii y  pl akatl ar  va  fot ografi ya 

maxsulotl ari  ki radi.    Bu  tasvi ri y  m anbal ar  vokeal ar  xaqida ,  port retda  aks  et gan 

shaxsl arxaqida,  plan  va  kartalar  esa  aniq   geom et rik  shakl,  ul chov  xamda  geografi k 

jo yl ashuv xaqida il m i y m a`l umot l ar beradi.  

 

Yozma  m anbal ar  s uz  va  bel gilar  yordamida  ma`lum ot   beri b,  ul arga 

yi l nom al ar  (let opi s'),  sol nom al ar,  konunlar  m ajmui ,  si yosi y  parti yal ar  xujjatlari, 

---

 

42 

stati stika  mat eri all ari,  ilmi y  i shl ar,  adabi yotl ar,  publi tsisti k  asarlar,  nodi r  kitoblar 

v.b.l ar  ki radi .  Yozm a  m anbal ar  turfa  va  keng  m a`lumot   beri s h  imkoni yati ga  ega. 

Ularni  3 gurux ga bul ib urganil adi:  

a)  il mi y  va  is h  yuri tish  xaqi da  m a`lum ot  beruvchi(konunl ar,  si yosi y  va  st atistik 

xujjatl ar, ilmi y izl anishl ar);  

b) est eti k m anbal ar (badii y adabi yotl ar);  

v)  umumi y  ma`l umot  beruvchi  m anbal ar  (publ itsist ik  as arlar,  m em uarl ar, 

yi l nom al ar va solnomal ar).   

 

Fono yoz uv  va  kinofil 'ml ar  muz e y  predmetl ari  orasi da  m uxim  urin  t utadi. 

Fono yoz uvl arda  mus ika,  ma`lum  s haxsni ng  nut ki,  kurili sh  is hi  shovkini ,  ukis hdagi  

ma`lum  t al affuz  yoki  s an`at korl arning  ijro  et gan  ku yl ari   aks  et gan  bo’lishi 

mumkin.  Kinofil 'ml ar  ovozli   va  ovozsiz  bo’li shi  m um kin.  Fono yozuv  va 

kinofil 'm lar m uze y  fondining maxsus, sermaxsul guruxi xisobl anadi .  

 

2.  Muze y  fondidagi  prem etl ar:  a)  nodi r  pr edm etl ar  va  b)  ti pik  muze y  predmet lari ga 

bulinadi .  M uze y  predm etl ari  m a`l umot   mazmuni ga,  kimm ati gagina  em as,  uni ng 

xayratnarli  xususi ya ti ga  kura  xam    farkl anadi .  Bunda  predm etni ng    qanda y 

kimmatbaxo    m aterildan    is hl anganl i gi   em as,  balki    uni ng  yukori  eks p ress iv 

xususi yati    muxim.    Demak,  shunda y  muze y  uchun  muxim  axami yat ga  ega 

bu yum lar  nodir  buyuml ar    xisoblanadi.  Ti pik    predm etl arga    t urdos h,  kup 

uchra ydi gan  muz e y  predm etl ari  ki radi.  

 

Muze yning  i lmi y-kumakchi      mat eriallari ga,  muz e y  predmetl ari  s afi ga  

kirm a ydi gan,  l eki n  uni  o’rganish  va  namo yi sh  etishga  yordam  beradi gan 

mat eri all ar kiradi .  

Ular as os an 4 guruxga bulinadi :  

1. 

Muze y  predm etl arini   tashki  kurinis hini  t iklashga,  asl  nusxal ari ni  ka yt a  uz 

xoliga kel tiri shga  yo rdaml ashadi gan m at eriallar.  

2. 

Muze y  predm eti ning  tuzilishi ni  aniql as hga,  t adkik  etis hga  yo rdam  beradi gan 

mat eri all ar (rent gen).  

3. 

Muze y  predmetl ari ni  uzaro  alokasini   o’rganis h ga  yordam  beradi gan 

mat eri all ar (m as alan:  sxemalar, matol arni tukis h us ull ari ni kursat adi gan).                                                                                                

4. 

Aniq   bi r  t arixi y  vokeani  o’rgani sh ga  yordam  beradi gan  materi all ar -

diagramm a va xari tal ar, chizm al ar.  

 

 

 

Muze y fondl ari uz navbati da ku yi dagi  4 t al abga j avob beri shi kerak:  

1. 

Muze yl ar  fondi  uz  s oxasi ga  karab  t ashki llas htirilishi   kerak.  M:  arxeol ogi ya, 

etnografi ya, ulkas hunosli k v.b.  

2. 

Fondining  shakllanis hi  tarix  va  muze yshunosli k    fanlarini ng  yutukl ari ga  mos  

bulmogi kerak.  

3. 

Fondl arni doimi y va  maqs ad li ravishda tuldiri b, bo yi t ib borish zarur.  

4. 

Fondl ar ilmi y  t as hki l eti lishi  shart.  

 

II.  Muze y  koll ektsi yal ari ning  ki mmat i  uning  mikdori  va  si fati  bil an  bel gil anadi . 

Bu  kol lektsi yal ar  kays i  davr,  vokea,  xodisa,  m anbaga  t egishl ili gi;  uning  kuri lishi , 

asosi,  t as viri yli gi,  mais hi y-sot sial  xususi yati,  davri   va  jo yi  ,  ki mmatli  berajak 

ma`lumoti ga  karab  i l mi y  printsi p  asosi da  guruxlanis hi  lozim .  SHung a  kura  muz e y 

fondi ku yi dagi t url arga buli nadi:  

1. 

Asosi y  fond  -  t arkibi ga  koll etsi yaning  asosini  t ashkil  kil adi gan,  m uze y 

faoli yati ni tula  ochi b beradi gan predm etl ar ki radi .  

2. 

Alm ashti ruv  fondi  -  unda  muze y  kam   exti yoj  sez adi gan  predm etl ar  o’rni 

egall a ydi,  ya `ni  muz e y faoli yat i uchun unga muxim bulmagan ash yol ar ki radi.  

 

  

---

 

43 

3. 

Koll ekt sion  fond  -  muze y  fondini ng  as osini .  Yadrosi ni  tas hkil  etad i.  Unda 

yagona nusxa  yoki nusxalar ichida eng  ya xshi nusxa  s akl anadi.  

4. 

Dubl et  fond  - as os an tipik predm etl ardan tuziladi  

 

3.  Muze y  fondi  i shi ning  asosi y  yo’nalis hlari.  Fond  i shini   as osi y  maqs adi   muze y 

predm etini  tadkik  etis h  va  o’rganis h,   saql ash  va  fo ydalani sh  uchun  zarur 

sharoi tlarni   yarati sh, fond i shi nazari yasi  va uslubl ari ni i shl ab chi karis hdi r:  

1. 

Muze y koll ektsi yas i ni tuldi rib borish.  Bi zni urab turgan ol am dagi predm etl ar 

orasida muze y ax ami yati ga moli kl ari ni t anlab bori sh.  

2. 

Muze y  predm etl arini   xisobga  ol ish.  Xisobga  olis h  nat i jasi da  predm et 

muze yning xuquqi y  ximoyasi ga ut adi .  

3. 

Muze y 

predm etl ari ni 

saqlash. 

Muzey 

predm eti 

va 

i lmi y-kum akchi 

mat eri all arni  fizik  s aqlas h, z arur bo’l sa  ti klas h is hl ari ni olib boris h.  

4. 

Fondni   urgani b  borish.  Fond  bu liml ari ni  o’rganis h  va  ya ngi  buliml arni 

tashkil eti sh borasida izl anis hl ar oli b borish.  

5. 

Fond i shi bu yi cha konsult atsi yal ar t ashkil   qilis h. 

6. 

Muze y predm etl ari ni    o’rganish .  

 

 

4.  M uze y  predm etl arini  o’rganis h  uslubl ari .  Muze y  predm etl ari ni  o’rganish 

fondi  ishining  asosi y  yo’nalis hi  bul ib,  ani qlash,  t urkuml as h  va  tartiblashti rish, 

sharxlash vazi fal arini uz i chi ga ol adi .   

" 

Aniql as h  j ara yoni da  muze y  predm etini ng  -  xom  as h yosi,  ul chami,  ogi rli gi, 

rangi,  t a yyorl anis h  uslubi,  ijtim oi y,  eti nik,  mualli fli k  man subli gi  v.b.  jixatl ari 

urgani ladi.  Yukorida  ta`kidlangan  j ixatl arni  o’rgani sh  xam   katt a  axami yat ga  ega. 

Misol  uchun  m exnat  kuroli ni  t osh,  bronza  yoki  t emi r  davri ga  oid  ekanli gi ni 

ani qlashda  yordam beradi.  

" 

Turkuml as h va t artiblashtiri sh ku yi dagi bel gil arg a karab olib bori ladi:  

1. 

Umumi y  t urkuml ash.  Predmet larni   avval  turl ari ga  karab,  s ungra  aloxida 

bel gilarga muvofi k bulish, t aksi mlash.  

2. 

Xronol ogik  jixatdan  turkuml as h  akki   kuri nshda  bo’l adi :  a)  predmet 

yaratil gan davr bu yi cha; b) predmet fo yd al anil gan da vr bu yi cha.  

3. 

Geografik  jixatdan  turkuml ash  xam  ikki  kurini shda  bo’ladi :  a)  predm et  

yaratil gan xudud;  b) predm et fo ydal anil gan xudud bu yi cha.  

4. 

Etnik m ansubli gi  asosida.  

5. 

Ij timoi y m ansubl i gi asosida.  

6. 

Mual lifl ik m ansubl i gi as osida.  

7. 

Nom,  ism  bel gis i ga  karab  asosan  aniq   shaxsl arga  tegis hli   predm etl arga 

turkuml anadi . Bu jixat xoti ra muz e yl ari uchun m uxim.  

8. 

Ash yovi y turkuml ash as osan ash yovi y manbalar bu yi cha olib boril adi .  

9. 

Mavzuvi y turkum las h.  

10.  

Tarmoklar bu yi cha t urkuml ash.  

" 

Iz oxlash.  Muz e y  p redm etl arini  izoxlash  juda  katt a  axam i ya tga  ega  buli b, 

predm et  xaqida  kushimcha  kupl ab ma`l umotlarni  yi gishni va  urgi nishni t al ab  et adi. 

Nat ijada  predm et  fo ydal anil gan,  yarati lgan  davr  xaqida  t ula  tushuncha  xosil 

bo’ladi. 

 

Ta yanch iboral ar:  

muze y  fondi,  Davl at  muze y  fondi ,  fondi  ishi,  fondni  ilmi y  t ashkil  eti sh,  fond 

tal abl ari,  xisobga  ol ish,  turkuml ash,  tartiblashti rish,  saql as h,  muze y  predmetini 

o’rganish, muzey predmetini o’rganish uslublari. 

 

Nazorat uchun s avoll ar:  

---

 

44 

1. 

Davlat muz e y fondi  nima?  

2. 

Muze y  fondi  nim a?  

3. 

Muze y predm eti necha turga bulinadi?  

4. 

Muze y fondi   qanda y  buliml arga bulinadi?  

5. 

Tipik predm etl arga  qanda y  predm etl ar ki radi?  

6. 

Nodi r predm etl arga  qanda y  predm etl ar ki radi?  

7. 

Muze y predm etini   o’rganis h deganda ni m ani  tus hunasiz?  

8. 

Muze y  pedm eti ni xis obga olish  qanda y  ax ami yat ga ega?  

9. 

Muze y predm etini  turkum lash va tarti blas h nim a?  

10.  

Asos i y va al mashinuv fondl ari nim a?  

 

Adabi yotl ar.     

1. 

Muzeevedeni e. M.1988 g.  

2. 

N. S odikova. Madani y  Yodgorli kl ar xazinasi. T.1981  yi l.  

3. 

Kiri enko E.  M. Is tori cheski y m uze y.  M.1984 g.