Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги

                              8-Mavzu : Muzey   to’plamlarini  saql ash . 

 

 

 

 

 

 

Reja:  

 

1.  

Muzey fondini  s aql ash   tushunch asi.  

 

2.  

Fondni s aqlash  tartibi.  

 

3.  

Muzey pred metl ari ni kons ervatsiyalas h va k ayta tiklash.  

 

4.  

Muzey pred metl ari ni tu rli s haroi tlard a  saql ash .  

 

 

1.  Barcha  predmet lar  j uml adan  muz ey  pretm etl ari  xam  fizik -m ex aniq  

shikastl ani shga  v a  ximik  uz garishl arga  duch  kel adi .  Bu  xol at  xavo  va  yorugli k 

tavsiri da 

yuz  

beradi . 

SHuni ngdek 

biologik 

z ararkunandalar 

xam  

muz ey 

predm etl ari ga  kup  z ar ar  keltiradi.  A ynan  shu  va  boshqa  t urdagi  zararlarni  oldini 

olish  m aqsadida  m uze yl arda  saql ash  t art ibi  is hl ab  chiki l adi .  Saqlash  t art ibi 

majmui ga  is sikli k -namlik  rejim i,    xavoni  ifl osl anis hidan  saqlash,  bi ologi k, 

mex ani q  zararl ardan  saqlas h  t adbirl ari  kira di .  Bul arni  xam masi  Fondni  s aql as h 

tizimini t as hkil et adi .  

 

Saql ash  tizim i  va  t artibi  asoslari ni  ishl ab  chi qish ga  va  amal ga  os hirishga 

yunalti ril gan fond is hi muz e y fondini  s aqlash  deb at al adi .  

 

2.  Dastl ab  muz e y  predm etl ari  va  ilmi y -kumakchi  m ateri allarini   qanda y 

xarorat  namli k  m e`yorl arda  s aklanishi   zarurli gini  kurib  chiksak.  Avval o  s huni 

aloxida 

ta`ki dl ash 

kerakki, 

xar 

bi r 

predmet ni 

qanda y 

xom-as h yol ardan 

ta yyorlanganli gi  foydalanil gan  davri,  sakl anganlik  darajasi  yax shil ab  urgani b 

chi qilish i  zarur.  Aniqlangan  m a`l umot l ardan  kelib  chi kib,  xar  predmet  uchun 

o’ziga  xos  xarorat-namlik  me`yori  ishlab  chikildi.  Umumun  olganda  mutaxasislar 

---

 

50 

muze y  predm etl ari  va  ilmi y-kum akchi  m aterial lar  uchun  ku yidagi    xarorat  -  nam lik 

me yori ni  t akli f  etishadi:  m et all ar  uchun  xa rorat  Q180  -Q200S,  nisbi y  namli k  50% 

gacha;  o yna,  em al  va      keramika  bu yum lari  uchun  xarorat  Q120 -Q200S  va  nis bi y 

namli k  55-65%;  z eb-zi ynat   toshlar  (ki mmatbaxo  va  yarim   kimm atbaxo  toshl ar 

xam)  uchun  Q150 -Q180S,  50 -55%  ni sbi y  namli k;  yogoch  maxsulotlari  uch un 

Q150-Q180S  va  50-60%,  gazlam al ar  uchun  Q150 -Q180S  va  55 -65%,  teri, 

pergam ent,  mu yna  maxsulotl ari  uchun  Q160 -Q180S  va  50 -60  %,  kogozlar  Q150 -

Q190S  va  50-55%,  su yak,  s hox,  muguz  va  tos hbaka  uchun  Q140 -Q150S  va  55 -

60%,  mus avvirl ik  asarlari  uchun  Q120 -Q180S  va  50-55%,  ok-kora  t asvirdagi 

fotosuratlar  uchun  Q120S  gacha  va  40 -50%,  rangl i  tas virdagi  fotosuratlar  uchun 

Q50S gacha va 40 -50%.  

 

Maxsulot larni  kompleks  saqlash    uchun  es a,  kursat ki chl ar  ku yi dagi cha:  

xarorat Q180 10S , ni sbi y namlik 50 -60%.  

 

Zarur  xarorat   namli k  me`yorini  ushl ab  t urish  uchun  konditsionerdan,  agar  u 

bulm asa,  isi tish  m os lam asi,  shamoll ati sh,  nam la ydi gan  kuril ma  va  kurit gi chl ardan 

fo ydal anil adi.  Kondi tsioner  (sovut gi ch)  dan  fo ydal anil ganda  xam  xarorat  -  namli k 

me`yorini  doimi y  nazorat  kili b  t urish  lozim.  Bu  j ara yonda  psixomet r,  gi grom etr, 

termom et r 

yoki 

uzi 

yozuvchi 

asboblar 

- 

gi grograf 

va 

term ografl ardan 

fo ydal anil adi. Asboblarning  kursatki chl ari sutkada 2 marta doi m bir vaktda maxsus 

jurnal ga qa yd  etil adi . 

 

Kadimi y  m uze y  predmetl ari ga  i flosl angan  changlar  -  t arkibida  oltingurgut  

bo’lgan  gaz,  vodorod  sul'fid,  ammiak,  xlor,  suzib  yuruvchi  org aniq  va  mineral 

changlar,  kuruml ar  ta`sir  kil adi.  Buning  oldini  olish  uchun  muz e y  j o yl ashgan 

jo yni ng  s anoat  korxonal aridan  yakni  yoki   uzokli gi ga,  muze y  x ud udi ning  t ozali gi ga 

e`t ibor beris h kerak.  

 

Lekin  ba`z i  xollarda  muze ydagi  rezina  bu yuml ar  va  bu yoklar  xam,  vodorod 

sul 'fidning manbai bulib xizmat   qili shi m umkin.  

 

Tarki bida  ol tingurgut  bo’l gan  gaz  as osan,  gazlam a,  teri,  kogoz,  mus avvi rli k 

as arl ari, marm ar  va  boshqa  m axsulotl ar uchun xavfli dir.  

 

Xlor  es a  gazlam al ar,  kogoz,  kumush,  j ez,  marm ar  va  boshqa  m axsulotl ar 

uchun xavf xisobl anadi.  

 

Yorugli k  tizimi  xam   muze y  predmetl ari ga  katt a  t a`si r  kil adi.  Bu  ul arni ng 

qanda y 

xom -ash yo dan 

t a yyorl anganl i gi ga 

boglik 

b o’l adi . 

Predm etl arning 

yorugli kka chidaml il ik daraj asi ga karab uch gurux ga bulinis hi mumkin:  

1. 

Yorugli k  chi damlili k  daraj asi   yukori  predm etl ar:  m et all  buyuml ar,  rangsiz  

toshl ar, gips , keram i ka, rangsiz o ynal ar.  

2. 

Yorugli kka  chi damli lik  daraj asi  urt acha  pr edm etl ar:  s u yak,  t eri ,  m u yna  va 

yogoch m axsulotl ar xamda mus avvirlik asarlari .  

3. 

Yorugli kka  chi daml ilik  darajasi  pas t   predmet lar:  fot os uratl ar,  kogoz, 

gazl amalar.  

 

Muze y  predm etl ari ga  biol ogik  zararkunandal ar  xam  katt a  zarar  kelti radi . 

Biologi k  zararkunan dal arning  kupa yi shi ga  kuprok  xarorat  -  namli k  m e`yorini ng 

buzilishi  s abab  bo’ladi .  Zanburuglar,  mogor  bosis h  xolatl ari  kuprok  zarar 

kelti radi .  Mogor  bosish  xolati  kuprok  xarorat  Q200Q250S va  nisbi y  namlik  70% 

bo’lganda  rivojlanadi.  Uni  oldini  olish  uchun  mu zey  predmetlari  2%  spirt 

aral as hmasi  bil an  artiladi.  Muz e y  predm etl ari ga  t urli  xas horatl ar  xam  katt a  xavf 

soladi.  Ul arga  karshi   kurashis h  uchun  maxsus  tozalash  t adbi rl ari   ut kazili b  t uril ishi  

shart.  

 

Muze y  predm etl arni   mex aniq  shkastl arishi  xam  uchrab  turad igan  xodisadir. 

Bu  xodisa  kuprok  must axkam  bulm agan  mat eri all ar  bil an  sodi r  bo’l adi .  Bunda y 

mat eri all ar  katori ga  o yna,  keramika,  yogoch,  kogoz  va  boshqa  predm etlar  ki radi . 

Mex ani q  shi kastl ani shni  ol dini  olish  uchun  kuprok  s aql ash  tizimini  tugri  t ashki l 

---

 

51 

etis h  zarur.  Avvalo  saql ov chi  xodim  kul i  predm et  bil an  i shl a yot ganda  kuruk  va 

toza,  iloji  bo’ls a  kul kop  ki ygan  bo’lishi  zarur.  Predm et ni  doi m  must axkam   jo yi da 

to’ti sh  zarur.  Masalan  sopol  vazani  tutki chdan  em as,  balki  t anasi dan  ushl ab  olish 

zarur.   

 

Muze y  fondl arini  t urli  ekstrem al '  xol atlardan  xam  ximo ya  qili sh  zarur. 

Bunda y  xol atl arda  eng  kup  uchra ydi gani   yongindir.    Uni   oldi ni  oli sh  uchun  barcha 

zaruri y  t adbirl ar  kurili shi  va  m a`m uri yat ni  doimi y  nazoratida  bo’lis hi  zarur. 

Yonginga  karshi  naz orat  kucha yu -kun duz   davom  eti shi  va  yongi n    chi kkan  xolatda 

muze y    predm etl ari ni  evakuatsi yasi  ukuv  mashgulot larida  bi r  necha  bor  urganil gan 

bo’lishi  shart.  Suv  tarmoklari  va  issiklik  tizimi  xam    doimo  nazoratda  bo’lishi 

kerak.  S Huni ngdek  t urli  t abii y  ofatl ar    (s uv  tos hki ni,  buron,  er  sil kinis hi)  va  urus h 

pa yt ida  kuriladi gan  Chor al ar  xam   ishla'  chi kil gan  bo’lis hi  shart .  Muze y  x odim lari 

biri nchi navbatda  kutkaril adi gan predm et lar ru yx ati ni bilis hlari lizim .  

 

Muze yni  kurikl as h  tizimi  xam  mukamm al  ishl ab  chikil gan  bo’l ishi  shart. 

Ert ula  o ynal ari,  bi ri nchi  kavat  o ynal ari      va  zarur  boshqa    joyl ar  m etall  panj aral ar 

bilan  ximo yalangan  bo’l ishi   kerak.  S Huningdek  muz e yning    barcha  buliml ari , 

o yna,  devorl ar  kuri klash  si gnalizatsi ya    tizimi  bilan  ta`minl angan  bo’lishi  lozim. 

Muze y bi nosi  milits i ya xodimlari   nazoratda  bo’lis hi  xam  talab etiladi.  

 

3.  S aqlovchi  asli da  predm et ni  konservatsi yal as hga    z arur  xarorat -naml ik, 

biologik  va  yorugli k  s aql ash   tizimini   yarat a yot gan,  t a`mi nl ana yot gan  pa yt da yo k 

ishga kiri shadi.  

 

Kons ervatsi yal ash  -  predm etning    aniq   saqlash  tizimi ni  yarati sh,  uning 

eski ris h,  shuningde k   faol    em iril ish  va    mogorl ash  j ara yoni ni  tuxtat ish,  xamda 

uning  ke yingi  t akdi rini    t a`minl as hdi.  Muze y  predmeti ning    umri ni  uza yt i rish  

uning    t omos habopl i gi ni    oshiri sh,  uni     dastl abk i  xol ati ga  il oj i  bori cha  yaki nli gini 

ta`minl ash,  ka yt a ti klas h  ishl ari  olib boril adi .  

 

Ka yt a  t ikl ash  (res tavratsi ya)  eski rgan,  uzgarishlarga  uchragan,  buzil gan -

predm etni ng    t as hki   kurinis hini  ti kl ash,  das tlabki      xol ati ga    yukori  daraj ada 

yakinl asht iri s hdi r.  R est avratsi ya  fak at  m utaxas sis -rest avratorlar  t omonidan  amal ga 

oshi ril adi.  Saql ash  va ka yt a tikl as h urt asi ga kat `i y chegara kuyi s h shart  emas..  

 

4.  Muze y  fondi ning  s aqlash  tizimi  predm etning  fizik -xi mik  tarki bi ga, 

manbaning  turi ga,  mikdori ga,  predm et ning  ul chami ga,  joyl as hishi ga,  fondning 

saql ash  jo yi ni    texnika    va  mosl am al ar  bi lan  ta`minlanganli gi ga  boglik.  Bu 

jara yonda  predm etl ar    sakl anis h    tizimini    yaki nli gi ga    karab  ( qanda y  m at erialdan 

kilinganli gi, s akl ani s h xususi yat i asosida) buliml arga  bul i nadi . 

 

Arxeologik  Yodgorl i k lar    aloxida    bulim da    s akl anadi.  Gazl ama,  m u yna,  t eri 

va  ul ardan    kilingan  maxsulotl ar  al oxida    saql ash  bulimi ga  kuyi l adi.  Uz  navbati da  

ular  xam  ma yda    guruxlarga  bulinadi .  Gazlam al ar,  z ardus hli k  bu yuml ari,  gazl am a 

turl ari,  gorizont al  xolat da,  ul chashga    karab  kogoz    yoki  paxtadan  ta yyorl angan  

gazl ama  bil an  urab  kutil arda    s hkafl arga    t erib  ku yil adi.  Yungdan,  ipakdan, 

paxtadan  xamda  sintetik  t ol alardan  ta yyorl angan  gazlamal ar    t url i  shkafl arga 

jo yl ashti ril adi.  Marvarid,  olt in,   kum us h    va  bos hqa  kim matbaxo    predmet l ar  

gorizont  kutil arda  s akl anadi .  Bosh  ki yi mlari    i chi ga  kogoz   yoki   paxta    m omi gi 

solini b  maxsus  kolipda    shkaflarga  ku yi l adi .  Su yak  predmet lari  as h yovi y  m anbal ar 

ichi da  kupchilikni  t ashkil    etadi.  Ul ar  o ynali   shkafl a rga  zaruri y  oralikni   s akl agan 

xolda  t erib  ku yi l adi.  Sopol  va      o ynadan  t a yyorlangan  predmet lar  al oxida 

shkafl arda  sakl anadi.  Ul ar    shkaf  kavatl ari ga    z arur  oral ikni  s akl agan  xolda 

tushadi gan  ogirli gining    xisoblagan  xol da  ku yil adi.  Ipsiz  predm etl ar,  m as al a n, 

tarel ka  maxsus  urnatgichda  vertikal  xol atda  t erilib  ku yi l adi .  Boshqa  bu yuml ar  

kogoz  yoki   gazlam a  bi lan  ural gan  xolatda    gorizontal   j o yl ashti ril adi .  Kat ta 

ko’rgazmali  kurollar  va  xaykaltoroshlik  asarlari  maxsus  stelaj  yoki  urnatgichlarda 

sakl anadi.  Numi zmat ik  manbal ar  -  tangal ar,  ordenlar,  ni shonl ar,  medall ar,  jetonl ar 

---

 

52 

xam  shkaflarda  m axsus  kutichalarda  s aklanadi .  Ul arni  katti k  kogozdan  kili ngan 

jildl arda    verti kal  xolat da  saql ash  mum kin.  Kuroll ar  t agli klarda,  st el ajl arda  va 

shkafl arda s aklanadi.  

 

Tas vir i y  m anbal ar -musavvi rlik    as arl ari,    fotos uratl ar,    kart alar  aloxida 

bulimda  s aklanadi.  Fondni  saql ash  j o yi   bir  necha    t al abl arga  j avob  bera  olis hi 

kerak:  

 

Bi rinchi dan,  s aql as h   joyi  predm et ni  yukori  daraj ada,    si fatli     saql ash  uchun 

yarokl i  bo’l gan  xom -ash yolardan  ta yyorl angan    m osl am al ar    bilan  ta yyorl angan 

bo’lishi  kerak.  Ular    buyumni    joylashtirishga,    joyni  almashtirish,  tozalash  va 

boshqa  zaruri y xizm atl ar uchun kul a y  bulmogi kerak.  

 

Ikki nchidan,  saklani sh  jo yi  xududidan  iloji  bori cha  tej aml i  fo ydal an i sh 

buning uchun fakat z aruri y, mosl ashtiril gan mebel lardan  fo yd al anis h kerak.  

 

Uchinchi dan,  mosl amal ar  predm etni   joyl as hti rishga    kul a y    xamda    uni 

biologik,  yoruglik zararl aridan  ximo ya   qilish ga  mos langan   bo’l ishi  shart.  

 

Muze y  predm etl ari ni  ko’rgaz m al ar  pa yt ida  xam    ximo ya    qilish     m uxim 

xisoblanadi.  Ko’rgazma  t a yyorlana yot gan  jo yning    mikroikl imi,    yoruglik  xol at i 

zaruri y  m e`yorl arda  bo’lis hi   t al ab  etil adi.    J ixozlash    va  mont aj  qilis hda  m uze y 

predm etl arini  m ex aniq  va    ximik    zararlani shdan  s aql ash   m uxim  axami yat   kasb 

et adi.    Ko’rgazm al arga    kel a yot ganl ar  sonini  xisobga  ol ib,  shundan  kelib  chi kkan 

xolda xavoni alm as ht irib, tozal ab turis h zarur  bo’l adi. Ul ar predm etni  ko’rgazm ada 

kancha    vakt  turishi   mumkinl i gini  bel gil ab  beradi.    Albatt a,    bunda    pr edm etni ng 

xolati,  qanda y  xom -ash yodan  ta yyorl anganli gi  va  ko’rgazm a   tas hkil  etil a yot gan 

jo yni  mi kroiklim i  xisobga  ol inadi.  S Huningdek  ko’rgazm a  tashkil  etil gan  j o yda 

kuri kl ash tizimi t as hkil etilis h  va  si gnal izatsi ya tizimi bilan ta`minl ani sh z arur.  

 

Ko’rgazmalarga  muzey  fondining  katta  kismi  yigiladi.  Lekin,  saklanayotgan 

koll ektsi yalarn i  t om osha  qilis h ga  tas hri f  bu yura yot ganlarni  mikdorini  kupa yti ris h 

muxim  masala  bulib  kolaveradi.  Bu    masal ani    xal  eti sh  uchun  uzaro  boglik  kator 

muamm ol ar  echimi ni   topi s h  kerak.    Ul ar  asosan  muz e y  predmetl arini  mi kdori  va 

tarkibi ni    kupa yt i ris h,    muze y  predm etl arini   namo yi sh  etishni  tashki li y  jixatl arini 

yax shil as h  bil an  boglik.  Leki n  bu    muz e y    predm etl ari ni    kuprok    ochik    namo yi s h 

etis hni  talab  et adi  va  ul arni  ochik  s aql ash  tizimini  yaratis h    muamm osini  xal  etis h 

lozim  bo’ladi.  Bunda y  tizimni  yaratish  uchun    eng    yangi  muze y  t exnikasi  t al ab 

etil adi .  Namo yi sh  et ilaet gan  m uze y    predmetl ari  uchun  asos i y  xavf  yoruglikni ng  

kupli gi    xisoblanadi.    A yni ksa,  kupgi na  t asvi ri y  v a  yoz ma  xamda  ba`zi  bi r 

ash yovi y  m anbal ar  uchun    bu  xavf  xal okatlidi r.  S Huning  uchun  ko’rgazm al arda 

asosan  tashki    m uxitdan  kam  t a`si rl anadi gan  ba`zi  bi r  m etall,  sopol ,  rangsiz  o yna 

kabi predm etl arni namo yis h etish m a`kul.  

 

Muze y  predm etl arini   bir  jo ydan  i kkinchi   joyga  t as hila yot ganda,    ximo yavi y 

vosit al ar  bilan  ural ayot ganda  xam  kup    shikastl anadi.    SHuning  uchun  bu  is hni  

am al ga  oshi ris hda  maxsus    res tavratorlar    kengashi  yok i  komi ssi yasi   is hlab  

chi kkan  t avsi yalardan  fo ydalanish l ozim . Muze y  predm etl ari n i ximi yavi y vosit al ar 

bilan  urash  m ex ani q   shi kas tlanishdan,  namlik  va  xaroratni ng  keskin  uz gari shidan 

chang  va  boshqa   t ashki  t a`si rlardan  sakl a ydi.  Lekin,  bu    ishni    nixo yatda  

exti yotkorlik  t alab  etil adi .  Ul chami  katta  bo’l adi gan  as hevi y  manbal ar  kogoz , 

paxta  va  shu  kabi  nars alar  bil an  urab  chi kiladi.  Ul ar  kuti ga  j o yl ashti ril ganda  bus h 

kol gan  j o yl ar  ximoyal ovchi  vosit al ar  bilan    tul diriladi.  Su yak,  o yna  s hunga 

o’xshashi  kichik  nozik  predmetlar  avval  kogoz  kutilar  (koropka)ga  joylashtiriladi, 

sungra  kutilar ga  soli nadi.    Numizm atik  m anbal ar  esa  paxta  bil an  ural gan  xol da  xat 

jildl arga  jo yl ashti ril adi .  Suratl arni  jo yl ashtirishning  eng  m akbul  yul i  ular    uchun 

maxsus  ramka -kas et al ar  ta yerl ashdi r.  Xar -bi r  ta yyorl ab  bul ingan  kuti   kol ipl ash 

akti   bil an  tasdiklanadi .  U  koliplovchi,  rest avrator  va  boshqa   m as`ul  shaxslar 

imzosi  bilan  t asdikl anadi .  Muze y    predmetl arini  tashishda  fakat  avtofurgonlardan 

---

 

53 

fo ydal anish    mumki n.    Avtofurgon  ichi ga  jo yl ashti ril gan  kutilarni  iloji  bori cha  

xarakatsizl anti rish  C hor al ari  kuril adi .  A gar  xavo  sovuk  va  nam  yoki  is sik  bo’lsa  

sharoi t ga karab m axsus ximo yal ash t adbi rlari ut kazil adi.  

 

Ta yanch iboral ar  

 

 

Fizik -m ex ani q  shikastl ani sh,  kimevi y  shikastl ani sh,  biologi k  zaralanish, 

muze y  fondini  s aqlash ,  saqlash  tizim i,  xarorat -naml ik    me`eri,    er ugli kka 

chi daml ilik,  konservatsi nlash,  restovratsi ya,    koli plash,    rest ovrator,  koli plovchi, 

kolipl as h akti .  

 

 

Nazorat uchun s avoll ar.  

 

1. 

Muze y fondi ni  saqlash deb nim aga a yt iladi?  

2. 

Xarorat-namlik me`e ri  qanda y  as osl arga kura  ani qlanadi?  

3. 

Zarur xarora t-nam lik me`eri qanda y  usul lar bi lan t a`minl anadi?  

4. 

Xarorat-namlik me`e ri  qanda y  as bobl ar bi lan nazorat kilinadi?  

5. 

Kim evi y  z ararl anis hni  kelti rib  chi karadigan  asosi y  moddal ar  nim al ardan 

iborat?  

6. 

Kim evi y z aralanishni olis hda  qanda y  C horal ar kuriladi?  

7. 

Muze y  predm etl ari ni  erugli kka  chi damlili gi  daraj asi ga  karab  qanda y 

guruxlarga bulish mumkin?  

8. 

Qanda y  predmetl ar erugl ikka chi damlilik darajasi past  xisobl anadi?  

9. 

Biologi k z ararkurandal ar tarki bi ga nim alar ki radi?  

10.  

Biologi k z ararkurandal arga karshi   kurash tadbirl ari  qanda y   oli b boril adi?  

11.  

Muze y predm etl ari ni  mex aniq  shkast lanis h deganda nim ani   tushunasiz?  

12.  

Mex ani q s hkastl ani s hni oldini oli sh uchun  qanda y  Chor al ar kuril adi?  

13.  

Muze y  predm etl arini   eks remal '  xolatl dardan  ximo ya  qilish    deganda  nim ani  

tushunasiz?  

14.  

Engi nga karshi   qanda y C horalar kuril adi ?  

15.  

Kons ervatsi yal ash deb nim aga a yt il adi?  

16.  

Restovrat si ya  qilish   deb nim aga a yt il adi?  

17.  

Fondni  s aql as h jo yl ari ga m uze y predm etl ari   qanda y  t artibda j o yl ashti ril adi?  

18.  

Muze y  eks pozitsi ya larida  qanda y  s aql ash ,ximo yalash  tadbirl ari    olib 

bori ladi?  

19.  

Muze y predm etl ari ni  koli plash  qanda y  tartibda ol ib boriladi?  

20.  

Koliplash akt i nim a uchun tuldi ril adi?  

 

Manba va adabi etl ar.  

 

1. 

Uzbekist on R es publi kasi  Konsti tutsi yasi.  

2. 

Muze ys hunosli k. Mo skva.1988  yil .  

3. 

Muze yning xarorat -namlik va erugli k tizi mi. M oskva.1971  yi l .  

4. 

N.Sodikova. M adani y edgorli klar xazi nas i. Toshken.1981  yil.  

5. 

Inst ruktsi ya  po  uchet u  i  xraneni yu  muzeno`x  ts ennost ey  v  m uze yax  

sistemo`. -Moskva.1977  yi l  

 

 

 

 

 

---

 

54 

 

9-1 0-Mavzu : Mu zey ko’rgazma si.