Ызбекистон Республикаси Олий ва ырта махсус таълим вазирлиги



Download 0,83 Mb.
Pdf ko'rish
bet46/58
Sana20.06.2021
Hajmi0,83 Mb.
#71549
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   58
Bog'liq
muzeyshunoslik

 

 

 

 

 

 

 

REJA.  

 

1.  

Asos iy tushun chalar.  

 

2.  

Muzey ko’rgazma si ni tashkil etish.  

 

3.  

Ko’rgazma materiallari. 

 

4.  

Muzey ko’rgazma si ni il mi y l oyixalash .  

 

 



1.  M uze y  predmet i  ko’rgazm a  uchun  tanl ab  olingadan  sung,  uni ng 

tushunchasi  bir  m uncha  uz garib,  (t a`lim -tarbi ya  beris h,  t a`si r  etis h)  endi  u  muz e y 

eksponati ga  a yl anadi.  Ko’rgazm ada    fo ydal anil gan  barcha  mat eri all ar  (barcha 

mosl amalar,  kumakchi  mat eri all ar,  muz e y  eksponatl ari )  ko’rgazm a  mat eri all ari  

xisoblanadi.  Muze y  ko’rgazm asining  bir-biri ga  uz aro  bogl ik,  bi r -bi rini   davom 

etti riradi gankisml ari  

yaxli k 

xolda 


ko’rgazmaning 

mavzuvi y 

tuzil masi  

(st rukt uras i)deb  at al adi .  Yukorida  t a`kidlangandek,  m uze y  eksponat i,  ko’rgazma  

mat eri all ari  va  bos hqa  ko’rgazma ni  tashkil  et adi gan  barcha  mat eri all ar  bi r -biri ni 

tuldi rgan,  davom   et t irgan  ya gona  go yaga   xizmat  kil gan  xoldagi   guruxi  ko’rgazma 

kompl eksi  de yi ladi.  Muze y  ko’rgazm as ini  t ashkil  eti shni ng  turli   xil  usl ubl ari 

mavj ud.  Bu  uslublar  m e`mori y,  badii y  va    lo yix achi  diza ynerl ar  tomonidan 

ko’rgazma    xolatiga  va  shu  ko’rgazma  kuyiladigan  muzey  predmetlarining  shakli 

va 


ul chami ga 

karab 


t anl anadi . 

Mana 


shu 

uslubl ar 

kompl eksi ga 

muzey 


ko’rgazmasini  tashkil  etish  uslublari  deyiladi.  Muzey  ko’rgazmasini    ko’rgazmam  

ma ydoni ning    me`mori y    imkoni yati ga  karab    ko’rgazm a ga    ku yil gan  muz e y  

predm etining    shakli   va  ul chami ga  karab,  shuni ngdek    ko’rgazmaning  m avzusidan  

keli b  chi kib  muz e y  ko’rgazm asi ni  ilm i y,    m emori y,  badi i y  lo yix asi ni  ishl ab 

chi qish     m emori y- badii y    echi m  deyi l adi.  Ba`z i    xolatl arda  m avzuni ng 

dolzarbli gi ga  karab  yoki  biror -bi r  t arixiy  vokea,  sana,  yubil e y  m unosabat i  bil an 

vaktinchalik  ko’rgaz mal ar  t ashkil  etil adi.  Bunda y  ko’rgazm al ar  katt a  ma ydonni 

egall am asli gi  va  fakat  muxim  mavzuni  yori tib  beri shda  axami yat ga  ega  bo’l gan  

muze y  predm etl aridan  t ashkil  et il ishi   bilan  xarakt erlanadi .  Lekin  s hunday 

bo’lsada,  vaktinchalik  ko’rgazmalarning  katta  ta`lim -tarbiyaviy  xamda  targibot 

kuchi t a`si ri beki yos   bo’ladi . 

 

2.  Muze y  ko’rgazm a sini  tas hkil  etishda  bir  necha  talablarga  axami yat  berish 



kerak:  

1. 


Muze y  ko’rgazma si  ilmi y  konseptsi yasi  asosida  t as hlkil   etil ishi,  u  t arixi y 

muze yl arda  tashkil    etil ganda  t arixi yl ik  xolislik,  ilmi yli k  t al abl ari ga  j avob  bera 

olishi  va  di al ektik  uslubga  asosl anis hi  kerak.  Muz e y  ko’rgazm asi  xronol ogi k 

ketm a-ketlikda  va  xolik  yoritilishi  xamd a  yuz  bergan  vokeal arning  s abab  okibatini  

boshqa  t arixi y  vokealar  bil an    sabab  va  oki batda  uzaro  boglikl ik  va  uzaro 

rivojlannganli gi ni kurs atib beri shi keark.  

2. 

Muze y predm eti  ko’rgazm ada ikki t al abni  boj arishi  lozim:    



a)  muz e y  predmeti  ko’rgazm a  m avzusi  bu yi cha  fakti k  dali l,  isbotlanuvchi 

manba vazifasi ni baj ari shi  lozim;  

b)  ko’rgazma  m avz usini  tula  t ushunis h,  usha  davrni  t ul a  xis  etis h  va 



kompl eks m a`lumot  olish uchun  yordam  berish kerak.  

3. 


Muze y  ko’rgazmas ini  tas hkil   et a yot ganda  j ami yat ning  tarixi y   bilim laridan 

kanchali k xabardorli gi  savi yasi ga  axami yat  berish va  ko’rgaz mani  ilmi y  savi yas i ga 

asosan  urt a  m e`yordagi  t ashri f  bu yuruvchilar  uchun  mulj all angan  bo’lishi  kerak. 

Ko’rgazma  tashrif  mavzusidan  jamiyatning  xabardorlik  saviyasi  xar  bir  mavzu 

uchun  turli cha  bo’li shi   tabii y.  Buni  o’rganish  va  ko’rgazm ani  ilmi y  j ixatdan  uta 

murakkab  bul ib  ket masli gi ga  axami yat  berish  kerak.  Muvzuning  ilmi y  jixatdan 




 

55 


murakkab  tom onl ari ni  maxsus  ilmi y  konferents i yalarda,  semi narl arda  o’rgani sh  va 

nam o yis h etish m a`kul.  

 

Mavzu  ko’rgazm asini  tashkil  eti shda  uni   mavzuvi y  va  kompleks  m avzuvi y 



tizimini  ishl ab  chi qish  va  muz e y  predmetl arini  s hu  asos da  t ashkil  etish  va 

jo yl ashti ris h kerak.  

 

3.  Muz e ys hunosli k  ko’rgazm asini ng  mat eri all ari  asos an  ku yidagil ardan 



iborat:  

1. 


Muze y 

pr edm etl ari  

muze y 

predmet l ari 

ko’rgazmaning  asosi-yadrosi 

xisoblanadi.  Ko’rgazma ga  ku yil adi gan  muze y  predm etl ari  asoan  ku yidagilarga 

bulinadi :  

a)  moddi y-ash yovi y  predm etl ar.  Tarixi y    muze y  ko’rgazm al ari da  eng  kup 



uchra ydi gan  predm etlar  s hubxasiz  moddi y -ash yovi y  predm et lardi r.  Ul ar  ibti doi y 

jamoa  tuzimi  davri dan  to  xizirgi  kunga  kadar  buli b  ut gan  tarixi y  j ara yonlar  va 

vokealar  xaqida  xikoya  qilish i  mum kin.  Bunda y  predm etl arni ng    bi r  ki smi    am ali y 

sanoat , badii y xunarmandchilik, san`at t arixi ga xam oid  bo’lis hi mum kin.  

B)  tas vi ri y  predm etl ar.  Muze y  ko’rgazm asi  m avzuni  ochib  beri shda, 



ta`sirchanlikda  va  ko’rgazma   mavzusi ga  oid  bo’l gan   dvar  ruxi  va  m uxitni  t as hri f 

bu yuruvchil arga  singdirishda  t asviri y  predm etl arning  axam i yati  katta.  Tasvi ri y 

predm etl ar  mavzu  u chun  kup  xollarda  faktik  dal il,  is botl ovchi  manba  si fatida 

xizmat  kilm asli gi  mumkin.  Leki n  s hunda y  x oll ar  xam  bo’l adi ki,  ular  ya gona 

ishonchli  isbotlovchi  manba 

bo’lishi  mumkin.  Bunday  xollarda  kupgina 

musavvi rl arning  uz  kuzi  bil an  kurganlari  asosida  chiz g an  surat lari  va  fotosurat lar 

bilan  yuz  beris hi   mumkin.  Mi sol  uchun  Samarkanddagi  Mi rzo  Ul ugbek 

madras asini ng  xozir  mavj ud  bulm agan  turtinchi  minorasi ,  uni  uz  kuzi  bil an  kurgan 

rus  mus avviri Veris hchagi n s uratl arida s aklanib kol gan.  

v)  yozm a  m ateri all ar.  Yozma  m at eri all ar  siras i ga  tarixi y  as arl ar,  yuri dik 



xujjatl ar,  yorli klar,  farm on  va  bu yruklar  kiradi .  Ko’rgazma da  tarixi y  as arl ar  bil an 

birgali kda  mavzuga  oid  bo’l gan  yuri dik  xujjatl ar  -  farm on,  konun,  sud  xukmi  va 

boshqal ar  xam  ax ami yat ga  ega.  Ul ar  kup  xo ll arda  kuchli   ta`sirvosi tas i  va  aniq 

isbotl ovchi  m anba  si fat ida  xam  juda  muxim.  Mis ol  uchun  yoz uvchi  A.  Kodi ri yning  

tergov  qilis h  xujjat lari,  t ergov  jara yoni  at ni  yoki  unga  "M ut akilli k  ordeni " 

berilis hi xaqida gi prezident farmoni .   

G)  xujjatli  fonom at er iallar.  Muze y  ko’rgazma  l ari da  xujjatli  fotomat eri all ar  



ya `ni  ku y,  kushik,  nutk  va  boshqal ar  xam  katt a  axami yat ga  ega.  Misol  uchun 

"Must akil lik" 

mavzusidagi 

ko’rgazmada 

 

prezidentim iz 



I.A.Karim ovni ng 

Uzbekist on  must akil li gi gi  e`lon  qili shini   fono  yoki  vid eo  yo zuvi  namo yi sh  etil sa 

katt a  s am ara  beradi .  SHuningdek,  muz e y  ko’rgazm asi  m avzuga  mos  kel adi gan 

biror  ku y,  zarur  bo’ls a  shovkin  yoki   ovozlar  fono yozuvi  xalkit  berm a ydi gan 

darajada eshitti ri b turils a  yanada katt a samara beradi , t a`si rchanli k kes kin ortad i. 

2. 


Muze y 

ko’rgazmasini  tashkil  etishda  yordam  beradigan  kumakchi 

mat eri all ar.  Bul ar  s afi ga  asos an  ko’rgazma  t ashkil  etis hda  fo ydalanil gan  zarur 

mosl amalar,  mebell ar  va  boshqal ar  ki radi.  Kum akchi  m aterial lar  xat to,  zarur 

xollarda, muz e yga tegi shli  bul mas li gi  xam mumkin.  

3. 


Muze y  ko’rgazmas i ning  i lmi y-kumakchi  mat eriallari .  Bul ar  safi ga  as os an 

muze y  fondlarida  s akl ana yot gan  va  shu  ko’rgazm a  mavzusi ga  daxldor  bo’l gan 

ilmi y-kum akchi   m at eri all ar  kiradi .  Ular  ko’rgazm a  m avzusi ni  yoriti shda  yordam 

beradi gan xari tal ar, t urli  chizmal ar, diogramm al ar  bo’lishi m umkin.  

4. 

Matn 


va 

fonosharxlar. 

Muz e y 

ko’rgazmasida  namoyish  etilayotgan 

eksponatl ar  va  ko’rgazma   mavzusi ni  yori tishda,  t ani shti rishda  t urli   yozm a 

matnl ardan  va  fonosharxlardan  fo ydal anish  mumki n.  Lekin  bu  m a tn  va 

fonosharxlarning  yo zma  va  fono  m anbal ardan  farki  shuki,  ular  dalil ,  isbotlovchi 

manba em as , bal ki, fakat sharx beruvchi , izoxlovchi  kuchga egadi r.  

 



 

56 


 

SHuni ngdek,  ko’rgazma  m at eri all ari ga  turli  kurs atki chlar  xam  kiris hi 

mumkin. Ularda  ko’rgazm a m a ydoni ning tuzilishi  va  yo’nal ish lari kursati ladi.  

 

4.  M uze y  ko’rgazma sining  ilmi y  lo yix al arda  but un  muze y  j amoas i  va  zurur 



xollarda  m axsus  chakiril gan  yordam chi  mutaxassisl ar  is htirok  et adi.  Muz ey 

ko’rgazmasining ilmiy loyixalash uch  yo’nalishda olib boriladi: 

1. 

Fond  buliml arida  muze y  ko’rgazm asi ni  ilmi y  lo yix alash  va  ta yyorl ash 



ku yidgi  j ara yonda  amal ga  oshadi .  Bu  yo’nali shda  dastlab  muze y  predmetlarini ng 

ko’rgazma  mavzusiga  oidlari  tanlab  olinadi.  Sungra  kayta  tiklash  bulimiga 

ut gazil gan  muze y  predm eti  bu  erda   obdon  tekshi rili b,  zarur  bo’ls a  ka yt a  tikl as h 

tadbirl ari  olib  bori ladi .  SHundan  ke yi n  muze y  predm eti   bilan  ekuskurs avod 

tani shti ril adi  va  u  bilan  mashgulotl ar  ut kazil adi .  Ko’rgazma   komis si yasi  s hundan 

sung  muz e y  predm etini  kabul  kladi  va  sunggi  nazorat -t aft ish  utkaziladi.  Ya`ni 

muze y  predm etini   ko’rgazm ada  qanda y  sharoit da,  kancha  muddat  t uri s hi 

mumkinl i gi bel gil anadi .  

2. 

Mavzuni  il mi y  o’rganis h  va  ta yyorl as h.  Dastl ab  ko’rgazma   mavzusi ga  oid 



manba  va  adabi yot l ar  urganib  chi kil adi .  Bu  ilm  fond  buli m larida,  kutubxonal ar, 

arxivl arda  olib  boril adi .  Ya`ni  mavzu  tulik  urganil adi.  S Hundan  s ung  m avzuning 

ani q  shakli  va  ilm i y  kons eptsi ya  yarat iladi .  Navbatdagi  is h  mavzu  tuzil masini 

(st rukt ura)  va  m avz u  rej al arini  ishl ab  chiqis h  bo’l adi.  Mavzu  rej al ari ni  tuzishda 

kat rot ekal arni  o’rganish   z arur.  Kat rtot ekal ar  yordamida  tuzil gan  mavzuvi y  rej al ar 

asosida  muze y  predmetl ari  va  yordamchi  mat eri all ar  tanlanadi,  shuningdek  ilmi y -

kum akchi  mat eri all ar  t a yyorl anadi.  S ungra  u  yukoridagilardan  kelib  chiki b 

mavzuning  ko’rgazm avi y  r ej asi  tuzil adi .  A ynan  s hu  ko’rgazm avi y  rej a  as osida  yul 

kursat ki chl ar,  m a`ruza  m atnl ari    va  me`mori y -badii y  echim   lo yixasi   tuzil adi .  SHu 

rej a  asosi da  ekus kursovodl ar  bilan  m ashgul ot  utkazilib,  ko’rgazma   mavzusi ni 

ilmi y o’rgani sh  va tayyorlash nixo yasi ga et adi.   

3. 


Me`mori y 

yo’nalish.  Mavzudan,  mavzuning  ilmiy  kontseptsiyasi  va 

ko’rgazma  rejasidan,  kartotekalardagi  ma`lumotlardan,  mavzuviy  rejadan  kelib 

chi kib 


ko’rgazmaning 

bosh 


m e`mori y-badii y 

echi mi 


umumi y 

tarz da 


rej al as hti riladi.  SHu  echim  m avzuvi y - ko’rgazm avi y  rej a  asosida  mm e`mori y -

badii y  yochim  lo yix asi  is hlab  chikil adi .  Sungra  a ynan  shu  l o yixa  asosi da  mont aj 

ishl ari   oli b  boril adi ,  ko’rgazma ni  t argi b  kil uvchi  takli fnomal ar,  afi shal ar  nas hr 

etil adi .  A ynan  shu  uchi nchi  yo’nalishda  ilmi y  xodiml ar,  mus avvir l ar,  diz a ynerl ar 

va me`morl ar bi rgali kda ish oli b boradilar.    

 

 



Ta yanch iboral ar:  

 

muze y  eksponati,  ko’rgazma   materi all ari,  ko’rgazm a  t uzil masi ,  ko’rgazma 



kompl eksi,  ko’rgazm a  tashki l  eti sh  us lubl ari ,  m e`m ori y -badii y  echim,  vaktinchalik 

ko’rgazma, kumakchi materiallar. 

 

Nazorat uchun s avoll ar:  



1. 

Muze y eksponati ni ma?  

2. 

Ko’rgazma materiallari deb nimaga aytiladi?  



3. 

Ko’rgazma tuzilmasi xaqida ma`lumot bering?  

4. 

Ko’rgazma kompleksi nima? 



5. 

Ko’rgazma tashkil etishniqanday uslublari bor? 

6. 

Ko’rgazma me`moriy-badiiy echimi deganda nimani tushunasiz?  



7. 

Vaktinchali k  ko’rgaz ma nima?  

8. 

Muze y  ko’rgazma si  qanda y t al abl ar asosi da tashkil  etil adi?  



9. 

Muze y  ko’rgazma si mat eri all ari asosan nimal ardan i borat   bo’l adi ?  




 

57 


10.  

Muze y  ko’rgazma si ni  ilmi y  t ashkil   etish  qanda y  yo’nal ish l arda  oli b 

bori ladi?  

 

Manba va adabi etl ar.  



 

1. 


Muze ys hunosli k. Moskva.1988  yil .  

2. 


Muze yning xarorat -namlik va erugli k tizi mi. M oskva.1971  yi l .  

3. 


N.Sodikova. M adani y edgorli klar xazi nas i. Toshken.1981  yil.  

4. 


Inst ruktsi ya  po  uchet u  i  xraneni yu  muzeno`x  ts ennost ey  v  m uze yax  

sistemo`. -Mos kva.1977  yi l  

 

 

 



 

 

 



 

 

11-12 -Mavzu:Mu zey  ko’rgazmasi.  




Download 0,83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   58




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish